Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/87/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, P.O. BOX 205, proti odporkyni: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, Y., občan SR, o zaplatenie 127,47 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Pôvodný navrhovateľ, spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o. so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922 sa návrhom, doručeným súdu dňa 25.04.2013, domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 127,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 98,91 eur od 05.10.2012 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o úvere, uzavretom dňa 18.12.2003 medzi odporkyňou a spoločnosťou GE Capital Multiservis, k.s. Uviedol, že predmetnú pohľadávku nadobudol od veriteľa zmluvou o postúpení pohľadávok.

Z obsahu Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 vyplýva, že postupca GE Money, a.s. previedol na postupníka Profidebt Slovakia, s.r.o. viacero pohľadávok, medzi nimi aj pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu vo výške 127,47 eur.

Po začatí konania dňa 31.01.2014 uzavrel pôvodný navrhovateľ ako postupca a spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266 ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok a následne súdu navrhli, aby pripustil zmenu účastníkov konania. Súd uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 22.07.2014 pripustil, aby z konania vystúpila spol. Profidebt Slovakia, s.r.o. a na jej miesto ako navrhovateľ vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, ktorá sa stala aktívne legitimovanou v tomto spore.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

V zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa návrhom na začatie konania, zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení, ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Spoločnosť GE Capital Multiservis, k.s., so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, IČO: 35 783 214 (ďalej ako pôvodný veriteľ) ako nebankový subjekt prostredníctvom svojho obchodného zástupcu uzavrel s odporkyňou dňa 18.12.2003 Zmluvu o revolvingovom úvere. Z obsahu zmluvy, ktorá má charakter formulárovej zmluvy, vyplýva, že na základe žiadosti odporkyne o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 17.12.2003 jej dňa 18.12.2003 veriteľ poskytol tento úver zmluvou č. XXXXXXXXXX do výšky úverového rámca 10.000,- Sk ( 331,94 eur) a odporkyňa sa zaviazala splácať ho v pravidelných mesačných splátkach po 500,- Sk ( 16,60 eur) počnúc 18.01.2004 vždy 18. dňu v kalendárnom mesiaci. V zmluve si strany dohodli ročnú percentuálnu miestu nákladov 12,2%. Súčasne strany uzavreli zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, ktorou veriteľ odporkyni poskytol bankovú platobnú kartu na čerpanie úveru poskytnutého jej zmluvou o revolvingovom úvere. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky pre revolvingový úver a vydávanie a používanie platobnej karty.

Podľa tvrdenia navrhovateľa odporkyňa porušila ustanovenia bodu 4.17 všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere, a to povinnosť splácať dohodnuté splátky v stanovených lehotách a v dohodnutej výške a z tohto dôvodu veriteľ vypovedal zmluvu o úvere dňa XX.XX.XXXX. K dnešnému dňu predstavuje pohľadávka sumu 127,47 eur, ktorú tvorí istina úveru vo výške 98,91 eur a poplatky v sume 28,56 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252352'&ucin-k-dni='30.12.9999'> uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (01.04.2004) sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 54 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252354'&ucin-k-dni='30.12.9999'> tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252355'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252357'&ucin-k-dni='30.12.9999'> tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 01.04.2004, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).

Podľa § 111 Občianskeho <aspi://module='KO'&link='KO40_1964SK%2523111'&ucin-k- dni='30.12.9999'/> zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom bola uzavretá formulárová zmluva, ktorú súd, posudzujúc ju podľa obsahu hlavných záväzkov, podriadil pod úverovú zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku, avšak súčasne na ňu nahliadal ako na zmluvu spotrebiteľskú, keďže právny predchodca navrhovateľa pri jej uzatváraní a plnení z nej konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (ktorá skutočnosť vyplýva z jeho výpisu z obchodného registra), zatiaľ čo odporkyňa vystupovala ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z formy a obsahu zmluvy je navyše zrejmé, že záväzkový vzťah bol založený formulárovou (typovou, štandardizovanou) zmluvou, ktorej text bol právnym predchodcom navrhovateľa vopred pripravený za účelom jeho použitia vo viacerých prípadoch, a ktorej obsah odporkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť. Na základe uvedeného preto súd posudzoval nárok uplatnený v tomto konaní za použitia právnych noriem prijatých za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v záväzkovom vzťahu s dodávateľom.

Zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinným od 01.05.2014, bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to tak, že bol okrem iného doplnený o zhora citované ustanovenie § 5b. Týmto boli zavedené nové zásadné zmeny v legislatíve týkajúce sa okrem iného aj premlčania nárokov zo spotrebiteľských vzťahov, kedy súd ex offo prihliada na prípadné premlčanie uplatneného práva predávajúceho voči spotrebiteľovi (na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy súd na premlčanie mohol prihliadnuť iba vtedy, ak bola zo strany povinného vznesená námietka premlčania). Nakoľko právna úprava týkajúca sa premlčania je vo svojej

podstate procesnoprávneho charakteru, je potrebné od 01.05.2014 vo všetkých konaniach týkajúcich sa nárokov voči spotrebiteľom ex offo prihliadať na námietku premlčania.

Keďže prejednávaná vec má spotrebiteľský charakter, súd poukazujúc na citované ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia o premlčaní tak, ako sú tieto upravené v Občianskom zákonníku, a to aj napriek tomu, že úverová zmluva ako zmluvný typ je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, ktorý právny kódex obsahuje takisto komplexnú úpravu inštitútu premlčania, vzťahujúcu sa na obchodné záväzkové vzťahy. Súd k uvedenému postupu dodáva, že ani v tomto prípade neboli k ustanoveniu § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka v platnom znení prijaté prechodné ustanovenia, v dôsledku ktorej skutočnosti je potrebné toto ustanovenie aplikovať aj na právne vzťahy založené pred dňom jeho účinnosti (k uvedenému porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.04.2015, sp. zn. ).

Podľa vyššie citovaného všeobecného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, vzťahujúceho sa na tento prípad, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zo skutkového stavu opísaného navrhovateľom vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa z dôvodu omeškania odporkyne so splácaním pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 25.08.2009. Týmto dňom vzniklo právnemu predchodcovi navrhovateľa právo požadovať od odporkyne neuhradenú časť úveru s príslušenstvom. Pôvodný navrhovateľ, ktorý vstúpil do právneho postavenia svojho právneho predchodcu bez toho, aby táto skutočnosť mala vplyv na plynutie premlčacej doby, však podal návrh na súd až dňa 25.04.2013, teda po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 25.08.2012. S ohľadom na túto skutočnosť preto súd, prihliadajúc v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej moci na premlčanie práva v spotrebiteľských vzťahoch, návrh v celom rozsahu ako premlčaný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd návrh v celom rozsahu zamietol, a preto v spore plne úspešným účastníkom bola odporkyňa, ktorej by patrila náhrada trov konania. Keďže si však odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania jej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.