Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-278-2015.pdf
PDF · 90.64 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/278/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľky: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. č. XXX, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odklad vykonateľnosti, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/284/2014-71 zo dňa 21.04.2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/284/2014-71 zo dňa 21.04.2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karlovarské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 09256/14 zo dňa 03.11.2014, ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania Oľga Lehotská, nar. 01.02.1952, bytom 032 42 Pribylina č. 439, uložená povinnosť uhradiť sumu 179,99 eur s príslušenstvom, a to známy úrok vo výške 300,32 eur, známy úrok z omeškania vo výške 109,48 eur, poplatok vo výške 421,60 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 179,99 eur od 02.10.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 601,59 eur od 02.10.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312,- eur, trovy mediačného konania vo výške 225,87 eur, poplatok za upomienky vo výške 28,- eur a trovy za rozhodcovské konanie vo výške 362,66 eur. Zároveň odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 09256/14 zo dňa 03.11.2014 vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karlovarské rameno 8, 841 04 Bratislava až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 18.12.2014 domáhala zrušenia Rozhodcovského rozsudku a zároveň odkladu vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia. V návrhu uviedla, že ako spotrebiteľka uzatvorila s odporcom zmluvu o úvere a spolu s ňou i rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej bol neskôr vydaný rozhodcovský rozsudok. Predmetnú rozhodcovskú zmluvu však navrhovateľka považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku predstavujúcu jednoznačné zhoršenie postavenia svojej osoby ako spotrebiteľa. V konkrétnostiach uviedla, že nemala možnosť akýmkoľvek spôsobom participovať na koncipovaní rozhodcovskej zmluvy, preto nemala možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu a ani miesto rozhodcovského konania. Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci konania uzatvorili jednak zmluvu o úvere ako aj rozhodcovskú zmluvu, ktoré možno označiť za zmluvy formulárové, keď boli predtlačené odporcom a navrhovateľka nemohla ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, ako aj s poukazom na to, že odporca v konaní nepreukázal, že by navrhovateľke poskytol
peňažné prostriedky na výkon jej povolania, priznal navrhovateľke postavenie spotrebiteľky a pristúpil k skúmaniu platnosti rozhodcovskej zmluvy. Táto bola vopred pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľka mala možnosť do jej textu akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť. Jej podpisom, či už z nevedomosti, sa spotrebiteľka vzdala práva na konanie pred všeobecným súdom v prípade, ak navrhovateľom bude veriteľ, t.j. dodávateľ. Jedná sa o formulárovú zmluvu, ktorú predkladal veriteľ dlžníčke, táto nebola individuálne dojednaná, jej obsah nemohla dlžníčka, t.j. spotrebiteľka ovplyvniť. Preto na uvedenú rozhodcovskú zmluvu súd aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva. Podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere je úroková sadzba spotrebiteľského úveru a priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver. V prípade absencie uvedených náležitosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Priemerná RPMN je veličina rozdielna oproti RPMN a vyjadruje priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, teda nie na konkrétny spotrebiteľský úver. Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania uvedené zákonom stanovené náležitosti neobsahovala, ich absenciu zákon spája s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, hoci rozhodcovským rozsudkom bola navrhovateľke uložená povinnosť uvedené poplatky a úroky platiť. Zákon o rozhodcovskom konaní neumožňuje na základe návrhu zrušiť rozhodcovský rozsudok len v časti a nakoľko okresný súd dospel k záveru, že vydaním uvedeného rozhodcovského rozsudku boli porušené predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, súd zrušil rozhodcovský rozsudok ako celok a zároveň odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol v ňom, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je totiž nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi navrhovateľom a odporkyňou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od navrhovateľky, aby spory s odporcom riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či doložka v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Rozhodcovské konanie má oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade teda nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Tá bola uzatvorená na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Okrem iného tiež uviedol, že podmienky pre odklad vykonateľnosti v predmetnej veci neboli splnené. Jedným z kritérií pri posudzovaní súdu je hľadisko ujmy, ktorá by mohla byť spôsobená neodložením vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ako aj to, že ujma na strane navrhovateľky prevyšuje možnú ujmu na strane odporcu. Rovnaký záver vyplýva zo Zákona o rozhodcovskom konaní platného v Českej republike. Peňažný záväzok uvedený v rozhodcovskom rozhodnutí nedosahuje úroveň závažnosti a súd ani nezdôvodnil existenciu atribútu závažnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil, prípadne zamietol návrh ako nedôvodný.
K podanému odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje za spravodlivé a odôvodnené pre obe strany a vydané v súlade so zákonom. Okresný súd sa dostatočne a spravodlivo vysporiadal so skutkovým stavom, preto žiadala, aby krajský súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a proti rozsudku, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po jeho preskúmaní, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p..
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami odporcu vyjadrenými v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 8 Zákona č. 129/2010 Z.z., ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka, ani osobitných predpisov.
Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona č. 129/2010 v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy o úvere, jednoznačne vyplýva definičný rozdiel medzi spotrebiteľským úverom a spotrebiteľskou zmluvou, keď spotrebiteľská zmluva je pojmom širším. Z uvedeného potom vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona č. 129/2010 Z. z. je súčasne spotrebiteľskou zmluvou, naopak však tento záver neplatí, t.j. aj keď zmluva o úvere nespĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona č. 129/2010 Z. z., môže byť spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka. Tento záver vyplýva aj z ustanovenia § 1 ods. 8 Zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov. Ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre účely vymedzenia pojmu spotrebiteľ nezakotvuje podmienku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, zakotvuje len jedinú podmienku, a to, aby fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom). Občiansky zákonník (ako lex generalis) teda definuje pojem „spotrebiteľ“ podstatne širšie oproti legálnej definícii tohto subjektu v lex specialis - konkrétne v ustanovení § 2 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého je spotrebiteľom len taká fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo
zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 30.07.2012 nevyplýva, že by navrhovateľka predmetnú zmluvu o úvere uzavrela v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď dlžníčka je v predmetnej zmluve identifikovaná osobnými údajmi typickými pre fyzickú osobu nepodnikateľa, t.j. menom a priezviskom, adresou bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Preto krajský súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že v prejednávanej veci uzatvorením zmluvy o úvere vznikol právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom založený spotrebiteľskou zmluvou.
Rovnako rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, správne okresný súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli dlžníčky (spotrebiteľky) pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o úvere, keď je tvorené predtlačenými údajmi identifikujúcimi veriteľa, prázdnymi kolónkami pre vpísanie osobných údajov dlžníka a potom už len predtlačenými dojednaniami špecifikujúcimi rozhodcovský súd a podriaďujúcimi prejednanie všetkých sporov zo zmluvy o úvere jeho právomoci. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by odporca predložil navrhovateľke návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že navrhovateľka mala možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojím rozhodnutím ovplyvnila uzatvorenie samotnej zmluvy o úvere. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľka mala reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už navrhovateľka nemala faktickú možnosť ovplyvniť výber súdu, musela sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom.
K odvolacej námietke odporcu, že neboli splnené zákonné podmienky pre odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, krajský súd uvádza, že táto je nedôvodná, nakoľko mal preukázané, že na strane navrhovateľky mohlo reálne dôjsť k majetkovej ujme, v prípade exekúcie (s prihliadnutím na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku, v ktorom je vyslovený zákaz restitutio in integrum - navrátenie predloženého stavu je v exekučnom konaní vylúčené). Navyše potreba odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku bola v danej veci o to naliehavejšia, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a takéto podmienky sú neplatné. Okresný súd preto správne postupoval, keď odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozsudok okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, preto bol odporca povinný nahradiť jej trovy odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nepodala návrh na priznanie trov odvolacieho konania, krajský súd jej náhradu odvolacích trov nepriznal.
Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude okresný súd pokračovať v konaní v rozsahu uvedenom v žalobe (§43 ods.1 zák.č.244/2002 Z.z.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.