Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_19C-216-2014.pdf
PDF · 69.96 KB
Case nature
Subarea
19C/216/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: D. H., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. Č. Ľ. XX, Q., zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Stará Baštová 2, Košice, proti žalovanému: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a trovy konania, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28.7.2014 žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., sp.zn. PW-B/0413/0012 zo dňa 30.4.2014 vydaného rozhodcom R.. R. N.. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Súčasne si uplatnil trovy konania titulom trov právneho zastúpenia (právne zastúpenie bolo medzičasom ukončené dňa 27.2.2015, pozn. súdu).
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.7.2015, t.j. pred prvým pojednávaním, oznámil, že žalobu berie späť v celom rozsahu a konanie žiadal zastaviť z dôvodu, že zo strany žalovaného v príslušnej lehote nebol podaný návrh na výkon exekúcie.
Podľa ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu a citovaného zákonného ustanovenia súd konanie zastavil.
Podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Je nepochybné, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, preto by v zásade žalovaný mal právo na náhradu trov konania v podobe uplatnených trov právneho zastúpenia. Súd má však za to, že v danom prípade je daný dôvod hodný osobitného zreteľa na to, aby žalovanému náhradu trov konania nepriznal vôbec, a to aplikáciou ust. § 150 ods. 1 OSP.
Ust. § 150 ods. 1 OSP je zákonným ustanovením, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhradu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť z nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto týmto ustanovením stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie tak dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácií alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov, v ktorom prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov konania. Z uvedeného výkladu § 150 O.s.p. vyplýva, že toto zákonné ustanovenie možno použiť iba výnimočne a že (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi, treba posudzovať komplexne so všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk (nie iba z jedného hľadiska) /výňatok z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4M Cdo/18/2008 zo dňa 30.11.2009, pozn. súdu /.
Podľa ust. § 243d ods. 1zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov účinného od 1.1.2015 exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Súd sa zaoberal posúdením jednotlivých okolností spadajúcich pod ustanovenie § 150 O.s.p., za naplnenia ktorého súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať a zistil nasledovné:
1/ žaloba bola podaná v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. (t. j. včas a zo zákonných dôvodov) a až v priebehu konania zmenou legislatívnej úpravy Exekučného poriadku (§ 243d ods. 1 exekučného poriadku) a súčasne v dôsledku nepodania návrhu na výkon exekúcie žalovaným v zákonom stanovenej lehote, sa stala bezdôvodnou,
2/ žalobca opodstatnenosť žaloby a s tým súvisiaci príp. úspech v konaní v súvislosti s novelou exekučného poriadku nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, na rozdiel od žalovaného, ktorý disponoval právom podať návrh na exekučné konanie najneskôr do troch mesiacov od účinnosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, preto pokiaľ žalobca nechcel byť v konaní neúspešný, nezostávalo mu nič iné, než zobrať žalobu späť,
2/ priznanie náhrady trov konania žalovanému by bolo neprimerane tvrdým postupom vo vzťahu k žalobcovi a zasiahlo by do jeho majetkovej sféry nepochybne výraznejšie, než nepriznanie náhrady trov konania zasiahne do majetkovej sféry žalovaného, ktorý je právnickou osobou so stálym finančným zázemím. Okrem toho netreba opomenúť skutočnosť, že žalobca v tomto konaní vystupuje v pozícii spotrebiteľa, ktorý je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov,
4/ žalovaný sa do dnešného dňa nebránil proti žalobe dôvodom pre zamietnutie žaloby v súvislosti s novelou exekučného poriadku.
Komplexným zhodnotením vyššie uvedených okolností súd preto náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Na záver súd iba poznamenáva, že vzhľadom na späťvzatie žaloby bolo bezpredmetným zaoberať sa návrhom na zámenu účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 2 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).