Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-180-2014.pdf
PDF · 70.61 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-40C/180/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Anna Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: L.. L. Z., trvalo bytom U. č. 9, V., proti odporkyni: U.. R. Z., trvalo bytom X. XXX, Y. F., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov L.. L. Z., nar. XX.XX.XXXX a U.. R. Z., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v V., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V. - F. U. vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XXX, pod radovým číslom XXX, r o z v á d z a .
II. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom doručeným súdu dňa 29.10.2014 žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo uzavreté s odporkyňou, nakoľko k nej stratil citový vzťah a nevidí nádej na obnovu manželského spolužitia, nemá záujme na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je hlboko a trvale rozvrátené po to, do odporkyňa dňa 30.05.2014 opustila spoločnú domácnosť a nemá záujem vrátiť sa do nej. V odôvodnení návrh ďalej uviedol, že manželstvo uzatvárali asi po pol ročnej známosti na návrh odporkyne ktorá je hlboko veriaca, pričom vzhľadom na jeho ateistické založenie majú odlišné názory na život. Odporkyňa vždy celý svoj plat použila pre vlastnú potrebu a ničím neprispievala do spoločnej domácnosti, v dôsledku čoho medzi nimi vznikali konflikty, ktoré viedli k ukončeniu spolužitia.
Odporkyňa s návrhom na rozvod nesúhlasila. Poukazovala na pretrvávajúci vzájomný citový vzťah a vo svojom neskoršom písomnom vyjadrení uviedla, že navrhovateľ pristúpil k podaniu návrhu na rozvod pod vplyvom svojej matky a jej rodiny, ktorou je podľa jej názoru emocionálne psychicky týraný a jej nepriateľské a odmietavé chovanie a vynucovanie si pozornosti syna voči jej osobe a narúšanie súkromia účastníkov ako manželov malo zásadný vplyv aj na odchod odporkyne zo spoločnej domácnosti, ktorej svojim neskorším konaním zamedzila vrátiť sa. Problém spolužitia so svokrou riešila s odborníkmi - psychiatrami, psychológom, kňazmi. Vo svojej neskoršej výpovedi uviedla, že problémové správanie matky navrhovateľa môže súvisieť aj s jej cukrovkou, avšak odmieta komunikovať s navrhovateľkou. V novembri 2014 počas hospitalizácie sa na 3 až 4 dni vrátila k manželovi do jeho bytu, kde obnovili intímne spolužitie, avšak odišla pred návratom svokry aby nedostala hysterický záchvat, keď od manžela nepočula, aby zostala. K manželovi pociťuje ľútosť a napriek jeho postoju, ktorý vníma ako ovplyvnený treťou osobou ho naďalej ľúbi.
Navrhovateľ zotrval na svojom návrhu, keď ako príčinu rozvratu ich manželstva potvrdil nezhody odporkyne s jeho matkou s tým, že zo spoločnej domácnosti odišla 30.05.2014 ich po vzájomnom banálnom konflikte. Manželstvo uzatvárali v kostole, pričom prekážky pre jeho ateistický svetonázor neriešil a toto ponechal na rodinu odporkyne a až postupne sa prejavila rozdielnosť ich pováh a
názorov na život. Napriek finančným príspevkom na výživu odporkyne spoločne nehospodária a deti z manželstva nepochádzajú.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, žijúci v platnom prvom manželstve, pričom ich posledné spoločné bydlisko bolo na adrese Bratislava, U. č. 9, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu.
Z manželstva účastníkov konania pochádzajú deti nepochádzajú.
Manželstvo účastníci uzatvárali po krátkej polročnej známosti, pričom začali žiť v spoločnej domácnosti v byte navrhovateľa, kde býval spoločne so svojou matkou. Napriek veľmi skoro sa prejaviacim konfliktom medzi odporkyňou a matkou navrhovateľa neuvažoval nad osamostatnením sa s poukazom na vek a zdravotný stav svojej matky, ktorá je odkázaná na jeho pomoc. Odporkyňa zo spoločnej domácnosti odišla po siedmich mesiacoch spolužitia.
Vzhľadom na nesúhlasné stanovisko odporkyne s rozvodom a tiež jej prezentovanú vôľu k párovej psychoterapii súd požiadal o intervenciu Referát poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Z jeho správy zo dňa 07.08.2015 vyplynulo, že vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľa, ktorý nemá záujem na obnovení manželského spolužitia nemajú možnosť napriek nesúhlasu odporkyne s rozvodom intervenovať v zmysle konsolidácie manželstva.
Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (§ 23 ods. 1 až 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení).
Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie (§ 18 Zákona o rodine).
V danom prípade súd zistil, že manželia spolu nežijú a nehospodária od mája 2014 a intímne sa nestýkajú od novembra 2014. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a že možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna vzhľadom na absolútne odmietavý postoj navrhovateľa. Rozvrat manželstva je dlhodobého charakteru, pričom inštrumentálne zložky manželstva v čase rozhodovania vo veci nie sú funkčné po dobu, ktorá predznamenáva trvalosť a nezvratnosť daného stavu, keď separácia manželov je fakticky dlhšia než ich krátke manželské spolužitie, z ktorého nepochádzajú deti.
Súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol, keď mal za preukázané, že po dlhšiu dobu medzi účastníkmi nedochádza ani k úplnému plneniu základných mravných postulátov, vyjadrených v ustanovení § 18 Zákona o rodine, na rešpektovaní ktorých je založené harmonické a fungujúce manželstvo. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval nezhody odporkyne s matkou navrhovateľa, ktoré vyústili do jej opustenia spoločnej domácnosti, pričom navrhovateľ z pocitu zodpovednosti ku svojej matke vzhľadom na jej vek a nepriaznivý zdravotný stav nevidel možnosť situáciu riešiť uprednostnením manželského života a osamostatnením sa.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možne podať odvolanie, nakoľko účastníci konania sa tohto svojho práva účinne v súlade s ust. § 207 ods. 1 O.s.p. pred súdom vzdali.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.