Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/295/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, so sídlom Nám. Martina Benku, 811 07 Bratislava, proti žalovanému S. H., J.. X.X.XXXX, G. J. V. X, XXX XX K. J. I., o zaplatenie 546,- eur s príslušenstvom a zmluvnými pokutami, takto

rozhodol:

I. Konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 92,40 eura zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 230,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 230,20 eura od 10.5.2013 do zaplatenia v mesačných splátkach po 40 eur splatných vždy do 30 dňa príslušného kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.7.2014 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 546,- eur s príslušenstvom a zmluvnými pokutami. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že dňa 30.10.2012 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 400,- eur za odplatu vo výške 152,- eura. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku 552,- eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých dvoch mesačných splátkach vo výške 2,- eura a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 eura. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti žalovaný potvrdil podpisom zmluvy.

Žalovaný uhradila celkovo 6,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení záväzku žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatný dňa 9.5.2013. V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok sa žalovaný zaviazal uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvnú pokutu vo výške 3,30% z istiny úveru a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže istina je 400,- eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 13,20 eura. Žalobca si uplatňuje úhradu zmluvnej pokuty až do dosiahnutia maximálnej prípustnej hranice určenej v nariadení vlády č. 87/1995 Z.z., t.j. do dosiahnutia

výšky poskytnutých finančných prostriedkov, pričom výška sankcii nesmie presiahnuť maximálnu výšku v zmysle § 3a ods. 3 nariadenia.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkyne D. X. a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili dňa 30.10.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 400,- eur za odplatu vo výške 152,- eur. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku 552,- eura uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,- eura a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 eura.

V oznámení o zosplatnení záväzku žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatný dňa 9.5.2013.

Dňa 30.10.2012 uzatvorili účastníci konania Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Domáci servis je poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytovaní úveru. Služba spočívala najmä v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na splátky úveru, vedení a kontrole splátkového kalendára, upozornení na termín splátky a na prípadne následky nesplácania. V uvedenej zmluve sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi odmenu v celkovej výške 163,80 eura a to v 3 pravidelných splátkach po 163,80 eura.

Svedkyňa D. X., ktorá je obchodná zástupkyňa žalobcu, pri svojom výsluchu uviedla, že podmienkou poskytnutia úveru bola aj uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí domáceho servisu. V prípade, ak by klient nesúhlasil, úver by mu nebol poskytnutý a tento by sa musel obrátiť na žalobcu. Každá jedná zmluva o úvere má aj Zmluvu o poskytnutí domáceho servisu, pretože úver je vyplácaný v domácnosti a aj splátky sa vyberajú v domácnosti. Taktiež uviedla, že žalovaný uhradil na Zmluvu o úvere 3 splátky po 2,- eura a na Zmluvu o domácom servise 3 splátky po 54,60 eura.

Žalovaný uviedol, že zmluvy mu neboli zo strany obchodného zástupcu vysvetlené a rovnako mu nebolo oznámené, že v prípade ak chce peniaze na účet, tak nemusí zmluvu o domácom servise uzavrieť.

Na pojednávaní dňa 11.5.2015 zobral žalobca žalobu späť v časti zmluvnej pokuty.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.5.2015 uviedol, že účastníci konania dňa 30.10.2012 uzavreli Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, pričom jej predmetom bola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní služby domáci servis, t.j. poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta (žalovaného). Žalovaný svojim podpisom na samostatnej žiadosti o poskytnutie domáceho servisu si objednal službu „Domáci servis“ ako ďalšiu službu z portfólia služieb poskytovaných žalobcom. Žalovaný sa za poskytnutie služby „Domáci servis“ zaviazal žalobcovi uhradiť odmenu za túto službu vo výške 163,80 eura, a to v 3 pravidelných mesačných splátkach vo výške 54,60 eura. Z uvedeného vyplýva, že až na základe samostatnej žiadosti o poskytnutie domáceho servisu bola so žalovaným uzatvorená Zmluva o poskytovaní domáceho servisu samostatnou Zmluvou o poskytnutí Domáceho servisu. Vzhľadom na skutočnosť že poskytovanie služby „Domáci servis“ je predmetom samostatnej objednávky a samostatnej zmluvy, pričom uzavretie Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu nie je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru, žalobca je toho názoru, že plnenie zo Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu nie je predmetom tohto súdneho konania. Skutočnosť, že Zmluva o poskytovaní domáceho servisu predstavuje samostatnú zmluvu, potvrdzuje aj Rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, číslo konania: K. zo dňa 06.11.2012, v ktorom sa uvádza, že Nakoľko poskytovanie domáceho servisu je predmetom samostatnej objednávky a samostatnej Zmluvy, ktorej uzavretie nie je podmienkou získania úveru a v dôsledku toho sa teda náklady na túto doplnkovú službu nezahŕňajú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, na základe čoho ani nevstupujú do výpočtu RPMN, dospel orgán dozoru k záveru, že v danom prípade nie je možné objektívne vyvodiť zodpovednosť účastníka konania za porušenie § 5 ods. 1 č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. “ K rovnakému záveru, tj. že Zmluva o poskytovaní domáceho servisu je samostatnou zmluvou a že je platným právnym úkonom, došiel

aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý ako odvolací súd v konaní o určenie neplatnosti tejto zmluvy v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že „Okresný súd správne ustálil, že Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 04. 08. 2011 a 19. 08. 2011 sú platné právne úkony, pretože sa jedná o službu spočívajúcu v nadštandardnej starostlivosti o klienta, čiže v starostlivosti nad rámec povinností ustanovených v zmluve o úvere, pričom navrhovatelia dobrovoľne uzatvorili predmetné zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, nespochybnili, že sa so zmluvami mali možnosť vopred oboznámiť a na znak súhlasu s ich obsahom tieto zmluvy podpísali. Uzatvorenie zmlúv o poskytovaní domáceho servisu je tak výrazom zmluvnej voľnosti, kedy bolo na zvážení navrhovateľov 1/ a 2/ či uzatvoria predmetné zmluvy alebo nie. Okresný súd posudzoval dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom zistil, že navrhovatelia si službu „domáci servis" dobrovoľne objednali o čom svedčí objednávka tejto služby pri vyplňovaní klientskej karty a následne samostatná zmluva o poskytovaní domáceho servisu. “ Taktiež Národná banka Slovenska potvrdzuje fakt, že Zmluva o poskytovaní domáceho servisu je samostatným právnym úkonom, nakoľko vo svojom stanovisku uvádza: „Pri dobrovoľných platbách za poistenie a pri poplatkoch za voliteľné služby Vo Vašom liste explicitne uvádzate (čo nám indikuje aj samotný názov platieb a poplatkov), že ich poskytnutie je na dobrovoľnom rozhodnutí spotrebiteľa a teda nie sú viazané (podmieňované) na poskytnutie peňažných prostriedkov od veriteľa. Spotrebiteľ si ich s veriteľom môže dojednať buď na začiatku alebo v priebehu zmluvného vzťahu. “ „Inými slovami povedané, do odplaty by nemali byť zahrnuté tie odplatné plnenie, ktoré vznikli na základe vlastnej iniciatívy spotrebiteľa bez tohto, aby to

bolo vo výslovnom záujme veriteľa pred podpisom zmluvy, za takéto plnenia pokladáme aj plnenia v podobe dobrovoľných platieb za poistenie a poplatky za voliteľné služby. “

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy uzatvorenia zmluvy (ďalej „občiansky zákonník“) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je veriteľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická osoba,

ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 567 Občianskeho zákonníka Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.

Podľa 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2, 3 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Keďže žalobca vzal žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty späť súd konanie vo veci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zastavil.

Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa.

Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať osobitné náležitosti podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti zmluvy o úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahuje iba údaj o priemernej RPMN vo výške 45,60%, pričom údaj o vlastnej RPMN, teda údaj o RPMN tohto konkrétneho úveru je uvedený iba v obchodných podmienkach. Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí zo dňa 18.6.2013, sp. zn. XCo/XX/XXXX konštatoval „Údaj o vlastnej RPMN, teda RPMN tohto konkrétneho úveru, je uvedený len v Obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje predmetná zmluva. Odvolací súd však považuje takéto uvedenie RPMN za nedostatočné a v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli v zmluve, ktorá musí mať písomnú formu. Účelom uvádzania RPMN pre čerpaný úver a priemernej RPMN v spotrebiteľskej zmluve bolo umožniť spotrebiteľovi zvážiť si výhodnosť ponúkaného úveru vzhľadom k priemerným podmienkam daného typu spotrebiteľského úveru. Uvedenie RPMN v obchodných podmienkach nemožno považovať za naplnenie zákonnej požiadavky, podľa ktorej RPMN má byť súčasťou písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je potrebné zdôrazniť, že uvedenie RPMN ako súčasť husto písaného textu obchodných podmienok možno považovať aj za obchádzanie zákona a zavádzanie spotrebiteľa a teda je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov“. Rovnako zmluva neobsahuje § 9 ods. 2 písm. k) a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva neobsahuje presnú výšku toho ktorého nároku tak ako to má na mysli vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Z citovaného ustanovenie jednoznačne vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky mal žalobca v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), tak ako to predpokladá (resp. stanovuje) zákon o spotrebiteľských úveroch. Za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných

dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.2.2014, sp. zn. XXU.).

Na základe vyššie uvedeného je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný uhradil na zmluvu o úvere sumu 6,- eura a na Zmluvu o domácom servise sumu 163,80 eura. Súd dojednanú Zmluvu o domácom servise považoval za neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi a z dôvodu obchádzania zákona. Obchodná zástupkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že podmienkou uzavretia Zmluvy o úvere bolo aj Zmluvy o domácom servise. Rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona vidí súd v tom, že žalobca takýmto spôsobom obchádza výpočet RPMN, pretože odmena za tuto službu sa nezahŕňa do RPMN a týmto je vlastne spotrebiteľ klamaný na výške RPMN. Taktiež je potrebné uviesť, že žalobca neposkytoval žalovanému žiadne nadštandardné služby, ktoré by spočívali v starostlivosti klienta pri poskytnutí úveru. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo/XXX/XXXX, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol: Zmluva o poskytnutí domáceho servisu bola uzavretá v rovnaký deň ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere a jej predmetom bola „úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu klientov“. Domáci servis je v zmluve definovaný ako „poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.01.2011 uzatvorenej medzi poskytovateľom ako veriteľom a klientom ako dlžníkom. Je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania.“ Z obsahu vymedzenia práv a povinností Zmluvy o poskytnutí domáceho servisu je zjavné, že jej predmet nemá charakter samostatného zmluvného dojednania, ale len definuje štandardné a bežné úkony súvisiace s evidovaním pohľadávky veriteľa. Samostatné zaradenie týchto úkonov do zmluvy a dokonca aj ich spoplatňovanie vytvára dojem, že dodávateľovi (žalobcovi) išlo v skutočnosti o zvýšenie vlastného zisku z poskytnutia úveru, nie o dodanie osobitnej služby nad rámec základných zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Preberanie splátok, či upozornenie na termín splátky nie sú úkonmi, ktoré by mohli mať charakter zvláštnej osobitne spoplatňovanej služby. V rozhodnutí sp. zn. XXCo/XXX/XXXX Krajský súd v Žiline uviedol: Z obsahu vymedzenia práv a povinností zmluvy o poskytnutí domáceho servisu je zjavné, že jej predmet nemá charakter samostatnej zmluvy. Už

len samotná skutočnosť, že dodávateľ by jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy (navyše vopred naformulované výlučne ním) „vyňal“ zo štandardnej zmluvy (napr. o úvere) a označil ich ako samostatné zmluvy, za účelom zvýšenia odplaty vyžadovanej od spotrebiteľa, (minimálne) vykazuje znaky konania rozporného s dobrými mravmi. Presne k uvedenému smeruje/smerovala činnosť navrhovateľa v procese uzatvárania zmluvy o úvere s odporcami. Zmluva o domácom servise totiž definuje obvyklé a úplne bežné úkony súvisiace s evidovaním pohľadávky veriteľa; rozhodne nejde o nadštandardné služby, ako sa snaží tvrdiť navrhovateľ. Vytvorením akejsi druhej odplatnej zmluvy navrhovateľ jednoznačne sledoval zvýšenie vlastného zisku z poskytnutia úveru. Dotknuté služby (napríklad pripomínanie splátok, preberanie úhrad v hotovosti, či upozornenie na termín splátky) nie sú úkonmi, ktoré by mohli mať charakter zvláštnej osobitne spoplatňovanej služby a zároveň slúžia v podstate záujmom navrhovateľa ako veriteľa a nie záujmom dlžníka. Pokiaľ ide o obranu žalobcu, tak samotná obchodná zástupkyňa žalobcu uviedla, že Zmluva o domácom servise je podmienkou Zmluvy o úvere, a preto sa nemôže jednať o samostatnú zmluvu. Nakoniec súd uvádza, že žalovaný platil odmenu za službu, ktorou žalobca vyberá splátky v jeho mieste bydliska, vo výške viac ako 40% poskytnutých peňažných prostriedkov, pričom z ustanovenia § 567 ods. 1

Občianskeho zákonníka mu takéto právo vyplýva bezplatne. Je nepochybné, že u žalovaného takouto zmluvou dochádza k zhoršeniu postavenia ako spotrebiteľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd splátky, ktoré žalovaný uhradil na domáci servis započítal na zmluvu o úvere. Žalovanému bola poskytnutá suma 400,- eur, z ktorej uhradil celkovo sumu 169,80 eura, a preto ho súd zaviazal na zaplatenie sumu 230,20 eura.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len ), vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Oznámením zo dňa 5.6.2013 žalobca oznámil žalovanému, že záväzok zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol ku dňu 9.5.2013 zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Dňom 10.5.2013 sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobcovi tak vzniklo právo požadovať úrok z omeškania zo sumy 230,20 eura. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 230,20 eura od 10.5.2013 do zaplatenia.

Podľa § 160 ods.1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vzhľadom na majetkovú situáciu žalovaného súd povolil žalovanému splácať istinu v mesačných splátkach po 40,- eur splatných vždy do 30. dňa príslušného kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok

O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Vzhľadom na približne rovnaký úspech a neúspech súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.