Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-211-2014.pdf
PDF · 93.41 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/211/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: FLEISCHEXPORT, s.r.o., so sídlom Nová cesta 626/13, Pusté Úľany 925 28, IČO: 46 096 531, právne zastúpeného: JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, proti žalovanému: I electro s.r.o., so sídlom Medvedzie 129/4, 027 44 Tvrdošín, IČO: 47 151 935, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 7.060,06 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.060,06 EUR a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 423,50 EUR, toto všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu v Nitre doručená dňa 24.7.2014 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 7.060,06 EUR spolu s príslušenstvom z titulu náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých bol žalovaný v omeškaní s platením svojich záväzkov voči žalobcovi z titulu úhrady ceny zrealizovaných dodávok tovaru. Za oneskorenú úhradu ceny zrealizovaných dodávok vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 131657 zo dňa 19.11.2013, ktorou vyúčtoval úrok z omeškania za oneskorenú úhradu ceny zrealizovaných dodávok. Ešte pred podaním žaloby sa žalobca domáhal, aby žalovaný svoj záväzok splnil, avšak žalovaný na to nereagoval.
Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Ako primárnu vzniesol námietku, podľa ktorej bola porušená zásada spravodlivého súdneho procesu, ako aj zásada rovnosti zbraní. Spolu s platobným rozkazom vydaným v tejto veci nebol žalovanému doručený procesný úkon účastníka konania
- žaloba. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo 264/2008 a nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS100/04. Žalovaný tak nepozná obsah žaloby, a preto sa domnieva, že žalobca svoj nárok odôvodnil nesplnením uhradzovacej povinnosti žalovaného voči žalobcovi riadne a včas, na základe čoho mal vzniknúť žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný sa však nestotožňuje s požadovaným nárokom žalobcu, nakoľko samotný štatutárny orgán žalobcu odsúhlasoval záväzky so žalovaným pri početných osobných návštevách žalovaného s účtovníčkou žalovaného p. Šimkovou a zostatok, ktorý evidoval žalovaný, považovali obe strany za správny. V tejto časti žalovaný navrhol vypočuť ako svedkyňu p. O. Š.. Žalovaný je presvedčený, že vzájomným odsúhlasením záväzkov a pohľadávok došlo ku nahradeniu pôvodného záväzku novým záväzkom. Takýto spôsob odsúhlasenia záväzkov je absolútne bežným a zaužívaným spôsobom komunikácie medzi jednotlivými obchodnými partnermi, nevynímajúc obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Z uvedeného skutkového stavu, ako aj vykonaním navrhnutého dôkazu, teda výsluchom svedkyne p. O. Š. bude preukázané, že došlo v zmysle § 570 Občianskeho zákonníka ku
privatívnej novácii a teda že na podanie žaloby nebol žiaden právny dôvod. Zároveň v podaní odporu vzniesol žalovaný námietku nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Nitra. V nadväznosti na žalovaným vznesenú námietku nedostatku miestnej príslušnosti Okresný súd Nitra podľa § 105 ods. 1, 2, § 84 a nasledujúce Občianskeho súdneho poriadku postúpil vec Okresnému súdu Žilina.
Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca tvrdením, podľa obsahu ktorého si riadne splnil svoju povinnosť dodať žalovanému objednaný tovar, pričom žalovaný nezaplatil včas cenu dodaného tovaru, v nadväznosti na čo žalobca trvá na podanej žalobe. Vylúčil, že by došlo k dohode v zmysle tvrdení žalovaného a v prípade, že by v tomto smere akokoľvek komunikoval so žalovaným, komunikoval by s jeho štatutárnymi zástupcami a nie s osobou v pozícii účtovníčky. Faktúry, ktorými bola vyúčtovaná cena zrealizovaných dodávok, boli vo väčšine platené prostredníctvom banky, teda bezhotovostne, ale boli aj také, ktoré sa platili v hotovosti.
V priebehu konania došlo ku právnemu nástupníctvu na strane žalovaného, ktorý bol po začatí konania k 21.5.2015 vymazaný z obchodného registra na základe jeho zániku v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom: Gezdaport s.r.o., so sídlom Magurská 37, Banská Bystrica 974 11. Následne právny zástupca žalovaného Gezdaport s.r.o., so sídlom Banská Bystrica bol z obchodného registra vymazaný, a to s účinnosťou od 7.7.2015 na základe jeho zániku v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom I electro s.r.o., so sídlom Medvedzie 129/4, Tvrdošín 027 44, IČO: 47 151 935. V nadväznosti na uvedený reťazec právneho nástupníctva na strane žalovaného po začatí konania a s poukazom na úpravu § 107 ods. 4 OSP, podľa ktorej: Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví, pokračoval súd v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného, teda so subjektom I electro s.r.o., so sídlom Medvedzie 129/4, Tvrdošín 027 44.
Na pojednávanie vytýčené v tejto veci na termín 21.8.2015 sa právny zástupca žalobcu a žalovaný neustanovili. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním z 20.8.2015 ospravedlnil svoju neúčasť na označenom termíne pojednávania, súhlasil s tým, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, nežiadal z tohto dôvodu pojednávanie odročiť, pričom žalobca, tak ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania 21.8.2015, súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný mal doručenie predvolania na termín pojednávania 21.8.2015 včas vykázané podľa § 48 ods. 2 OSP, ako vyplýva z č.l. 302 spisu. Na základe skonštatovania splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 OSP súd vec prejednal a meritórne rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu cestou jeho štatutárneho zástupcu, oboznámením listinných dôkazov: faktúrou č. 131657 zo dňa 19.11.2013, súborom daňových dokladov - faktúr a k nim pripojených listinných dôkazov - dohôd o vzájomnom započítaní pohľadávok, výpisov z účtu žalobcu, dodacích listov, tak ako boli prílohou podania žalobcu zo dňa 28.5.2015 a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Na základe dlhší čas trvajúceho obchodno-právneho vzťahu realizoval žalobca pre žalovaného dodávky tovaru, ktorý je špecifikovaný čo do množstva, druhu a ceny vo faktúrach - daňových dokladoch, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 58 až 256. Cenu vyúčtovanú týmito faktúrami uhrádzal žalovaný jednak prostredníctvom peňažného ústavu, tak ako o tom svedčia pripojené výpisy z účtu žalobcu k označeným faktúram, ako aj prostredníctvom dohôd o vzájomnom započítaní pohľadávok, ktoré sú taktiež súčasťou označenej časti spisu ako prílohy predmetných faktúr.
Faktúrou č. 131657 vyúčtoval žalobca žalovanému úrok z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr, ktorými bola vyúčtovaná kúpna cena za zrealizované dodávky v celkovej výške tohto úroku z omeškania 7.060,06 EUR, pričom uvedený úrok z omeškania bol žalovanému fakturovaný v zákonnej sadzbe vyplývajúcej z § 369 Obchodného zákonníka.
Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu vyplýva, že tento nekomunikoval v smere uzatvorenia dohody o novácii, tak ako je táto tvrdená žalovaným v rámci jeho procesnej obrany, so žiadnym zo štatutárnych zástupcov žalovaného a k uzatvoreniu takejto dohody medzi účastníkmi nedošlo. I v prípade, ak by takáto komunikácia medzi účastníkmi prebehla, komunikoval by so štatutárnym zástupcom žalovaného a nie s osobou v zaradení účtovníčka.
Podľa § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec /tovar/ určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka /v znení platnom a účinnom do 31.1.2013/: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v platnom znení: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 15 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
V konaní medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť existencie obchodno-právneho vzťahu medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorý trval dlhší čas a v rámci ktorého realizoval žalobca pre žalovaného dodávky tovaru, cena ktorých bola vyúčtovaná faktúrami, tak ako sú prílohou podania žalobcu z 28.5.2015. Rovnako nebolo medzi účastníkmi sporné, že si žalobca ako predávajúci voči žalovanému ako kupujúcemu riadne splnil svoju povinnosť dodať objednaný tovar a cenu dodaného tovaru vyúčtoval predmetnými faktúrami, v ktorých bola stanovená lehota splatnosti, ako aj skutočnosť, že sa tieto faktúry dostali do dispozičnej sféry žalovaného. Uvedené medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si súd podľa § 120 ods. 3 OSP osvojil.
Pri vznesenej procesnej obrane žalovaného, ktorý namietal nedôvodnosť uplatneného práva na zaplatenie úroku z omeškania z dôvodu, že pri vzájomnom odsúhlasovaní medzi žalobcom a žalovaným konajúcim prostredníctvom účtovníčky K.. Š. malo dôjsť ku komunikácii, výsledkom ktorej bolo uzatvorenie dohody o novácii podľa § 570 OZ a v dôsledku toho nebol žiaden právny dôvod na podanie predmetnej žaloby, bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného takúto procesnú obranu a tvrdenia v rámci nej uvádzané v konaní preukázať. Žalovaný navrhol v tomto smere vykonať dôkaz výsluchom svedkyne p. O. Š.. Vo vzťahu k subjektu tejto svedkyne však žalovaný neuviedol a ani nepreukázal, v
akom konkrétnom vzťahu v relevantnej dobe pôsobila táto svedkyňa u žalovaného a aký bol konkrétny rozsah jej oprávnenia na konanie za žalovaného. Skôr ako súd vykonal dôkaz výsluchom označenej svedkyne, vyplynulo z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu, že tento so žalovaným, a to konkrétne so žiadnym štatutárnym zástupcom žalovaného nekomunikoval v smere uzatvorenia dohody o novácii v zmysle tvrdení žalovaného a i v prípade ak by takáto komunikácia medzi nimi prebehla, čo však žalobca popieral, komunikoval by so štatutárnym zástupcom žalovaného a nie s osobou účtovníčky. Žalobca teda takýmto vyjadrením namietal jednak samotnú komunikáciu so svedkyňou Š. ako aj oprávnenie svedkyne na konanie za žalovaného v smere komunikácie, ktorá mala vyústiť podľa tvrdení žalovaného do uzatvorenia dohody o privatívnej novácii podľa § 570 OZ a tým spôsobiť, že neexistoval žiaden právny dôvod na podanie žaloby. Nakoľko bol žalovaný v smere preukázania obsahu a rozsahu oprávnenia označenej svedkyne p. Š. na konanie za žalovaného pasívny, súd rozhodol v rámci vedenia konania o upustení od vykonania dôkazu výsluchom označenej svedkyne. Na základe vykonaného dokazovania oboznámením faktúry č. 131657 zo dňa 19.11.2013 a súborom listinných dôkazov - faktúr, výpisov z účtu o úhradách týchto faktúr, dodacích listov, dohôd o vzájomnom započítaní pohľadávok, tak ako boli prílohou podania žalobcu z 28.5.2015, po ich vyhodnotení podľa § 132 OSP a pri prihliadnutí na obsah výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu v tomto konaní, tak ako je uvedené vyššie, dospel súd k záveru, podľa ktorého žalobca v konaní preukázal základ i výšku žalovanej pohľadávky, ktorá mu bola priznaná ako právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej sadzbe za oneskorenú úhradu kúpnej ceny za dodaný tovar. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v rámci obchodno-právneho vzťahu medzi účastníkmi nebola uzatvorená osobitná dohoda o spôsobe platenia ceny zrealizovaných dodávok a o jej splatnosti, a preto vystavením faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval cenu zrealizovaných dodávok a za oneskorenú úhradu ktorých si uplatnil v konaní úrok z omeškania, žalobca prejavil vôľu, aby mu žalovaný zaplatil cenu zrealizovaných dodávok v lehote splatnosti týchto faktúr a na základe týchto faktúr. V konaní nebolo sporné, tak ako je to konštatované vyššie, že sa faktúry, z ktorých bol v konaní úrok z omeškania uplatnený, dostali do dispozičnej sféry žalovaného. Keďže medzi účastníkmi neexistovala osobitná dohoda o sadzbe úroku z omeškania, žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania v zákonnej sadzbe vyplývajúcej z príslušnej hmotno-právnej úpravy podľa § 369 Obchodného zákonníka vo vyššie citovanom znení, vždy pri zohľadnení momentu vzniku omeškania sa žalovaného, všetko v rozsahu vyplývajúcom z nespornej špecifikácie základov, sadzieb a dôb omeškania , za ktoré je uplatnený úrok z omeškania podľa príloh faktúry č. 131657 podľa čl. 5 až 8 spisu.
Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, ktorý namietal, že mu spolu s platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Nitra nebol doručený i návrh vo veci, poukazuje súd na obsah návratky doručenky z doručovania platobného rozkazu, tak ako je pripojený v spise na č.l. 20 a z ktorého vyplýva, že žalovaný dňa 6.8.2014 prevzal okrem platobného rozkazu i návrh a jeho prílohy. Rovnako v tejto súvislosti poukazuje súd na procesný postup tunajšieho súdu, kedy vzhľadom na vznesenú procesnú obranu bol žalovanému cestou jeho právneho zástupcu návrh opätovne doručený, tak ako vyplýva z návratky doručenky právneho zástupcu žalovaného, ktorý návrh prevzal 2.10.2014. Vzhľadom na uvedené procesné súvislosti hodnotí súd procesnú obranu žalovaného, v rámci ktorej tento namietal porušenie zásady rovnosti zbraní a jeho práva na spravodlivý súdny proces z dôvodu, že mu nebol doručený návrh a jeho prílohy a teda nevie, čím žalobca argumentuje pri uplatnení žalovanej pohľadávky ako, nedôvodnú obranu.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia: Účastník úspešný v konaní má právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.
Účastníkom v tomto konaní v celom rozsahu úspešným je žalobca, pretože žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Žalobca učinil návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP, avšak v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku v súlade s úpravou podľa § 151 ods. 1 veta druhá OSP nevyčíslil trovy konania, v nadväznosti na čo boli žalobcovi v rámci náhrady trov konania priznané len trovy súdneho poplatku, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku a ktoré vyplývajú zo spisu podľa § 151 ods. 2 OSP. Zároveň súd poukazuje na úpravu podľa § 151 ods. 2 OSP, v zmysle ktorej v prípade, ak účastník v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku nevyčísli trovy konania, nie je súd viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie na súde končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.