Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26Co-185-2015.pdf
PDF · 76.5 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/185/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1/ F. B., nar. XX.G. XXXX, bytom W. G. č. XXX, 2/ T. B., nar. XX. L. XXXX, bytom W. G. č. XXX, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Daniela Suchánková, M. Waltariho č. 7, Piešťany, proti žalovanému: L. U., nar. XX. T. XXXX, bytom A. č. XX, zastúpenému advokátkou: JUDr. Anna Janáčová, Wilsonova č. 3, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 10. februára 2015 č. k. 6C/285/2008-180, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením súd prvého stupňa I. uložil žalobcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 838,91 eur, II. vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného právo na náhradu trov konania nepriznal, III. žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a IV. žalovanému uložil zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania za žalobcov v sume 40,- eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Piešťany. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ust. § 142 ods. 2, § 146 ods. 2, § 151 ods. 1 a 8, § 224 ods. 1, § 160 ods. 1 a § 167 ods. 2 O.s.p. (Z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov), ust. § 14 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 Vyhlášky ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. i) a položkou 7b písm. b) Zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom ku dňu vyhlásenia rozsudku (ZoSP), vecne potom pokiaľ išlo o rozhodnutie súdu o trovách konania účastníkov konania pomerom úspechu a neúspechu účastníkov konania v spore o vec samu a pokiaľ išlo o uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania poukazom na zákonné oslobodenie žalobcov od povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Proti tomuto rozhodnutiu v časti rozhodnutia o náhrade trov konania účastníkov konania (výrok I. napádaného uznesenia) podali včas odvolanie žalobcovia a navrhli ho zmeniť tak, že žalovanému sa náhrada trov právneho zastúpenia neprizná, namietajúc nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania a to z dôvodu, že tento mal o trovách konania rozhodnúť podľa ustanovenia § 150 O.s.p. z dôvodu, že čistý (93,90 %) úspech žalovaného v spore bol len následkom jeho úspešne vznesenej námietky premlčania žalobcami uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 eur, čo bola najvyššia suma uplatnená v žalobe, vidiac dôvody hodné osobitného zreteľa v zavinení smrti ich dcéry žalovaným, v prieťahoch v trestnom ako aj v civilnom konaní a dlhodobej neochote (trvajúcej 13 rokov) vedľajšieho účastníka na strane žalovaného ako aj samotného žalovaného uspokojiť legitímne nároky žalobcov na náhradu škody mimosúdne.
Žalovaný odvolací návrh nepodal.
K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov právneho zastúpenia žalovaného ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, dôvodiac postojom žalovaného v spore, ktorý svoju obranu už od začiatku sporu staval na uplatňovaní námietky premlčania nárokov žalobcov uplatnených v tomto konaní (samotnú námietku premlčania vzniesol hneď na 1. pojednávaní súdu) a poistnú udalosť nahlásil poisťovni včas.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby, účastníci konania (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201, § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie čo do náhrady trov konania je opodstatnené, pretože rozhodnutie v tejto časti nešlo považovať za vecne správne, nakoľko súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke a v dôsledku toho nezistil celkom dostatočne ani skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie (§ 221 ods. 1 a 2 O.s.p.).
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 150 ods.1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového súdu v napadnutej časti trov konania je vadou konania, ktorou sa odníma účastníkovi možnosť riadne konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Existencia tejto vady zakladá dôvodnosť podaného odvolania a jej dôsledkom je zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania.
Vyššie citované ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Náhrada je obmedzená na náhradu trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov, a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.
V danom prípade súd prvého stupňa ustálil pomer úspechu žalovaného v konaní v rozsahu 93,90% a v tomto rozsahu mu aj priznal náhradu trov konania.
Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Súd je povinný skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení povinnosti uhradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (viď napr. rozhodnutie ÚS ČŘ sp.zn. I. ÚS 401/2006). Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.
Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd takto právne vec neposudzoval a z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. ani neodôvodňoval z pohľadu okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov napriek tomu, že sa jednalo o konanie, v ktorom si žalobcovia uplatňovali nároky na náhradu škody a nemajetkovej ujmy bezprostredne súvisiace so žalovaným zavinenou smrťou ich dcéry a prevažný úspech žalovaného v konaní bol len následkom vznesenej námietky premlčania väčšinového nároku žalobcov, ktorým bol nárok na nemajetkovú ujmu. Už tieto skutočnosti odôvodňovali potrebu vysporiadania sa súdu prvého stupňa v odôvodnení jeho rozhodnutia o trovách konania s dôvodmi, pre ktoré spôsob rozhodnutia o trovách konania považoval za primeraný okolnostiam prejednávanej veci a súladný s dobrými mravmi. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že súd prvého stupňa rozhodol bez toho, že by zisťoval a vyhodnotil osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a okolnosti, ktoré viedli žalobcov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou či tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 150 ods. 1 O.s.p.) najmä z dôvodu že povinnosť nahradiť trovy konania stanovená podľa § 142 O.s.p. sa môže v konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť.
Odvolaciemu súdu za takejto situácie preto neostávalo iné, než rozhodnutie v časti o náhrade trov konania zrušiť v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný, v naznačenom smere posúdiť osobné, majetkové, sociálne a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, okolnosti, ktoré viedli žalobcov k podaniu žaloby a postoj účastníkov v konaní a následne znovu rozhodnúť o trovách konania tak, aby jeho rozhodnutie vychádzalo z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a bolo v naznačenom smere aj riadne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnené.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko tu predovšetkým s prihliadnutím k výsledku odvolacieho konania o týchto musí rozhodnúť súd prvého stupňa v novom rozhodnutí.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.