Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-138-2005.pdf
PDF · 76.32 KB
Case nature
Subarea
5Er/138/2005
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, zastúpeného plk. Mgr. Dušanom Sabolom, riaditeľom Krajského riaditeľstva PZ v Prešov, proti povinnému: V. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX o vymoženie sumy 16,60 eur takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Hildegarde Laclavíkovej, Exekútorský úrad Prešov, Hlavná 45, Prešov trovy exekúcie vo výške 29,52 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Oprávnený a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený (pôvodne SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove) podal dňa 4.7.2005 exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 500,- Sk, t.j. 16,60 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA253721, ktorý dňa 2.7.2004 vydalo Obvodné oddelenie PZ v Starej Ľubovni. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.7.2004 a vykonateľnosť dňa 17.7.2004. Súd udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Hildegarde Laclavíkovej poverenie dňa 19.7.2005 pod číslom 5710 008353 *.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa 12.12.2012, č.p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 21 ods. 11 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012, okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným ustanovením a po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č.p. MF/024448/2012-441 zo dňa 06.11.2012. V zmysle § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
V priebehu exekučného konania súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty určenej pre výkon rozhodnutia (§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008).
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle jeho dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už dňom 17.7.2007, prijatím novely v roku 2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd musí na tento zánik práva prihliadať ex offo.
Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne. Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 priestupkového zákona - zodpovednosť za priestupok) alebo procesnoprávnych (§ 7 ods. 2 a 3 priestupkového zákona - ukladanie sankcií a ochranných opatrení). Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.
Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.
V zmysle ust. § 200 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.. ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného alebo pokiaľ sa exekúcia zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (vyše dva roky pred uplynutím prekluzívnej lehoty podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie), preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s § 200 ods. 2 v spojení s § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. a § 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 29,52 eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z:
1. § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie
- vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 20 min.
- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 50 min.
- vypracovanie oznámenia o uplynutí prekluzívnej lehoty 30 min. Spolu: 100 min. Odmena exekútora: 13,28 eur (2 zač. hod. x 6,64 eur)
2. § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v spojení s § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
3. § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné 4,68 eur
20 % DPH zo základu pre výpočet DPH vo výške 24,60 eur 4,92 eur Trovy exekúcie celkom: 29,52 eur
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule. S prihliadnutím na tento účel treba posudzovať aj účelnosť úkonov pri priznávaní odmeny exekútorovi pri zastavení exekúcie v zmysle § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z.
Do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie súd nezapočítal čas za úkon „vypracovanie vyúčtovania náhrady exekučných trov“ v trvaní 30 minút, pretože súd nepovažuje tento úkon za úkon smerujúci k uskutočneniu účelu exekúcie, a teda má za to, že uvedený úkon nie je úkonom účelne vynaloženým na vykonanie exekúcie v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. Uvedený úkon má administratívnu povahu, pričom odmena zaň je už zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 cit. vyhl.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eur podľa § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v spojení s § 15 cit. vyhl. za úkon „zisťovanie zamestnávateľa povinného“, nakoľko takýto úkon z exekučného spisu nevyplýva, a tak súd nemal preukázané, že súdny exekútor predmetný úkon reálne vykonal.
Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenia vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2008 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27a tejto vyhlášky, pričom zároveň sumu odmeny a hotových výdavkov v slovenských korunách prepočítal konverzným kurzom na eurá v súlade s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, najmä § 2 ods. 3 tohto zákona.
Súd zároveň rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania, a to v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia.
Proti druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia nie je prípustné podanie odvolania (v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. však proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia uznesenia. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.