Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-204-2013.pdf
PDF · 107.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/204/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s, so sídlom Staré Grunty č. 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. advokátom: JUDr. Alanom Strelákom , so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: 1/ G. T., nar. X.X.XXXX, bytom: A. Q. XX, R. XX T. X. a odporcovi 2/ U. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: Q. XX, XXX XX W., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou T. F., zamestnankyňou E. súdu W. Q., o zaplatenie 414,76 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.12.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 414,76 EUR spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9% p.a. zo sumy 414,76 EUR od 07.03.2011 do zaplatenia a zmluvnej pokuty v sume 50,42 EUR za každý začatý mesiac omeškania počnúc mesiacom marec 2011 až do zaplatenia, zároveň žiadal priznať i náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že účastníci uzatvorili dňa 28.04.2010 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 950 EUR za poplatok za správu úveru v sume 655,50 EUR. Medzi účastníkmi bolo dojednané, že odporcovia budú celkovú sumu vo výške 1 605,50 EUR splácať v 13 mesačných splátkach po 123,50 EUR. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného vyrovnania bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky , pričom v prípade neuhradenia jednej splátky riadne a včas je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak.
V návrhu ďalej uviedol, že prevzatie finančnej hotovosti odporcovia potvrdili podpismi na zmluve o úvere. Odporcovia celkovo uhradili 1 190,74 EUR, poslednú úhradu uskutočnili v sume 78,11 EUR dňa 07.06.2011. Vzhľadom na to, že odporcovia neplnili úhradu splátok riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ im oznámil stratu výhody splátok, v predžalobnej upomienke zo dňa 22.12.2010 upozornil odporcov na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 30.03.2011 navrhovateľ oznámil odporcom, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 06.03.2011. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere odporcovia uhradili sumu vo výške 325,11 EUR. Suma rovnajúca sa rozdielu poskytnutého úveru s poplatkom za správu úveru vo výške 1 605,50 EUR a čiastkou uhradenou odporcami v sume 1 190,74 EUR predstavuje žalovanú istinu 414,76 EUR.
V návrhu navrhovateľ žiadal priznať i v zmysle bodu 3 Obchodných podmienok zmluvnú pokutu, avšak po výzve súdu navrhovateľ v zmysle ust. § 172 ods. 7 O.s.p. dal súhlas na vydanie platobného rozkazu bez priznania zmluvnej pokuty.
Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 05.11.2013 pod sp.zn. 49C 204/2013, ktorý sa odporcovi v 2. rade nepodarilo doručiť do vlastných rúk, z toho dôvodu bol v zmysle ust. § 173 ods. 2 O.s.p. uznesením sp.zn. 49C 204/2013 právoplatným dňa 04.03.2014 zrušený.
V priebehu konania tunajší súd zistil, že pobyt odporcu v 2. rade nie je známy, preto mu bol na ochranu jeho práv a záujmov ustanovený uznesením č. k. 49C 204/2013 - 71 zo dňa 08.06.2015 opatrovník.
Podľa § 115a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. 2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 414,76 EUR, t.j. ide o drobný spor, súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom, keďže to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu 10.08.2015. Odporkyni v 1. rade bol návrh spolu s prílohami doručený do vlastných rúk dňa 12.12.2012, výzva na vyjadrenie a procesné poučenie dňa 12.08.2014, odporkyňa v 1. rade sa k návrhu nevyjadrila, v konaní bola nečinná. Opatrovníkovi odporcu v 2. rade bol návrh spolu s prílohami, procesným poučením a výzvou na vyjadrenie doručený dňa 08.06.2015, k návrhu sa však nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov a to najmä: Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.04.2010, s obchodnými podmienkami veriteľa, predžalobnou upomienkou a oznámením o zosplatnení úveru prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 28.04.2010 uzavreli účastníci konania Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 950 EUR za odplatu a úrok v sadzbe 20% z istiny za celú dobu splácania, prevzatie tejto finančnej čiastky odporcovia potvrdili svojimi podpismi na zmluve . Zároveň sa účastníci v zmluve dohodli ,že odporcovia budú poskytnutú sumu 950 EUR splácať spolu s celkovým poplatkom za správu úveru vo výške 655,50 EUR v 13 mesačných splátkach po 123,50 EUR.
Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného vyrovnania bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu a úrokmi. Odporcovia uhradili celkovo sumu 1 190,74 EUR, poslednú splátku uhradili v sume 78,11 EUR dňa 07.06.2011. V predžalobnej upomienke zo dňa 22.12.2010 navrhovateľ upozornil odporcov na porušenie zmluvných povinností, výšku neuhradenej sumy 245,87 EUR, ktorá zahŕňala i zmluvnú pokutu v sume 50 EUR za každý začatý mesiac omeškania s úhradou splátok, vyzval odporcov na úhradu sumy v lehote do 5 dní od doručenia výzvy pod sankciou zosplatnenia celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 30.03.2011 navrhovateľ oznámil odporcom , že celý dlh sa stal splatný dňa 06.03.2011. Po zosplatnení úveru odporcovia uhradili sumu 325,11 EUR.
Priemerná ročná percentuálna miera nákladov(ďalej len RPMN) je uvedená v zmluve vo výške 48,66 % a v Obchodných podmienkach (ďalej len OP), ktoré sú vytlačené na druhej strane zmluvy je v bode 1 uvedená RPMN úveru so splatnosťou 13 mesiacov vo výške 206,73 %. Zmluva má podobu formulárovej zmluvy.
Podľa bodu 1. OP veriteľ má právo po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy s úrokmi. RPMN činí pri splatnosti 13 mesiacov 206,73 %, je fixná a veriteľom nebude v priebehu zmluvného vzťahu menená, veriteľ sa však zaväzuje v prípade zmeny podmienok tejto zmluvy, ktoré majú vplyv na RPMN, urobiť jej prepočet a o zmene informovať zmluvné strany.
Odporcom bol poskytnutý úver v celkovej sume 950 EUR, z čoho uhradili sumu 1 190,74 EUR.
Podľa označenia a obsahu je v danom prípade predmetom sporu úver, pri ktorom poskytovateľ úveru bol povinný uviesť ročnú priemernú mieru nákladov a ktorú uviedol v zmluve v sadzbe 42,46% a v bode 1. OP 206,73 % (druhá strana formulárovej zmluvy) rozdielne . Správna výška v danom prípade mala byť v sadzbe 166,08 %. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber toho najvýhodnejšieho úveru.
Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa ust. § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSÚ“) platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) ZSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. d) ZSÚ, je ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Podľa § 3 ods. 1 ZSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 ZSÚ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2 písm. e/, g/, h/, i/, j/ m/, ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že odporcom bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa citovaného zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase vzniku právneho vzťahu účastníkov konania.
V danom prípade zmluva o úvere je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľmi a má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda bez časového stresu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež žiadne pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.
Súd zistil, že predmetná zmluva neobsahuje zákonné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to
- dobu jej trvania a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď výška splátok je uvedená len všeobecne a zo zmluvy nie je zrejmá výška splátky úrokov a výška splátky poplatkov. I keď zmluva obsahuje počet splátok a splatnosť splátok, zmluva musí obsahovať aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 28.04.2010 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. RPMN predstavuje celkové náklady spojené s úverom (napr. spotrebiteľským) alebo pôžičkou. RPMN je číslo vyjadrené v percentách, ktoré spotrebiteľovi umožňuje jednoduché porovnanie spotrebiteľských úverov a pôžičiek v predzmluvnej fáze. Do výpočtu sa zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale aj poplatky, ktoré sú spojené s úverom alebo pôžičkou. Pre spotrebiteľa je najvýhodnejším úverom alebo pôžičkou tá, ktorá má najnižšiu hodnotu RPMN (pri rovnakej sume úveru a dobe, na ktorú je poskytnutý). Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je definovaná v zákone č. 258/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice 87/102/EHS. Vzorec na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov je obsiahnutý v prílohe uvedeného zákona. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a podobne. Uvedená ročná percentuálna miera nákladov v zmluve o úvere je chybná a nezodpovedá výpočtu určenému v zmysle prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko pri poskytnutom úvere vo výške 950 EUR, s dodatočným nákladom v sume odplaty za poskytnutie úveru vo výške 655,50 EUR s dobou splácania 13 mesiacov v mesačných splátkach po 123,50 EUR, kedy by bolo potrebné vrátiť celkovo sumu 1 605,50 EUR, by bola správne vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov v zmysle prílohy zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vo výške 166,08 %. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o úvere obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov v dvoch rozdielnych sadzbách, avšak v oboch prípadoch v nesprávnej výške, nakoľko zmluva o úvere obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 48,66 % a v OP v sadzbe 206,73%, hoci správne určená výška ročnej percentuálnej miery nákladov podľa prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy bola vo výške 166,08 %, čo treba vyhodnotiť tak, ako keby v zmluve o úvere ročná percentuálna miera nákladov nebola uvedená, i s
ohľadom na to, že klamlivé alebo nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nemôže mať za následok splnenie si zákonnej povinnosti uvedenia tohto údaju v zmysle § 4 ods. 2, písm. j) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tiež treba poukázať na to, že nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, by bolo možné hodnotiť ako klamanie spotrebiteľa. Ustanovenie § 4 ods. 2, písm. j) zák. č. 258/2001 Z.z. jednoznačne uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v akejkoľvek inej výške ako vypočítanej správne v zmysle prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nemôže mať za následok splnenie si povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z.z. ohľadom uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov.
Súd dospel k záveru, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 28.04.2010 neobsahuje náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g), i), j) zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru; výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ani správny výpočet RPMN, preto úver zhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov.
Súd pre úplnosť uvádza, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ak súd zistí, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v ods. 3 § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , pretože citovaný zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok (náležitostí písomnej zmluvy) vymenovaných v ust. § 4 ods.3, aby úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Súd mal nesporne preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcom úver v sume 950 EUR, odporcovia splatili úver vo výške 1 190,74 EUR.
K zmluvnej podmienke týkajúcej sa dojednania odplaty za poskytnutie úveru (odplata predstavuje sumu 655,50 EUR, ktorá je zahrnutá v uplatňovanej istine) súd uvádza, že tá bola rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 4.4.2013 č.k. 27C/1/2013-3 ako i Okresného súdu Žilina zo dňa 02.10.2012 sp.zn. 14C/86/2012 vyhlásená za neprijateľnú. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 53a ods. 1 O.s.p., podľa názoru súdu, navrhovateľ stratil nárok v súdnom konaní sa odvolávať a uplatniť si nárok a výhody z dojednanej odplaty za poskytnutie úveru, keďže táto zmluvná podmienka bola právoplatným rozhodnutím súdu vyhlásená za neprijateľnú, teda neplatnú.
Na základe vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné na poskytnutý úver prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov. Pri posudzovaní nároku navrhovateľa súd vychádzal z výšky skutočne poskytnutého úveru t.j. zo sumy 950 EUR a výšky uhradených splátok 1 190,74 EUR. Vzhľadom k tomu, že odporcovia zaplatili na úver viac ako mali, súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danej veci boli v konaní v plnom rozsahu úspešní odporcovia, preto im patrí náhrada trov konania. Tieto si však neuplatnili a zároveň im žiadne trovy konania nevznikli, preto súd odporcom náhradu trov konania nepriznal.
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, trojmo, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: · z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované · v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha · odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: · v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).