Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20C-54-2015.pdf
PDF · 91.92 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/54/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: F. C., T.. XX.X.XXXX, H. T. S. XX, R., v konaní o zaplatenie 248,95 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným dňa 8.6.2015 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi čiastku 248,95 eur s príslušenstvom.
Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa (Slovak Telekom a.s.) s odporcom uzavrel dňa 22.6.2012 zmluvu o pripojení v zmysle § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. V zmysle dodatku k uzavretej zmluve zo dňa 22.6.2012 navrhovateľ odporcovi odpredal jeden kus mobilného zariadenia značky Samsung C3750 za podmienečne zníženú kúpnu cenu 1,- eur, vrátane DPH.
Vzhľadom na to, že odporca podľa tvrdení navrhovateľa riadne a včas neplnil svoje záväzky, porušil tým zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve, je povinný navrhovateľovi zaplatiť príslušenstvo. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur.
Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a listinnými dôkazmi, z čoho zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa (Slovak Telekom a.s.) s odporcom uzavrel dňa 22.6.2012 zmluvu o pripojení v zmysle § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. V zmysle dodatku k uzavretej zmluve zo dňa 22.6.2012 navrhovateľ odporcovi odpredal jeden kus mobilného zariadenia značky Samsung C3750 za podmienečne zníženú kúpnu cenu 1,- eur, vrátane DPH.
Vzhľadom na to, že odporca podľa tvrdení navrhovateľa riadne a včas neplnil svoje záväzky, porušil tým zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve, je povinný navrhovateľovi zaplatiť príslušenstvo. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 mal Slovak Telekom a.s. nárok voči odporcovi postúpiť navrhovateľovi
Zo zmluvy o pripojení súd zistil, že dňa 22.6.2012 uzavreli právny predchodca navrhovateľa a odporca v zmysle § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. zmluvu na účastnícky program Fix 16, pričom odporcovi bolo pridelené telefónne č. XXXXXXXXXX. Z dodatku k zmluve o pripojení súd zistil, že odporcovi bol poskytnutý jeden kus mobilného Samsung C 3750. Z dodatku k uzavretej zmluve súd zistil, že cena mobilného zariadenia bola určená sumou 1,- eur, pričom v zmysle čl. II bod 2.3 sa žalovaný zaviazal v prípade porušenia podmienok zmluvy žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur.
Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Zmluvne vznikajú záväzky zo zmlúv výslovne upravených Občianskym zákonníkom, alebo môžu vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51 Obč. zák., tzv. nepomenované zmluvy), ako aj zo zmiešaných zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, upravujúce záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.
Podľa § 43 ods. 1 až 3 cit. zákona zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení zaniká: a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 43 ods. 5, písm. b) cit. zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 517 Obč. zák. veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri peňažnom plnení aj úrok z omeškania, výška ktorého je podľa § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z.
V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, ďalej len „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
V zmysle § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
V zmysle § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
V zmysle rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.
Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzatvorení spornej zmluvy dňa 8.8.2005 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávateľa s veľkým počtom zákazníkov /spotrebitelia/ s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. Takýmto ustanovením, ktoré možno posudzovať ako nevyvážené je aj povinnosť spotrebiteľa označeného ako nájomca zaplatiť dodávateľovi označenému ako prenajímateľ zmluvnú pokutu v neprimeranej a neodôvodnenej výške. Zároveň je takouto neprijateľnou podmienkou aj stanovenie povinnosti spotrebiteľa zaplatiť dodávateľovi tovaru či služby zmluvnú pokutu bez uvedenia ďalších podmienok.
S ohľadom na zmluvu uzavretú medzi účastníkmi súd musí konštatovať, že zmluva, resp. dodatok obsahuje neprijateľnú vopred navrhnutú podmienku, formulovanú typizovanou (formulárovou) zmluvou,
ktorú odporca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, a ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov a to v neprospech žalovaného spotrebiteľa.
Zároveň súd konštatuje, že ustanovenia zmluvy o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu bez zodpovedajúcej povinnosti navrhovateľa sú aj pre rozpor so všeobecným ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi z dôvodu, že sú šikanujúce a diskriminujúce, neplatnými.
Zmluvná pokuta je klasickým inštitútom zabezpečenia záväzku, pričom však je potrebné zdôrazniť, že tento inštitút nemožno dezinterpretovať a zneužívať na šikanovanie a diskrimináciu niektorej zo zmluvných strán.
Súd mal z vykonaných dôkazov preukázané, že jednanie o uzatvorení zmluvy a dodatku sa uskutočnilo v prevádzkových priestoroch právneho predchodcu navrhovateľa, pričom uzavretá zmluva (dodatok) je pripravovaná právnym predchodcom navrhovateľa, fyzicky predložená odporcovi ako spotrebiteľovi v hmotnej podobne bezprostredne pred jej podpisom, bez možnosti riadneho preštudovania a ovplyvnenia jej obsahu.
K otázke primeranosti, a teda k ústavnému princípu proporcionality /článok 1 Ústavy/ súd poznamenáva, že v ust. čl. II. bod. 2.3 dodatku zmluvy je uvedené, že ak účastník (odporca) poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu. Zodpovedajúca povinnosť navrhovateľa v prípade jeho porušenia zmluvy dohodnutá nie je. V tomto smere má súd za to, že sa jedná o disproporciu v neprospech odporcu. Preto s poukazom na vyššie uvedené určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je dojednanie povinnosti spotrebiteľa zaplatiť dodávateľovi zmluvnú pokutu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Súd vychádzal z toho, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, keďže v tomto prípade išlo medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie zmluvy, ktorá mala podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa nepochybne k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce vstúpiť do zmluvného vzťahu.
S ohľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd návrh ako neodôvodnený zamietol.
Nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu, nie je obojstranne upraveným inštitútom v uzavretej zmluve, a teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Súd má za to, že v prejednávanej veci nemožno konštatovať, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, nakoľko nebolo preukázané, že by mal odporca pri uzavretí zmluvy možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, či iný obsah zmluvy. V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka tak možno konštatovať, že zmluvná pokuta ako sankcia za nesplnenie primárneho záväzku v stanovenej výške a bez možnosti jej úpravy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v dôsledku čoho nebol nárok na ňu priznaný.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu vo veci v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na skutočnosť, že odporca si v konaní trovy neuplatnil, súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.