Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5C-110-2013.pdf
PDF · 83.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/110/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v právnej veci žalobkyne I. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. V. XX, zastúpenej Mgr. Annou Angelovičovou, advokátkou, Slánska 20A, Prečov proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, Košice, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., IČO: 47 231 785, so sídlom Užhorodská 21, Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu 26.04.2013 domáhala proti žalovanej zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn. 2C 3263/2012 z 19.01.2012. Návrh odôvodnila tým, že rozhodcovský súd vydal rozhodnutie na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá tvorila v rámci kontextu súčasť poistnej zmluvy. V rozhodcovskej doložke bolo dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami poistnej zmluvy s porušením, skončením či neplatnosťou poistnej zmluvy budú riešené iba v rozhodcovskom konaní pred určeným rozhodcovským súdom. Žalobkyňa namietala právomoc rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovská zmluva je podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zák. číslo 40/1964 Z. z. ako neurčitý právny úkon neplatná a zároveň je neplatná podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ako neprijateľná zmluvná podmienka. Žalobkyňa nemala možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka a teda žalobkyňa popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Ďalej namietala, že bola porušená v jej prípade zásada rovnosti účastníkov konania v zmysle § 17 zákona o rozhodcovskom konaní. V súvislosti s novelou Exekučného poriadku, konkrétne § 243d poukázala na § 372w O.s.p., nakoľko prechodné ustanovenia hovoria, že čo sa týka úprav účinných od 01. januára 2015 konania začaté do 31.12.2014 sa ukončia podľa doterajších predpisov a z uvedených dôvodov žiadala, aby súd žalobe vyhovel a vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok zrušil a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania.
Žalovaná s návrhom nesúhlasila. Podľa jej názoru však zásadnou skutočnosťou pre toto konanie bola zmena právneho postavenia účastníkov konania v súvislosti s novelou § 243d Exekučného poriadku. Uvedené ustanovenie je platné, účinné a účastníkov zaväzuje. Zákonodarca nielenže stanovil, že na základe predmetných rozhodcovských rozhodnutí nie je možné viesť exekúciu, ale zároveň určil, a to zákonnou normou, ktorá hovorí, že „ uvedené rozhodcovské rozhodnutia účastníkov nezaväzujú.“ Stratou záväznosti takéhoto rozhodnutia toto rozhodnutie stráca úplne všetky účinky vo vzťahu k
žalobkyni a zaniká jej povinnosť na základe uvedeného rozhodnutia plniť. Rovnako zaniká oprávnenie žalovaného takéto plnenie vyžadovať a zároveň ho aj prijať. Zákonodarca zároveň stanovil, že na základe takéhoto rozhodnutia nie je možné viesť nútený výkon rozhodnutia. Strata záväznosti znamená zároveň stratu právoplatnosti, preto na základe uvedeného toto súdne konanie stratilo svoj predmet konania, keďže aj žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať iba voči rozhodcovskému rozhodnutiu, ktoré účastníkov konania zaväzuje, resp. ukladá im nejaké reálne povinnosti. Ďalej uviedla, že žalovaná nepodala na základe sporného rozhodcovského rozsudku návrh na začatie exekúcie a preto sa na toto rozhodcovské rozhodnutie vzťahuje ust. § 243d Exekučného poriadku a teda cieľ, ktorý bol sledovaný žalobným návrhom už nastal, a to v dôsledku práve zmeny právnej úpravy. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko vyhovujúcim rozsudkom žalobkyňa nedokáže dosiahnuť iný výsledok len ten, aký už nastal v dôsledku vyššie prijatej novely § 243d Exekučného poriadku. Tiež žiadala priznať náhradu trov konania.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
Z rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice číslo 2C 3263/2012 bolo zistené, že na základe návrhu spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., bol dňa 19.01.2012 vydaný rozhodcovský rozsudok v skrátenom konaní, proti ktorému v stanovenej lehote podala I. návrh na jeho zrušenie na Okresnom súde Michalovce, ktorý bol doručený súdu 26.04.2013.
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa§ 243d zák. č. 233/1995 Z. z., exekučné konania na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1.1.2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v rozhodcovskom konaní bolo dňa 19.01.2012, teda pred 01.01.2015 vydané rozhodnutie, ktoré zaväzovalo žalobkyňu na plnenie z poistnej zmluvy v prospech žalovanej. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené 15.04.2013, proti ktorému v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote podala žalobu o jeho zrušenie na tunajší súd.
Súd návrh žalobkyne zamietol, pretože povinnosť plniť podľa tohto rozhodnutia rozhodcovského súdu zanikla zo zákona.
Ustanovenie § 243d Exekučného poriadku účinné od 1.1.2015 uvádza, že rozhodcovské rozsudky vydané pred týmto dátumom a na základe ktorých nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie do 31.3.2015, účastníkov rozhodcovského konania nezaväzujú a po tejto lehote nie je možné na základe takých rozhodnutí udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. Z predloženého rozhodcovského rozsudku vyplýva, že bol vydaný pred 1.1.2015. Z lustrácie v databáze tunajšieho aj ostatných súdov vyplýva, že proti žalobkyni Márii Kudrovčovej sa nevedú exekučné konania. Žalobkyňa preto nie je povinná splniť povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 2C 3263/2012.
Cieľom žalôb o zrušenie rozhodcovských rozsudkov zo strany povinných osôb je dosiahnuť zánik povinnosti plniť z takého rozsudku, pretože právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu je exekučným titulom. Ustanovenie § 243d Exekučného poriadku udáva, že pri splnení určitých podmienok, čo je aj prípad žalobkyne, rozhodcovský rozsudok účastníkov nezaväzuje. Rozhodnutie, ktoré nie je záväzné nemá žiadne právne účinky, preto dôvod na zrušenie takéhoto rozhodnutia neexistuje. Súd preto návrh žalobkyne zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov. Dôvody osobitného zreteľa súd videl v tom, že ani jeden z účastníkov nespôsobil legislatívnu zmenu spočívajúcu v novele § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, že túto zmenu spôsobil zákonodarca a práve v dôsledku tejto novely zanikol predmet tohto konania, keďže sledovaný cieľ uvedený v žalobe bol dosiahnutý legislatívnou zmenou a preto nemohlo byť vo veci vydané súdne rozhodnutie v prospech žalobkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho
súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa
odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.