Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/322/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadzičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: A. M., U.. XX.O. XXXX, R. T. Z. XX/X, XXX XX H. N., o zaplatenie 1.063,63 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.mája 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 1.063,63 eur s príslušenstvom z titulu nesplatenej pôžičky; zároveň si uplatnil aj trovy konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Právny predchodca žalobcu povolil žalovanej na základe zmluvy o bežnom účte prečerpanie peňažných prostriedkov na účte. Nakoľko došlo zo strany žalovanej k nepovolenému prečerpaniu peňažných prostriedkov v trvaní viac ako 5 dní, bola vyhlásená mimoriadna splatnosť k 30.septembru 2013 v celkovej sume 1.265,57 eur, pozostávajúca z dlžnej istiny 1.063,63 eur, úrokov v sume 201,7 eur a poplatkov v sume 0,24 eur.

Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanej do vlastných rúk dňa 7.januára 2015, ktorá sa však k žalobe písomne nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo 16.augusta 2007, dodatkom k zmluve o bežnom účte z 18.apríla 2007 (č.l. 7 - 8), zmluvou o bežnom účte (č.l. 9), zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty (č.l. 10), oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky z 1.októbra 2013 (č.l. 13), Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne (č.l. 17 - 20), stanoviskom žalobcu z 1.júna 2015 (č.l. 35 - 36), výpis obratov na účte žalovanej (č.l. 37 - 47), ako aj výsluchom žalovanej, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ služieb - veriteľ a žalovaná ako fyzická osoba - občan mali uzavrieť zmluvu o úvere formou povoleného prečrpania peňažných prostriedkov na účte. Žalobca predložil oznámenie právneho predchodcu žalobcu z 18.apríla 2007 o poskytnutí povoleného prečerpania až do výšky 18.000 Sk.

Podaním doručeným súdu dňa 1.júna 2015 žalobca oznámil súdu, že pohľadávka predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanej právnym predchodcom žalobcu formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovanej. Právny predchodca umožnil žalovanej čerpať peňažné prostriedky do výšky 597,49 eur. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil súdu výpisy z účtov žalovanej. Z prvé výpisu k číslu účtu XXXXXXXXX je zrejmé, že žalovaná si dňom 18.apríla 2007 založila účet u právneho predchodcu žalobcu a vložila 200 Sk. Počnúc o 13.augusta 2007 sa dostala do záporného stavu účtu v sume 17.659,90 Sk, zúčtovaného k 20.augustu 2007. Dňom 30.septembra 2007 mala povolené prečerpanie účtu v sume 18.000 Sk. O tom svedčí aj predložené oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania zo 16.augusta 2007. Prvý krát mala účtovaný úrok z omeškania k 31.októbru 2007 v sume 0,5 Sk. Súd teda zistil, že bežný účet žalovanej v období od 13.augusta 2007 do 31.augusta 2008 mala stále záporný stav účtu. Pričom do omeškania sa dostala už 13.augusta 2007, totiž v tom čase ešte nemala povolené prečerpanie účtu, resp. o tejto skutočnosti žalobca pomlčal. Ďalej z predloženého výpisu ako aj z tvrdenia žalobcu má súd za preukázané, že dňom 1.marca 2011 právny predchodca žalobcu zastavil čerpanie z účtu a uzavrel účel vo výške 1063, 63 eur, ako bezhotovostné čerpanie úveru. Následne, nadväzujúc na predchádzajúci bežný účet, sa žalovanej otvoril ďalší bežný účet č. XXXXXXXXX, pričom mala túto sumu 1.063,63 eur akokeby splácať novým úverom, resp. formou ďalšieho povolenia prečerpania účtu. Od tohto dátumu žalovaná žiadnu ďalšiu sumu nečerpala a ani neuhradila. Zároveň súd pripomína, že o založení nového účtu žalovanej, žalobca nepredložil súdu žiadnu zmluvu, ani dodatok k zmluve prislúchajúcej k tomuto číslu účtu, hoc predložené výpisy z účtov o tom evidentne svedčia. Súd v takomto konaní upodozrieva nekalé riešenie finančnej neschopnosti žalovanej.

Podľa § 708 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obch. zák.“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obch. zák. ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie slžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 100 ods. 1 prvá veta právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 100 ods. 2 Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 250/2007 Z. z.“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie nevrátených peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná nepovolene prečerpala na svojom bežnom účte, a to vo výške 1.063,63 eur, pozostávajúcej z úverovej istiny vo výške 597,49 eur, sumy 466,14 eur pozostávajúcej z čerpaných prostriedkov nad rámec povolenej sumy, podľa ostatné tvrdenia žalobcu z 1.júna 2015 č.l.35 a nasl.

Predmetom konania je teda právo žalobcu, ktoré vyplýva zo záväzku (z právneho vzťahu) vzniknutého zo zmluvy o bežnom účte uzavretej podľa § 708 a nasl. Obch. zák. a na základe ustanovenia § 710 Obch. zák. sa spravuje sa podľa ustanovení o zmluve o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.), pri ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti žalovaná ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňoval. Preto je nevyhnutné zmluvu o bežnom účte v prejednávanej veci považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 OZ, pri uzatváraní a plnení ktorej právny predchodca žalobcu je dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná spotrebiteľom.

Na základe vyššie uvedeného súd ako orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. aj bez návrhu bol povinný prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, vrátane jeho premlčania. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná sa dňom zúčtovania úhrady 20.augusta 2007 dostala do prečerpania bežného účtu vo výške 17.659,90 Sk. Dňa 21.septembra 2007 sa dostala sumou -18.083,40 Sk, ktoré bolo zúčtované k 30.septembru 2007 do nepovoleného prečerpania účtu. V dôsledku tejto skutočnosti žalovanej v súlade s § 710, § 504 Obch. zák. vznikla povinnosť bezodkladne nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať. Súd ustálil, že žalovaná tak bola povinná učiniť nasledujúci deň po tom, ako nepovolené prečerpanie vzniklo, t.j. dňa 22.septembra 2007.

Žalobca však tvrdí, že dňa 1.marca 2011 právny predchodca žalobcu preúčtoval debetný zostatok na účte žalovanej v sume 1.063,63 eur, nakoľko žalovaná dlhodobo prekročovala rámec povoleného prečerpania. Od uvedeného dátumu 1.marca 2011 žalovaná už nepreviedla žiadnu platbu. Z tohto vyplýva, že dňom nasledujúcim, teda dňom 2.marca 2011 si právny predchodca žalobcu mohol prvýkrát uplatniť právo na vrátenie úverovaných finančných prostriedkov. Skôr čerpané prostriedky si mohol uplatniť ešte skôr. A teda najneskôr od tohto dátumu začala plynúť lehota na premlčanie.

Odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, teda odo dňa 2.marca 2011, mohol žalobca podať žalobu na súd pre porušenie zmluvnej podmienky zo strany žalovanej, a to povinnosti prečerpané peňažné prostriedky vrátiť. Posledný deň premlčacej lehoty pripadol na 2.marca 2014.

Žalobca si svoje právo na úhradu nevrátených peňažných prostriedkov poskytnutých žalovanej na základe zmluvy o úvere uplatnil v súdnom konaní dňa 29.mája 2014, teda ho nevykonal v lehote určenej

v § 101 OZ, v ktorom je stanovená všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie majetkového práva. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere a povinnosť súdu z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať na premlčanie nároku žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Obdobné platí aj pre nároky na úhradu poplatkov spojených s vymáhaním pohľadávky zúčtovaných na ťarchu účtu žalovanej.

Súd poznamenáva, že v predmetnom prípade ohľadne premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 100 a nasl. a nie Obchodného zákonníka (§ 387 a nasl. Obch. zák.), a to aj napriek tomu, že zmluva o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obch. zák. ako aj zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obch. zák. je s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 6 písm. d) Obch. zák. je tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom. Hoci zmluva, ktorou bol poskytnutý spotrebiteľský úver, má charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť spotrebiteľskou zmluvou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikácie absolútnu prednosť Občiansky zákonník a aplikácia iných právnych predpisov prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva (§ 52 ods. 2 . Z uvedeného vyplýva, že pri spotrebiteľských zmluvách sa prioritne aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka ako právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľského právo (§ 52 a nasl.) a právne normy obchodného práva sú v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu z povahy veci má prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Na základe vyššie uvedeného súd v predmetnom spore pri posudzovaní otázky premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, obsahujúceho pre spotrebiteľa priaznivejšiu úpravu premlčacej doby v trvaní troch rokov, oproti štvorročnej všeobecnej premlčacej doby ustanovenej Obchodným zákonníkom.

Navyše listom zo dňa 28.septembra 2011, žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy, čím bola zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Podľa Občianskeho zákonníka odstúpením bola zmluva zrušená od začiatku a momentom odstúpenia zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia. Pre posudzovanie účinkov odstúpenia od zmluvy je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z v 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danej veci je nepochybné, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, teda zmluva od počiatku stratila platnosť a nárok žalobcu na vydanie sumy, ktorú žalovanej poskytol, je nárokom z bezdôvodného obohatenia, ktorý sa premlčuje v dvoch rokoch. K odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 28.septembra 2011, dvojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 29.septembra 2011 a uplynula dňa 29.septembra 2013. Nárok žalobcu z bezdôvodného obohatenia sa premlčal dňa 30.septembra 2013.

Súd v predmetnom konaní začiatok plynutia premlčacej doby posudzoval odo dňa nasledujúceho po splatnosti nepovoleného prečerpania, (s poukazom na § 504 Obch. zák. a bod 11.3.3 Obchodných podmienok) a nie odo dňa 30.septembra 2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, pretože má za to, že pre dlh, ktorý sa už stal zročným pred odstúpením od zmluvy, nezačne opätovne plynúť premlčacia doba odo dňa odstúpenia od zmluvy.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe citovaného ustanovenia vzniklo v konaní úspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi, avšak súd jej právo na ich náhradu nepriznal, pretože jednak si ich náhradu v konaní neuplatnila (t.j. chýbal návrh na priznanie náhrady trov konania v zmysle § 151 ods. 1 OSP), a tiež z dôvodu, že v konaní jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku žalovaná nemôže podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva účinne vzdala. Žalobca môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).