Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_12C-51-2014.pdf
PDF · 83.85 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/51/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, F., L., zastúpeného JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou, Kudlovská 1, Humenné proti žalovanej K. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, D., zastúpenej JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom, Hlavná 29, Prešov, o zaplatenie sumy 3250,00 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3250,00 eur a trovy konania vo výške 197,60 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 388,68 eur na účet zástupcu žalobcu to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 30.8.2013 sa domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 3250,00 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v období od mesiaca august 2009 do 23.4.2010 formou pôžičiek poskytol žalovanej finančnú hotovosť v celkovej výške 3250,00 eur s tým, že žalovaná mu túto sumu nevrátila. Žalobca v žalobe poukazoval na skutočnosť, že podal trestné oznámenie na žalovanú na políciu, pričom žalovaná v rámci trestného stíhania vo svojej výpovedi uznala dlh voči žalobcovi.
Dňa 13.9.2013 súd vydal platobný rozkaz pod č.k. 15Ro/322/2013-7, v ktorom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu a trovy konania. V zákonom stanovenej lehote žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom považovala návrh žalobcu za nedôvodný a neopodstatnený, pretože tvrdenia žalobcom uvedené v návrhu nie sú pravdivé. Žalovaná popierala uzavretie zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka a tvrdila, že sa v danom prípade jednalo o finančnú výpomoc pre dcéru žalovanej C., a to za to, že žalovaná sa starala o domácnosť pre žalobcu. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu ďalej poukazovala na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal právny titul, existenciu pôžičiek, na základe ktorých by mu mal vzniknúť nárok na zaplatenie sumy 3250,00 eur a zároveň žalovaná vzniesla aj námietku premlčania nároku žalobcu. V súvislosti s vyjadrením žalovanej v rámci trestného stíhania zástupca žalovanej poukazoval v odpore na skutočnosť, že uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Humenné nie je možné považovať za uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného súd nariadil vo veci pojednávanie.
Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu OR PZ, Odbor kriminálnej polície Humenné č. ČVS: ORP-653/OEK-HE-2012 súd zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu žalobcu vyplýva, že žalobca v mesiaci august 2009, keď prišiel z Nemecka na Slovensko na dovolenku spoznal žalovanú a s touto sa spriatelil. Koncom mesiaca august 2009 žalovaná mala poprosiť žalobcu, či by jej nepožičal sumu 150,00 eur, pretože túto potrebovala pre svoju dcéru, a tak jej žalobca túto sumu požičal. Žalobca tvrdil, že žalovaná mu peniaze nevrátila a pred odchodom do
Nemecka nechal žalovanej kontakt na svoju osobu s tým, že v polovici mesiaca september 2009 sa žalovaná opätovne obrátila na žalobcu s prosbou o poskytnutie finančných prostriedkov s odôvodnením, že má finančné problémy s prosbou, či by jej žalobca nenašiel nejakú prácu v Nemecku. Žalobca s tým súhlasil a požičal žalovanej sumu 300,00 eur od svojho brata K. N. na cestu do Nemecka. Žalovaná potom prišla do Nemecka, kde bývala u žalobcu v jeho byte a v tom čase žalovaná nikde nepracovala. Žalobca ďalej uviedol, že pomohol žalovanej so školou a od mesiaca november 2009 požičiaval žalovanej finančné prostriedky s tým, že celková pôžička, ktorú poskytol žalovanej predstavovala sumu 3250,00 eur. Posledné finančné prostriedky požičal žalovanej v mesiaci apríli 2010.
Z výsluchu žalobcu ďalej vyplýva, že žalobca pripomínal žalovanej neustále, že ide o pôžičku, nie žiaden dar s tým, že žalovaná v tom čase neplatila žalobcovi ani nájomné a bývala u žalobcu zadarmo. Žalovaná peniaze žalobcovi nevrátila a v mesiaci septembri 2010 odišla späť na územie Slovenska, pričom žalobca tvrdil, že sa dohodol so žalovanou na tom, že žalovaná mu vráti peniaze do leta 2012, kedy žalobca má prísť na dovolenku na Slovensko. Žalobca netrval na vrátení peňazí skôr, pretože žalovaná bola vo finančnej kríze. Žalobca ďalej poukazoval na to, že žalovaná mu peniaze nevrátila, a preto sa obrátil na políciu. Z výsluchu žalobcu ďalej vyplýva, že do mesiaca január 2010 žalobca dával žalovanej peniaze na ruku a táto ich prevádzala na účet svojej sestry a neskôr si žalovaná zriadila svoj účet, a preto od mesiaca január 2010 boli peniaze poukazované na účet žalovanej na Slovensku.
Zástupkyňa žalobcu upresnila vyjadrenie žalovaného týkajúce sa poskytovania finančných prostriedkov, kedy tvrdila, že finančné prostriedky boli žalobcom žalovanej poskytnuté viacerými splátkami s tým, že prvá pôžička bola v mesiaci august roku 2009, kedy žalobca dal žalovanej sumu 150,00 eur za účelom zlepšenia finančnej situácie a následne žalobca dal žalovanej finančné prostriedky dňa 9.10.2009 vo výške 300,00 eur, dňa 4.11.2009 vo výške 500,00 eur, dňa 9.12.2009 vo výške 600,00 eur, dňa 8.12.2010 vo výške 500,00 eur, dňa 3.3.2010 vo výške 300,00 eur a dňa 23.4.2010 vo výške 600,00 eur. Zástupca žalobcu poukazoval na to, že jednotlivé pôžičky spĺňajú všetky náležitosti platnej zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka a žalobca preukázal, že finančné prostriedky poskytol žalovanej, ktorá sa zaviazala tieto vrátiť žalobcovi do augusta roku 2012, pričom žalobca sa svojho nároku domáhal aj v trestnom konaní, kedy podal oznámenie na žalovanú a žalovaná potvrdila časť a výšku jednotlivých pôžičiek a uviedla, že si je vedomá svojej povinnosti vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky.
Z výsluchu žalovanej vyplýva, že žalobca v roku 2009 ponúkol žalovanej prácu v Nemecku, a tak žalovaná vycestovala do Nemecka za žalobcom a dohodla so žalobcom ústne, že bude bývať u žalobcu v jeho byte a bude sa mu starať o domácnosť a za to jej žalobca bude platiť mesačne 500,00 eur. Žalovaná ďalej uviedla, že najprv si chcela urobiť poriadok vo svojich veciach a preto išli do notára v Nemecku, kde bolo urobené vyhlásenie, že žalobcovu nebude platiť nájomné, a teda, že mu nič nebude dlhovať a podľa ústnej dohody bývala v byte u žalobcu a tento byt žalobcu riadne upratovala, žalobcovi varila, jednoducho povedané viedla mu celú domácnosť.
Žalovaná tvrdila, že podľa ústnej dohody jej žalobca platil odmenu za vedenie domácnosti po 500,00 eur mesačne a túto sumu vyplácal zo svojho účtu na adresu dcéry žalovanej C. na Slovensku s tým, že po štyroch mesiacoch žalovaná išla do školy v Nemecku a získala určité vzdelanie a neskôr aj našla prácu a začala zarábať. Z výsluchu žalovanej ďalej vyplýva, že potom vznikli nezhody medzi účastníkmi konania a zo strany žalobcu boli rôzne útoky voči osobe žalovanej, a preto sa žalovaná rozhodla, že odíde z Nemecka preč a odišla od žalobcu.
Žalovaná poprela skutočnosť o tom, že jej mal žalobca požičať finančné prostriedky tak ako je to uvedené v žalobe a tvrdila, že išlo o odmenu, ktorú jej mal žalobca vyplatiť za to, že mu viedla domácnosť, teda upratovala byt, varila, nakupovala a pod.
Zástupkyňa žalovanej počas konania v súlade s odporom proti platobnému rozkazu žiadala žalobu zamietnuť, pričom zástupkyňa žalovanej tvrdila, že žalobca nepreukázal vznik platného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou týkajúceho sa uzavretia zmluvy o pôžičke a vzniesla aj námietku premlčania nároku žalobcu. Taktiež zástupkyňa žalovanej tvrdila, že uznesenie polície nemožno považovať za uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka.
Z vyšetrovacieho spisu OR PZ, Odboru kriminálnej polície Humenné č. ČVS: ORP-653/OEK-HE-2012 súd zistil, že žalovaná bola vypočutá na polícii dňa 28.9.2012, pričom z výpovede žalovanej vyplýva, že
žalobca poskytol finančné prostriedky pre žalovanú, a to v mesiaci októbri vo výške 300,00 eur, následne v mesiaci novembri 2009 vo výške 500,00 eur, v mesiaci decembri 2009 vo výške 600,00 eur, v mesiaci februári 2010 vo výške 500,00 eur, v mesiaci marci 2010 vo výške 300,00 eur a v mesiaci apríli 2010 vo výške 600,00 eur. Žalovaná vo svojom výsluchu uviedla, že požadovala žalobcu o poskytnutie pomoci pre svoju dcéru s tým, že nebol dohodnutý termín vrátenia peňazí, pričom žalovaná uviedla, že si je vedomá toho, že má podlžnosti voči žalobcovi, no nie získaním pôžičky, ktorú by bolo potrebné úročiť, ale z dôvodu jeho pomoci a tento záväzok voči žalobcovi nepoprela a prejavila ochotu svoj dlh vyrovnať.
Výpoveď žalovanej bola prečítaná účastníkom konania, resp. ich zástupcom na pojednávaní dňa 24.8.2015.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 3250,00 eur. Tak ako to vyplynulo z dokazovania, a to z výsluchu žalobcu a nakoniec aj z výpovede žalovanej urobenej počas trestného konania na OR PZ, Odbore kriminálnej polície dňa 28.9.2012 je nespornou skutočnosťou, že žalobca v roku 2009 a 2010 poskytol žalovanej finančné prostriedky v celkovej výške 3250,00 eur. Žalobca poukazoval na to, že z jeho strany išlo o finančnú pôžičku, o ktorú ho žalovaná požiadala s tým, že podľa tvrdení žalobcu mu žalovaná mala vrátiť finančné prostriedky do augusta 2012, kedy mal žalobca prísť na územie Slovenska.
Žalovaná síce počas konania popierala finančnú pôžičku a tvrdila, že v predmetnej veci išlo o finančnú výpomoc zo strany žalobcu pre dcéru žalovanej a toto žalovaná uviedla aj v rámci trestného konania, kedy nepoprela prevzatie finančných prostriedkov, resp. poskytnutie finančných prostriedkov zo strany žalobcu a navyše žalovaná v rámci trestného konania prehlásila, že si je vedomá svojej podlžnosti voči žalobcovi, a taktiež prejavila aj snahu svoj záväzok voči žalobcovi splniť.
Z týchto dôvodov súd mal teda za to, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu platných zmlúv o pôžičke podľa § 657, a to v roku 2009 - 2010, kedy žalobca postupne poskytol žalovanej finančné prostriedky v celkovej výške 3250,00 eur s tým, že nie je rozhodujúce tvrdenie žalovanej o tom, že išlo o finančnú výpomoc, ale dôležitou a podstatnou skutočnosťou je to, že žalovaná mala tieto finančné prostriedky žalobcovi vrátiť, čo nakoniec žalovaná nepoprela v rámci trestného stíhania, kedy svoj dlh v podstate uznala a prejavila ochotu záväzok vyrovnať. Tvrdenie žalovaného preto v tomto konaní, kedy žalovaná tvrdila iba o finančnej výpomoci, súd považoval čiste za účelové.
Súd teda mal za to, že žalobný nárok bol uplatnený dôvodne, a preto žalobe vyhovel.
V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania je v danom prípade potrebné uviesť, že nárok žalobcu nie je premlčaný s odôvodnením, že medzi účastníkmi konania boli sporné tvrdenia o termíne vrátenia finančných prostriedkov, pretože žalobca tvrdil, že finančné prostriedky mu mala žalovaná vrátiť do augusta 2012 s tým, že žalovaná tvrdila o tom, že na vrátení finančných prostriedkov, resp. o čase vrátenia sa nedohodli, a preto súd vychádzal z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že časť splnenia teda nebol dohodnutý, a preto povinnosťou žalovanej bolo vrátiť žalobcovi finančné prostriedky a na základe jeho výzvy ako veriteľa a výzvu na vrátenie možno považovať samotnú žalobu, ktorá bola adresovaná žalovanej. Aj keď bol termín vrátenia finančných prostriedkov dohodnutý
na mesiac august 2012 ani v tomto prípade by nárok žalobcu nebol premlčaný, pretože žaloba bola podaná na súde dňa 30.8.2013, teda v rámci trojročnej premlčacej lehoty.
Z týchto dôvodov teda súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal trovy žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 195,00 eur a cestovného žalobcu z J. do Humenného a späť dňa 24.8.2015 vo výške 2,60 eur.
Trovy žalobcu ďalej pozostávajú z trov právneho zastúpenia vypočítaných podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to 3 úkony po 121,17 eur (prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa 26.1.2015, účasť na pojednávaní dňa 24.8.2015), 3 krát paušál po 8,39 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 388,68 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.