Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-43-2015.pdf
PDF · 76.48 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/43/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, vo veci starostlivosti súdu o mal. F. V.Ú., nar. XX.XX.XXXX v zastúpení opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov: matka P. V., nar. X.X.XXXX, bytom A. A. Č.. XXX a otec Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú dcéru, ktorá mu bola naposledy zvýšená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22.1.2015 č. k. XP XX/XXXX a to z dôvodu, že od 9.3.2015 začal pracovať avšak od 27.4.2015 je práceneschopný nakoľko má rozdrvenú platničku a má podstúpiť operáciu v A. A.. Z týchto dôvodov žiadal znížiť výživné na minimum.
Následne tunajší súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na ktorom otec maloletej uviedol, že trvá na svojom návrhu na začatie konania a to z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu a to problémov z chrbticov ako aj zo srdcom. V súčasnej dobe jeho príjem pozostáva z dávky nemocenského poistenia vo výške 220 eur, pričom od marca 2015 začal pracovať ako robotník v T. B. W. P.. B.. a žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou P. A., ktorá poberá sociálnu dávku vo výške 170 eur ako aj s dvoma maloletými deťmi.
Matka maloletého dieťaťa uviedla, že nesúhlasí s návrhom na začatie konania na zníženie výživného nakoľko otec si dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť a maloletá študuje na A. X. M. A. A. kde študuje cudzie jazyky. Okrem toho otec neplatí výživné aj keď má peniaze. Ona pracuje v Ž. B. P.. B.. D. a jej mesačný príjem je 550 eur. Zároveň poberá tiež rodinné prídavky vo výške 23,52 eur. Náhradné výživné jej z úradu práce nie je vyplácané nakoľko jej príjem presahuje zákonnú hranicu. Má tiež zdravotné problémy a to cukrovku II typu ako aj problémy s nohami v dôsledku čoho má zvýšené výdavky v súvislosti s užívaním liekov.
Opatrovník maloletého dieťaťa žiadal, aby súd zamietol návrh otca na zvýšenie výživného nakoľko otec má v súčanej dobe vyšší príjem ako v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, a preto nie sú splnené zákonné podmienky pre zníženie výživného.
Tunajší súd po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisového materiálu zistil, že naposledy bola upravovaná vyživovaciu povinnosť otca rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XP XX/XXXX zo dňa 22.1.2015,
ktorým bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu zvýšená zo sumy 80 eur na sumu 100 eur mesačne a to počnúc dom 8.9.2014. Zároveň súd povolil otcovi maloletého dieťaťa splácať zročné výživné vo výške 90 eur za obdobie od 8.9.2014 do 22.1.2015 v 10 eurových mesačných splátkach. Takýto rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.2.2015. V čase takejto poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otec maloletej dcéry deklaroval príjem vo výške 140 eur mesačne /stánkový predaj a výroba drevených výrobkov/ s tým, že z daňového priznania pre rok 2013 vyplývalo, že otec mal príjem vo výške 2.144 eur. Matka maloletej dcéry mala v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti príjem vo výške 583 eur mesačne netto. Obaja rodičia neboli vlastníkmi nehnuteľností a ani hnuteľných vecí väčšej majetkovej hodnoty. V súčasnej dobe má matka príjem vo výške 550 eur mesačne netto a okrem toho poberá rodinné prídavky na maloleté dieťa. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že je zamestnaný, pričom je práceneschopný a preto poberá dávky nemocenského poistenia vo výške okolo 220 eur. Otec maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá poberá sociálne dávky vo výške 170 eur. Maloletá dcéra študuje na A. X. M. A. A. tak ako v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti od ktorej uplynulo asi 7 mesiacov. Otec maloletého dieťaťa má zdravotné problémy s chrbticou a z týchto dôvodov sa má rozhodnúť o tom, či mu bude priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Matka maloletého dieťaťa tiež deklarovala zdravotné problémy.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jednou zo základných vyživovacích povinností, ktorá je upravená v Zákone o rodine. Táto vyživovacia povinnosť trvá pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zároveň v prípade ak dôjde k zmene pomerov tak je možné súdne rozhodnutia, resp. dohody, ktoré uzavreli rodičia zmeniť. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť voči mal. F., nar. X.XX.XXXX a to rozsudkom č. k. XP XX/XXXX zo dňa 22.1.2015, ktorým bolo výživné otca zvýšené zo sumy 80 eur na sumu 100 eur mesačne a to počnúc dňom 8.9.2014. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti však podľa názoru súdu nedošlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa resp. oboch rodičov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného na maloleté dieťa tak ako žiadal otec dieťaťa. Otec maloletého síce odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného nepriaznivým zdravotným stavom v dôsledku ktorého je práceneschopný a poberá len dávku nemocenského poistenia vo výške 220 eur avšak v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti mal otec príjem nižší /podľa daňového priznania za rok 2013 vo výške 179 eur, pričom on sám deklaroval príjem vo výške 140 eur/ ako v súčasnosti. Zároveň oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti sa otec maloletej zamestnal a to od marca 2015, pričom jeho príjem v marci 2015 bol vo výške 390,82 eur, v apríli 2015 vo výške 564,98 eur a v máji 2015 mu bola vyplatená dávka nemocenského poistenia vo
výške 226,70 eur. Keďže k zmene pomerov nedošlo nakoľko matka maloletej má takmer rovnaký príjem z pracovnej činnosti ako v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti a maloleté dieťaťa študuje na rovnakej strednej škole s tým, že jeho náklady sú obdobné, pričom otec má vyšší príjem ako v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti súd zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa nakoľko nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného otca.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., nakoľko išlo o konanie, ktoré mohol súd začať i bez návrhu s tým, že ani jedna strana si neuplatňovala náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.