Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/139/2014

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa Essox s.r.o., so sídlom Senovážné nám. 231/7, 370 21 České Budějovice, Česká republika, IČO: 26 764 652, proti odporcovi U. T., A.. XX. XX. XXXX, W. A. H.O. XXXX, XXX XX M., Č. H., o zaplatenie 145 292,- Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd vracia navrhovateľovi časť zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 310,80 Eur.

Súd žiada Slovenskú poštu, a.s., aby vrátila navrhovateľovi časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 310,80 Eur a to v lehote 30 dní od doručenia odpisu tohto právoplatného rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 145 292,- Kč a náhradu trov konania.

V priebehu konania súd zistil, že odporca sa na území Slovenskej republiky zdržiava len sporadicky. Žije a pracuje v Českej republike. Odporcovi bola síce zásielka s opisom návrhu na začatie konania a uznesením podľa § 114 OSP doručená na adrese jeho evidovaného trvalého pobytu na území Slovenskej republiky (M. P. XX), avšak odporca sám uviedol, že na tejto adrese bol len na krátky čas a trvalo sa zdržiava na adrese Na H. XXXX Q. M. v Českej republike.

V danom prípade ide o spor s cudzím prvkom, nakoľko navrhovateľ má sídlo v Českej republike a odporca, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky, má bydlisko tiež na území Českej republiky. Súd preto zisťoval, či je v danej veci aplikovateľné nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I“). Predmetom sporu bola pohľadávka zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, teda ide o občiansku vec spadajúcu do vecnej pôsobnosti nariadenia Brusel I. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti, keďže konanie bolo začaté po tom, čo nariadenie Brusel I vstúpilo do platnosti v Slovenskej republike i v Českej republike (t. j. vstupom týchto krajín do EÚ dňa 01. 05. 2004). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že jeho medzinárodnú právomoc v predmetnej veci je potrebné posudzovať podľa nariadenia Brusel I.

Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Brusel I osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Brusel I ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Všeobecným kritériom podľa čl. 2 nariadenia je, že osobu možno žalovať na území členského štátu, v ktorom má bydlisko. Bydliskom sa nerozumie adresa, ktorá je zapísaná v evidencii obyvateľstva. Podľa nariadenia, ako aj podľa slovenskej judikatúry (čl. 59 nariadenia Brusel I) je bydliskom obec, v ktorej táto osoba býva s úmyslom sa tu trvale zdržiavať. Bydliskom je hlavne miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade kde pracuje, ak tam tiež býva. Pojem bydlisko podľa nariadenia Brusel 1 nemožno automaticky stotožňovať s trvalým pobytom. V danom prípade odporca má síce administratívne vedený trvalý pobyt v obci M. P., ale už len ako bezdomovec a v skutočnosti sa v obci dlhodobo nezdržiava a opakovane bolo súdu oznámené, že sa zdržiava v Českej republike.

Všeobecné určenie právomoci je základom systému a osobitné právomoci uvedené v nariadení sa uplatnia len ako odchýlky od základnej zásady. Vždy sa však musia vykladať reštriktívne, t. j. len v rozsahu výslovne upravených možností.

Podľa všeobecného kritéria bolo možné žalovať odporcu na českom súde. Preto súd skúmal, či neboli splnené podmienky na to, aby bol odporca žalovaný pred súdom Slovenskej republiky podľa ďalších kritérií upravených v nariadení. Vzhľadom na predmet sporu nebolo možné konštatovať splnenie kritérií výlučných právomoci uvedených v čl. 22 (oddiel 6), ani osobitných právomocí uvedených oddieloch 2 až 7 kapitoly II nariadenia Brusel I.

Nariadenie v čl. 24 upravuje ešte právomoc založenú na tom, že sa žalovaný zúčastní konania. Ide o konkludentnú dohodu o určení právomoci, ktorá má prioritu pred všetkými ostatnými spôsobmi určenia právomoci, okrem čl. 22 (výlučná právomoc). Pod pojmom účasti na konaní možno rozumieť aktívne vykonávanie procesných úkonov v konaní, napríklad vyjadrenie sa k návrhu. Nečinnosť odporcu v konaní nezakladá právomoc tunajšieho súdu. Súd mu dňa 15. 08. 2014 doručil návrh na začatie konania s prílohami aj uznesenie podľa § 114 OSP, ktorým ho vyzval, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k návrhu na začatie konania. Odporca sa k návrhu nevyjadril. Keďže bol v konaní nečinný, k založeniu právomoci nedošlo ani podľa čl. 24 nariadenia Brusel I.

Podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia Brusel I ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 vety prvej OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Vzhľadom na uvedené musel tunajší súd s poukazom na čl. 26 ods. 1 nariadenia Brusel 1 vyhlásiť, že nemá právomoc konať vo veci a s poukazom na § 104 ods. 1 OSP, toto konanie zastavil pre neodstrániteľnú prekážku ďalšieho konania vo veci a to nedostatok právomoci súdov SR v danej veci konať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Keďže predmetné konanie bolo zastavené, súd podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že vrátil navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania (317,50 Eur) krátený o 6,70 Eur, t. j. v sume 310,80 Eur, a to prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.