Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/159/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: P. N. s. r. o., X. XXX/A, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., M. XX, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX proti povinnému: L. P., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX P. č. XXX, okres T., o vymoženie 1.560,49 eur s prísl. vedenej pred súdnou exekútorkou U.. L. X., Exekútorský úrad, X. XXX/A, XXX XX V., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.10.2014, č.k. -15, takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a z a s t a v u j e exekúciu.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 27.10.2014, č.k. -15 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 10.10.2008 boli obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „Podmienky“). V Podmienkach v čl. 10 bod 10.2.2. bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Súd uviedol, že Podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal, a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Okrem toho rozhodcovská doložka nútila povinného v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu odobrala možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Poukazujúc na uvedené mal súd prvého stupňa za to, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, a teda je neplatná. Súd v závere uviedol, že preto je rozhodcovský rozsudok nespôsobilým exekučným titulom a žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku „res iudicata“. Tiež poukázal na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného (P., a.s.) ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. V ďalšom namietal, že súd prvého stupňa porušil zásadu zákazu retroaktivity, ak na Zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi dňa 09.12.2007 aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, aj keď tento v čase jej uzavretia sa na predmetnú zmluvu nevzťahoval. Navyše, rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinnej pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinnej.

Oprávnený písomným podaním zo dňa 21.12.2014 navrhol zastaviť exekúciu a žiadal vrátiť zaplatený súdny poplatok. Poukázal na § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie a taktiež na § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZoSP“). Zároveň v súlade s § 180 ods. 6 zák. č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „Spravovací a kancelársky poriadok“) požiadal o vrátenie originálu rozhodcovského rozsudku, ktorý ako dôkaz tvoril prílohu návrhu na vykonanie exekúcie, resp. o vydanie odpisu alebo úradného potvrdenia o skutočnosti známej zo súdneho spisu v zmysle § 64 ods. 1 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku.

Oprávnený zobral návrh na vykonanie exekúcie späť v odvolacom konaní, a preto odvolací súd podľa § 251 ods. 4 O.s.p. použil na toto exekučné konanie ustanovenia O.s.p. o späťvzatí návrhu v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Odvolací súd na základe citovaného ustanovenia § 208 O.s.p. pripustil späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, pretože oprávnený zobral tento návrh späť skôr, ako o odvolaní oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa rozhodol odvolací súd. Zároveň zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a konanie zastavil.

Oprávnený v späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie žiadal aj o vrátenie zaplateného súdneho poplatku. Podľa § 12 ods. 1 ZoSP, vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. Keďže súd prvého stupňa je oprávnený vyrubiť súdny poplatok, rozhoduje aj o vrátení súdneho poplatku. Preto o vrátení súdneho poplatku rozhodne súd prvého stupňa, ktorý súčasne rozhodnej aj o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.