Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/138/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia s. r. o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právneho zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni M. Z. C., nar. X.XX.XXXX, bytom U. X, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 261,66 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 150 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 150 eur odo dňa 23.3.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.

III. Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2,42 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 8,78 eur tieto na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.4.2015 žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 261,66 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania. Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako spotrebiteľkou bola dňa 19.2.2014 uzatvorená Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky. Predmetom pôžičky bol bezúčelový, bezúročný úver vo výške 150 eur. Odporkyňa sa zaviazala navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 196,66 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou vo výške 46,66 eur v termíne do 22. Marca 2014. Zároveň si navrhovateľ voči odporkyni uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur, nakoľko odporkyňa bola pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a zmluvy riadne oboznámená s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti odporcu splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok navrhovateľa voči odporkyni tak predstavuje sumu vo výške 261,66 eur.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa v písomne nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to návrhu na začatie konania zo dňa 23.2.2015, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu, upomienkou zo dňa 29. Marca 2014, urgenciou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 5.4.2014 a 12.4.2014, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I., vo vložke č. 30985/V.

Medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníčkou bola dňa 19.2.2014 podpísaná Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, na základe ktorej sa navrhovateľ ako veriteľ zaviazal poskytnúť odporkyni bezúčelový krátkodobý úver vo výške 150 eur s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa spolu s príslušenstvom v celkovej výške 196,66 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť v lehote do 22. Marca 2014. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 46,66 eur.

Z výpisu z účtu mal súd za preukázané, že dňa 19.2.2014 bola zo strany navrhovateľa odporkyni poskytnutá suma vo výške 150 eur, s dňom splatnosti 22. Marca 2014.

Z dôvodu neplnenia si povinnosti odporkyne titulom uzatvorenej zmluvy, navrhovateľ listom zo dňa 29. Marca 2014, 5.4.2014, 12.4.2014 a 19.4.2014 vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy. Odporkyňa dlžnú sumu navrhovateľovi napriek jeho predžalobným výzvam nezaplatila.

S poukazom na § 200 ea/ O.s.p. v spojení s § 115a ods. 2 O.s.p., keďže sa jedná o drobný spor, ktorého hodnota neprevyšuje 1 000 eur, súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

V danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi súd posúdil podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne § 657a násl. o pôžičke.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Súd dodáva, že pôžička, ktorá bola poskytnutá odporkyni nie je spotrebiteľským úverom v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy s poukazom na § 1 ods. 3 písm. l/ citovaného zákona. V zmysle daného ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu jedného mesiaca.

Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 . V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc).

V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

Keďže súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy v časti dohodnutého poplatku, odporkyňa má vrátiť navrhovateľovi len sumu poskytnutého úveru t.j. 150 Eur.

Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami odporkyne na úhradu jeho dlhu a to vo výške 65 Eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy však boli zasielané elektronicky a teda navrhovateľovi žiadne finančné náklady spojené so zasielaním týchto výziev nevznikli. Zároveň však súd poznamenáva, že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Navrhovateľ na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (odporkyne) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže odporkyňa nemohla ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade sa odporkyňa dostala do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti t.j. od 23.03.2014. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5,25% p.a., a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Úspech navrhovateľa v tomto konaní predstavoval 57,32 %, jeho neúspech 42,68 %, vznikol mu preto nárok na náhradu trov konania v pomernej časti vo výške ako rozdiel úspechu a neúspechu vo výške 14,64 %. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol postupom podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/, c/ Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odmena za jeden úkon právnej pomoci pri hodnote sporu 261,66 eur predstavuje sumu 21,58 eur. Právnemu zástupcovi navrhovateľa súd priznal náhradu trov celkovo za dva úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 19.2.2015 a návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 23.2.2015. Právny zástupca navrhovateľa mal tak nárok na odmenu celkovo za dva úkony právnej pomoci vo výške 43,16 eur (2 x 21,58 eur). Zároveň súd postupom podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznal aj 2 x režijný paušál po 8,39 eur, spolu sumu 16,78 eur. Celkovo mal tak právny zástupca navrhovateľa nárok na odmenu vo výške 59,94 eur. Po odpočítaní pomeru úspechu a neúspechu mu vznikol nárok na náhradu trov konania iba v pomere 14,64 % (57,32 % - 42,68 %) t. j. v sume 8,78 eur. Súd na doplnenie záverov svojho rozhodnutia uvádza, že právny zástupca navrhovateľa si nesprávne vypočítal úkon právnej pomoci z hodnoty sporu vo výške 21,76 eur. Z hodnoty sporu 261,66 eur mu prináleží odmena za jeden úkon právnej pomoci iba vo výške 21,58 eur a nie 21,76 eur, preto súd vychádzal z tejto hodnoty.

Zároveň súd navrhovateľovi priznal aj pomernú časť súdneho poplatku vo výške 2,42 eur (14,64 % zo sumy 16,50 eur).

Odporkyňa je tak povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 8,78 eur a trovy konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 2,42 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.