Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10C-246-2015.pdf
PDF · 85.06 KB
Case nature
Subarea
10C/246/2015
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľky X.B. U., S.. XX.X.XXXX, N.. Č.. M. X., C. X, proti odporcovi F. W., S.. XX.X.XXXX, N. M. X., S. Z. X, N.. Č.. M. N. XX, X. Y. C. J. v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa odporcovi uložila povinnosť aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval navrhovateľkou a aby sa k navrhovateľke nepriblížil na vzdialenosť minimálne 5 metrov sa zamieta.
Odporcovi sa proti navrhovateľke náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11. 06. 2015 a na výzvu súdu upraveným podaním na súd došlým 23. 07. 2015 zo dňa 20. 06. 2015 sa navrhovateľka proti odporcovi domáhala uloženia predbežného opatrenia podľa ust. § 76 ods. 1 písm. i/ a j/ Občianskeho súdneho poriadku v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia. Svoj návrh odôvodnila tou skutočnosťou, že odporca dlhodobo narušoval jej psychickú integritu tým, že na ňu vyvíjal psychický a fyzický nátlak vrátane bitky, a z toho dôvod mala po podmienečnom prepustení odporcu z výkonu trestu odňatia slobody obavy o svoju bezpečnosť. S odporcom žila v spoločnej domácnosti približne 2 roky v rokoch 2010 až 2012, pričom toto spolužitie bolo sprevádzané psychickým a fyzickým násilím voči nej. V roku 2011 ho spolu so synom H. práve z tohto dôvodu opustila, žila v krízovom centre v Dolnom Kubíne, avšak na jeho naliehanie sa po 2 mesiacoch k nemu vrátila. Následne spolu bývali v jednoizbovom byte u jeho matky. Po tom, ako odporca v auguste roku 2012 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, jeho matka ju z bytu vyhodila, navrhovateľka bývala v záhradkárskej osobe v Z. A., to už bola tehotná s mladším synom. Tehotná bola prijatá do DeD Necpaly, kde ju vyhľadal odporca, ktorý fyzicky napadol pracovníčku zariadenia pokúšal sa násilím dostať k nej a synovi H.. Počas pôrodu napriek zákazu vstupu odporca vnikol aj na pôrodnicu do izby navrhovateľky, po uplynutí doby pobytu musela z Necpál odísť, nastúpila do krízového centra Brieždenie v Kláštore pod Znievom a odtiaľ opäť po uplynutí možnej doby ubytovania odišla do krízového centra Čakanka v Považskej Bystrici, Tam zotrvala 9 mesiacov a v súčasnosti je klientom ZNB Slniečko v Martine.
Odporca bol rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/11/2011 zo dňa 22. 02. 2011 uznaný za vinného zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 34 mesiacov s podmienečným odkladom. Keďže sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil musel nastúpiť výkon trestu, z ktorého bol podmienečne prepustený o čom sa navrhovateľka dozvedela 05. 06. 2015 z telefonického rozhovoru s matkou odporcu. S tým, že matka odporcu súčasne upozornila, že odporca bude chcieť navštíviť deti, ktoré má s navrhovateľkou. Navrhovateľke uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/327/2012 zo dňa 01. 02. 2013 bol zverený do osobne j starostlivosti maloletý H. a odporcovi bolo určené výživné na toto dieťa. V zariadení, v ktorom
sa momentálne navrhovateľka zdržiava boli okamžite sprísnené bezpečnostné opatrenia, ktoré však obmedzuje aj ostatné klientky aj navrhovateľku a navyše ani navrhovateľku ani deti mimo zariadenia nechránia. Keďže navrhovateľka má o svoju bezpečnosť a zdravie obavy žiadal aby súd rozhodol tak, ako navrhovala. Vo svojom doplňujúcom podaní uviedla, že predbežné opatrenie by malo trvať do vyhlásenia rozsudku vo veci samej ohľadne, ktorej navrhovateľka mieni podať osobitný návrh a domáhať sa ním, aby odporca mal zakázaný prístup k jej osobe, pokiaľ bude bez sprievodu inej osoby na vzdialenosť 5 metrov a aby mal zakázanú osobnú, telefonickú, emailovú listovú komunikáciu s navrhovateľkou.
K svojim podaniam odporkyňa nepripojila žiadne listinné dôkazy osvedčujúce jej tvrdenia.
Nárok navrhovateľky súd posudzoval podľa ust. § 74 a nasl. O. s. p., ktoré upravujú vydávanie predbežných opatrení.
Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O. s. p predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O. s. p. návrh (na vydanie predbežného opatrenia) má okrem náležitostí podľa § 79 ods. 1 O. s. p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 76 ods. 1 písm. i/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená.
Podľa § 76 ods. 1 písm. j/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená.
Tieto nové ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku boli vnesené do Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 73/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 01. 05. 2015. Účelom novely bolo vytvoriť legislatívne podmienky na vykonanie Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. 06. 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, ktoré upravuje otázky procesného postupu orgánov verejnej moci a to v základom, ako aj vo vykonávacom konaní. Jeho účelom je chrániť obete trestných činov a obete násilia, kamkoľvek by v Európe cestovali, pričom Nariadenie má byť rýchlym a flexibilným nástrojom pomocou, ktorého bude v chránenej osobe v prípade je premiestnenia sa z jedného členského štátu do druhého poskytnutá okamžitá ochrana na báze uznania ochranného opatrenia.
Pokiaľ ide o novelizáciu Občianskeho súdneho poriadku, bez vykonania týchto zmien podľa dôvodnej správy k zákonu č. 73/2015 Z. z. by nebolo možné, aby súdy Slovenskej republiky nariaďovali ochranné opatrenia, ktoré by podľa vyššie citovaného Nariadenia mohli byť v iných členských štátoch uznané. Novovnesené ustanovenia § 200g a 200h O. s. p. potom súčasne vymedzujú postup súdu v prípade otázok ochranných opatrení.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného účelom vydania predbežného opatrenia v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. i/ a j/ bolo chrániť obete násilia pred osobami, ktoré ohrozujú telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa takéhoto predbežného opatrenia.
Základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia, ktoré vyplývajú z ust. § 75 ods. 2 O. s. p. je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súčasne je nutné brať aj ohľad na skutočnosť, že zásah do práv dotknutých osôb v dôsledku nariadenia predbežného opatrenia nesmie byť celkom zjavne neprimeraný vo vzťahu k právu, ktorého ochrana sa má nariadením predbežného opatrenia dosiahnuť.
Z dočasného charakteru predbežnej ochrany vyplýva osobitný postup súdu pri rozhodovaní o predbežnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práva a záujmov účastníkov nemusí byť zachovaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. Avšak navrhovateľ musí v návrhu na vydanie predbežného opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a to jednak o tie, ktoré osvedčujú uplatnený nárok ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu reálnej bezprostrednej ujmy na právnom alebo faktickom postavení účastníkov. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z povahy predbežných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené a preto súd obmedzí svoju činnosť len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, ktoré by mohol posúdiť, či tu prípadne môže byť nárok, ktorého predbežnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je právo potreba predbežného opatrenia.
Keďže navrhovateľka k svojmu návrhu nepripojila žiadne listinné dôkazy, a to napriek tomu, že konštatuje fyzické a psychické týranie, ktoré bližšie nekonkretizuje, konštatuje listy a SMS správy, ktoré jej mal odporca posielať z výkonu trestu odňatia slobody, vyhrážky, ktorých svedkom mali byť aj zamestnanci DeD Necpaly, žiadne listiny alebo čestné vyhlásenia prípadných svedkov, prípadne výpis z SMS správ k svojmu návrhu nepripojila. Súd sa preto oboznámil s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/11/2011 a to s obsahom celého spisu, najmä však s rozsudkom rovnakej spisovej značky zo dňa 22. 02. 2011. Zo skutkovej vety tohto rozsudku vyplynulo, že odporca sa dopustil násilného konania dňa 27. 11. 2010, ktorým naplnil znaky trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., avšak jeho konanie bolo smerované voči matke C. J.. Z pripojených výpovedi v predmetnom trestnom spise nevyplýva akákoľvek zmienka o násilnom konaní odporcu voči navrhovateľke, navyše navrhovateľka v prípravnom konaní využila svoje právo v zmysle ust. § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a odoprela proti odporcovi vypovedať s poukazom na to, že žije v spoločnej domácnosti a čaká s nim dieťa, preto by jeho ujmu pociťovala ako svoju vlastnú.
Podmienečne uložený trest odňatia slobody odporcovi za tento trestný čin bol následne premenený, a to v dôsledku spáchania ďalšieho trestného činu, pre ktorý bol odporca odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/70/2012 zo dňa 24. 08. 2012, avšak šlo o spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., teda nebol to trestný čin, ktorý by bol smeroval voči navrhovateľke.
Súd sa oboznámil aj s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 19P/160/2015, kde navrhovateľka žiadala vydanie predbežného opatrenia, a to zákaz styku odporcu s maloletými deťmi, ktoré má s odporcom, a to H. W., S.. XX. XX. XXXX a V. U., S.. XX. XX. XXXX. V návrhu konštatovala takmer identické skutočnosti ako v návrhu vo veci 10C/246/2015, avšak opätovne ich neosvedčila, nepreukázala a jej tvrdenia nevyplynuli ani zo v spise pripojenej správy kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal šetrenie a aj pohovor s odporcom. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynula len skutočnosť, že
odporca po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 04. 06. 2015 má záujem kontaktovať sa so svojimi deťmi, ktoré má s navrhovateľkou. Preto Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 19P/160/2015 zo dňa 13. 07. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04. 08. 2015 návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol konštatujúc, že nie sú splnené podmienky týkajúce sa vydania predbežného opatrenia, pretože matka neosvedčila potrebu dočasného rozhodnutia a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a takéto skutočnosti nevyplynuli ani zo správy kolízneho opatrovníka.
K rovnakému záveru dospel Okresný súd Martin aj v prejednávanej veci 10C/246/2015 konštatujúc, že navrhovateľka nijakým spôsobom neosvedčila svoje tvrdenia o tom, že odporca v súčasnosti ohrozuje alebo v minulosti ohrozoval telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, že by sa bol dopustil voči nej násilia a vyhrážok, ktoré navrhovateľka konštatovala avšak neosvedčila a že je teda dôvod predpokladaný § 75 ods. 2 O. s. p. pre vydanie predbežného opatrenia, teda že tu existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľke zo strany odporcu a je nutné dočasne takýmto spôsobom upraviť medzi navrhovateľkou a odporcom pomery.
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k presvedčeniu, že navrhovateľka neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a preto návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca bol v konaní úspešný, keďže mu však v konaní preukázateľne trovy nevznikli súd o nich rozhodol tak, že odporcovi sa proti navrhovateľke náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.