Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Cb-151-2015.pdf
PDF · 102.64 KB
Case nature
Subarea
34Cb/151/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: Shoebox Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 43 836 666, zastúpený bnt attorneys-at-law, s.r.o., so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 978, proti odporcovi: EUROVEA, a.s., so sídlom Pribinova 10 811 09 Bratislava, IČO: 35 825 600 o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 17.08.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.08.2015, sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil voči odporcovi predbežné opatrenie, ktorým by v súlade s § 74 a nasl. O.s.p. dočasne upravil pomery účastníkov do rozhodnutia súdu vo veci určenia neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy a to nasledovne:
„Súd ukladá odporcovi, aby sa dňom doručenia predbežného opatrenia zdržal uplatnenia postupu podľa čl. 15.8 nájomnej zmluvy, najmä aby nevstúpil do priestoru, nevypratal ich na náklady nájomcu, neuskladnil akékoľvek vybavenie a iný majetok nájomcu alebo tretích osôb nachádzajúcich sa v priestoroch v sklade na náklady nájomcu, a nepredal uskladnené veci ani inak s uloženými vecami naložil.“
Navrhovateľ uviedol, že podmienka vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia je splnená.
Navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 16.01.2015 uzatvorila obchodná spoločnosť EUROVEA, a.s., so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 35 825 600, ako prenajímateľ (ďalej len ako „prenajímateľ“ alebo „odporca“), s obchodnou spoločnosťou Shoebox Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 43 836 666, ako nájomcom (ďalej len „nájomca“ alebo „navrhovateľ“), nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je nájom nebytových priestorov, jednotka č. LGF04b s celkovou rozlohou 125 m2 a skladové priestory s celkovou rozlohou 69 m2, v Obchodnom Centre EUROVEA na Pribinovej ulici v Bratislave (ďalej len „priestory“), na dobu neurčitú v znení Dodatku č. 1, (ďalej len ako „nájomná zmluva“).
Prenajímateľ od nájomnej zmluvy s nájomcom odstúpil a to v zmysle jej čl. 13.1 v spojení s čl. 18.06, a to podaním zo dňa 21.07.2015, ktorého súčasťou bola príloha č. 1, obsahujúca uvedenie nedoplatku v celkovej výške 570,36 € za prefakturované poplatky za služby.
Navrhovateľ poukázal na čl. 13.1 nájomnej zmluvy, v ktorom si zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ má právo ukončiť nájomnú zmluvu písomnou výpoveďou doručenou nájomcovi z dôvodov uvedených v tejto zmluve, s výpovednou lehotou desať dní, ktorá začína plynúť v prvý deň bezprostredne nasledujúci po doručení výpovede nájomcovi. Jedným z výpovedných dôvodov uvedených v čl. 13.1 písm. b) nájomnej zmluvy, je aj omeškanie nájomcu s platbou nájomného, odhadovaných poplatkov za služby, poplatkov za služby, prefakturovaných poplatkov za služby, odhadovaného marketingového poplatku, prípadne marketingového poplatku, alebo s plnením akéhokoľvek iného finančného záväzku nájomcu voči prenajímateľovi podľa nájomnej zmluvy, po dobu dlhšiu ako jeden mesiac po lehote splatnosti.
Navrhovateľ uviedol, že v čl. 18.6 nájomnej zmluvy je upravené právo prenajímateľa odstúpiť od nájomnej zmluvy a ktorý znie nasledovne:
„Vždy, keď je prenajímateľ v súlade s odsekom 13.1 tejto nájomnej zmluvy oprávnený ukončiť túto nájomnú zmluvu výpoveďou doručenou nájomcovi, je prenajímateľ tiež oprávnený na základe vlastného uváženia alternatívne k ukončeniu zmluvy výpoveďou odstúpiť od tejto nájomnej zmluvy z tých istých dôvodov písomným oznámením o odstúpení, v ktorom nájomcovi oznámi, že prenajímateľ odstupuje od tejto nájomnej zmluvy, s účinnosťou päť dní po doručení takého oznámenia o odstúpení nájomcovi.“
Navrhovateľ je toho názoru, že odstúpenie od nájomnej zmluvy odporcom je neplatné, nakoľko spôsob skončenia nájomnej zmluvy odstúpením, ako aj dôvod odstúpenia nie je v súlade ustanovením § 9 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Prenajímateľ je oprávnený zmluvu vypovedať (nie od nej odstúpiť), ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.
Navrhovateľ ďalej uviedol, ako dôvod neplatnosti odstúpenia navrhovateľa od nájomnej zmluvy uzatvorenej s odporcom, neurčitosť, resp. ambivalentnosť ustanovení nájomnej zmluvy, a to konkrétne jej čl. 13.1 a čl. 18.6, podľa ktorých je prenajímateľ oprávnený z rovnakých dôvodov nájomnú zmluvu vypovedať a aj od nej odstúpiť.
Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že mesačne uhrádza odporcovi na základe dohody pomerne vysoké sumy, ako aj pravidelne mu spláca v mesačných v splátkach po 9 229,28 €, dlh, ktorý má voči odporcovi vzniknutý z pôvodnej nájomnej zmluvy a to vo výške 166 127,09 €. Preto dôvod odstúpenia od nájomnej zmluvy pre neuhradenie sumy vo výške 570,36 €, považuje zo strany odporcu za účelový. Odporca (prenajímateľ) doručil navrhovateľovi (nájomcovi), odstúpenie od nájomnej zmluvy a stanovil mu lehotu 5 dní na vypratanie predmetu nájmu.
Navrhovateľ uviedol, že pohľadávku vo výške 570,36 €, prenajímateľovi už uhradil.
Navrhovateľ je toho názoru, že konanie odporcu je v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a podľa ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Navrhovateľ poukázal na Čl. 15.8 nájomnej zmluvy, ktorý upravuje tzv. nútené vypratanie predmetu nájmu a ktorý znie nasledovne:
„V prípade, ak nájomca nevyprace priestory a neodovzdá ich prenajímateľovi tak, ako je uvedené v tejto nájomnej zmluve, je prenajímateľ oprávnený vstúpiť do priestorov v ktoromkoľvek čase a bez
súhlasu nájomcu a zabezpečiť vypratanie priestorov a uskladnenie akéhokoľvek vybavenia a iného majetku nájomcu alebo tretích osôb nachádzajúcich sa v priestoroch v sklade, to všetko na náklady nájomcu. Prenajímateľ bezodkladne zašle nájomcovi oznámenie o mieste uloženia týchto vecí. Nájomca je povinný prevziať všetky veci z miesta uloženia, a to do 5 pracovných dní odo dňa oznámenia o mieste uloženia zaslaného prenajímateľom. Ak si nájomca nesplní povinnosť prevziať uložené veci v uvedenej lehote, je prenajímateľ oprávnený, v súlade s § 525 Obchodného zákonníka, uložené veci komukoľvek predať (tender, dražba alebo podobné formy predaja sa nevyžadujú), alebo inak s uloženými vecami nakladať a započítať si svoje pohľadávky voči nájomcovi s výťažkom z takého predaja. Pre vylúčenie pochybností platí, že prenajímateľ nie je povinný uskladňovať uvedené hnuteľné veci po dobu viac ako 30 dní od ukončenia nájomnej zmluvy.“
Uvedený čl. 15.8 nájomnej zmluvy nie je v súlade so zákonom, najmä v súlade s § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že ak nájomca užíva predmet nájmu aj po skončení nájmu (pričom uvedené zahŕňa aj prípad, že nájomca odmietne vypratať predmet nájmu, pretože rozporuje platnosť skončenia nájomnej zmluvy, napr. výpoveďou alebo odstúpením), prenajímateľ je povinný podať na súd návrh na vypratanie predmetu nájmu. Zmyslom a účelom tohto zákonného postupu je nepochybné predchádzanie vzniku škôd a uplatňovaniu nárokov na náhradu škôd, ktoré by mohli byť spôsobené jednostranným použitím svojpomoci zo strany prenajímateľa.
Navrhovateľ má za to, že odstúpenie od nájomnej zmluvy dané odporcom (prenajímateľom) navrhovateľovi (nájomcovi), je neplatné a teda nájomný vzťah neskončil uplynutím 5 dní odo dňa doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy odporcom (nájomcom), navrhovateľovi (prenajímateľovi) t.j. dňa 26.07.2015. Nájomca tak nebol povinný predmet nájmu vypratať do uvedenej lehoty. Podľa názoru navrhovateľa je nájomná zmluva naďalej platná a účinná.
Ak by odporca ako prenajímateľ postupoval podľa čl. 15.8 nájomnej zmluvy, avšak v rozpore so zákonom najmä ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a bez súhlasu navrhovateľa ako nájomcu, by vypratal predmet nájmu na jeho náklady, uskladnil majetok nájomcu alebo tretích osôb nachádzajúcich sa v priestoroch v sklade na náklady navrhovateľa ako nájomcu, navrhovateľovi by tak vznikla škoda. Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku.
Nariadenie predbežného opatrenia by zabránilo odporcovi (prenajímateľovi) vykonať akékoľvek kroky smerujúce k vyprataniu predmetu nájmu, keďže navrhovateľ (nájomca), namieta platnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy a bude sa domáhať na súde určenia neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy dané odporcom (prenajímateľom), navrhovateľovi (nájomcovi).
Navrhovateľ má za to, že v danom prípade, existuje dôvodné nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej mu ujmy ako nájomcovi a ktoré spočíva v tom, že prenajímateľ môže kedykoľvek, a to aj napriek tomu, že odstúpenie je neplatné, uplatniť postup podľa čl. 15.8 nájomnej zmluvy, čím mu znemožní užívanie prenajatého nebytového priestoru v súlade s nájomnou zmluvou, v dôsledku čoho dôjde k podstatnému porušeniu povinností prenajímateľa a vzniku škody na jeho strane ako nájomcu, ktorej náhradu si bude musieť uplatňovať na súde.
V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p., môže súd pred začatím konania nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasné boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Navrhovateľ má za to, že skutočnosti, ktoré uviedol v návrhu, predstavujú preňho nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a odôvodňujú poskytnutie ochrany zo strany súdu nariadením predbežného opatrenia, ktorými by súd dočasne upravil pomery.
Navrhovateľ uviedol, že voči odporcovi sa bude domáhať žalobou o určenie neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Pri vydávaní predbežných opatrení po začatí konania sa ďalej popri tomto citovanom ustanovení súd riadi ustanoveniami § 74 - § 78 O.s.p..
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. na rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je potreba, aby ešte pred konečným rozhodnutím súdu boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 74 ods. 1 O.s.p.). Ide o úpravu právnych pomerov, aj keď len predbežnú, pri ktorej treba zvážiť naliehavosť potreby a najmä, aké budú dôsledky takého opatrenia. Dôvody na jeho nariadenie musia byť však osvedčené a musí ísť o potrebu naliehavú. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. V
konaní o vydanie predbežného opatrenia sa súd nezaoberá meritórne podstatou sporu, musí mať aspoň osvedčený nárok toho, kto požaduje vydanie predbežného opatrenia. Ďalším predpokladom je, že právne vzťahy medzi účastníkmi konania vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná.
Účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
Predbežné opatrenie môže odporcu obmedziť len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú a zásah do jeho práv musí byť primeraný k preukazovanému porušeniu práv navrhovateľa, t.j. aby nedošlo k úplnému ochromeniu podnikateľskej činnosti odporcu.
Z uvedeného vyplýva, že predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu a preukázanie skutočnosti, že je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorej potrebnosť a naliehavosť sa musí v konaní o nariadenie predbežného opatrenia osvedčiť a preukázať.
Súd na základe predložených listinných dôkazov navrhovateľom a to nájomnou zmluvou zo dňa 16.01.2015, dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 16.01.2015, dohodou o ukončení nájomnej zmluvy (Priestory FF 40), odstúpením prenajímateľa od nájomnej zmluvy zo dňa 21.07.2015 a odpoveďou nájomcu k odstúpeniu od nájomnej zmluvy zo dňa 10.08.2015, zisťoval, či sú osvedčené rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie predbežného opatrenia, t.j. osvedčenie existencie právneho vzťahu a preukázanie skutočnosti, že je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi, z naliehavých dôvodov, ktoré uvádza navrhovateľ.
Je výlučne vecou navrhovateľa, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu a osvedčí tak potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Súd v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nemal osvedčenú navrhovateľom danosť práva t.j. existenciu právneho vzťahu, ktorá by odôvodňovala potrebu dočasnej úpravy. Navrhovateľ sám nepopiera a k uvedenému svojmu tvrdeniu súdu aj predložil listinné dôkazy, že odporcovi dlhoval z titulu dlžného nájomného pomerne vysokú sumu finančných prostriedkov, ktorú mu doteraz spláca a ak odporca ako prenajímateľ odstúpil od nájomnej zmluvy s navrhovateľom ako nájomcom pre jeho nezaplatenie čo i len pomerne malej čiastky nájomného resp. súvisiacich poplatkov za služby, odporca ako prenajímateľ využil tak svoje práva vyplývajúce z nájomnej zmluvy v Článku XVIII. bodu 18.6, v ktorej si obe strany navrhovateľ ako prenajímateľ a odporca ako nájomca, dojednali odstúpenie od zmluvy okrem iných dôvodov, aj z dôvodu omeškania nájomcu s platením prefakturovaných poplatkov za služby prenajímateľovi (Článok XIII. bod 13.1 písm. b) nájomnej zmluvy) a svoju slobodnú vôľu prejavili vyhlásením v Článku XVIII. v bode 18.11, kde obe zmluvné strany vyhlásili, že „si túto zmluvu prečítali, s jej znením súhlasia a na dôkaz pravej a slobodnej vôle pripájajú nižšie svoje podpisy“. V nájomnej zmluve v Článku XVIII. v bode 18.9 je stanovené rozhodujúce právo, podľa ktorého sa riadi predmetná nájomná zmluva a to zákonom č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, pokiaľ ide o osobitné ustanovenia o nájme a Občianskym zákonníkom, pokiaľ ide o všeobecné ustanovenia o nájme a podnájme nebytových priestorov a Obchodným zákonníkom, pokiaľ ide o všeobecné ustanovenia obchodného zmluvného práva.
Súd podotýka, že zákon č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 12 ustanovuje trojmesačnú výpovednú lehotu na vypovedanie predmetu nájmu, ktorá sa počíta od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, ak nebolo dohodnuté inak; a počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. V danom prípade bola nájomná zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, preto mohla byť vypovedaná v zmysle zákona č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a to podľa § 10 písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade sa na danú vec nevzťahuje ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka nájmu dojednaného na dobu určitú. Preto ak odporca odstúpil od nájomnej zmluvy z rovnakých dôvodov ako boli pre prípad jej vypovedania, postupoval na základe zmluvy a v súlade so zákonom - § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje, že od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto zákone stanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Súd na základe uvedeného, dospel k záveru, že navrhovateľ sa v návrhu domáhal voči odporcovi nariadenia predbežného opatrenia bez osvedčenia existencie právneho vzťahu a bez preukázania dočasnej potreby úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi.
Súd vykoná dokazovanie a skutočnosti tvrdené navrhovateľom ako sporné, bude skúmať vo veci samej v prípade, ak navrhovateľ podá voči odporcovi na súd žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy.
Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd
môže nariadiť predbežné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy.
Súd po preskúmaní návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia a priložených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný a nakoľko podmienky na nariadenie predbežného opatrenia v danom prípade nie sú naplnené, pretože z dôkazov predložených navrhovateľom nemal za osvedčenú potrebu nariadenia predbežného opatrenia a potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, vzhľadom na skutočnosť že navrhovateľ dostatočne neosvedčil súdu opodstatnenosť svojho nároku voči odporcovi a potrebu ochrany jeho tvrdeného ohrozovaného práva a reálne ohrozenie pomerov účastníkov, ktoré naliehavo vyžaduje okamžité i keď len dočasné súdne opatrenie a ani, že by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, nakoľko v súlade s účelom predbežného opatrenia v zmysle cit. ustanovení zákona, jeho nariadenie nie je nutné, primerané ani účelné.
Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysle zásady úspechu v konaní. Keďže navrhovateľ v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nebol úspešný a odporcovi trovy konania nevznikli, súd náhradu trov odporcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.