Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozhodnutie_18C-40-2015.pdf
PDF · 113.99 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/40/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci žalobcu : Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomáškova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 proti žalovanému: T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX M., štátny občan SR o zaplatenie 3.825,63 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 26.08.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť, zaplatiť mu sumu 3825,63 eur s príslušenstvom titulom vrátenia úverových peňažných prostriedkov. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o kreditnej karte uzatvorenej dňa 18.11.2008 prijatím návrhu žalovaného, vydal žalovanému kreditnú kartu typu VISA Classic, s dohodnutou výškou úverového rámca do 100.000,- Sk. Listom zo dňa 06.02.2014 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy tvorenej z istiny vo výške 3.171,56 eur a príslušenstva vo výške 654,07 eur. Ku dňu 22.11.2013 dosiahla výška splatného dlhu žalovaného celkom sumu 3.825,63 eur. Návrhom na vydanie platobného rozkazu si žalobca uplatnil zákonný 8 % ročný úrok z omeškania a poukázal na ust. § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa ustanovenia o omeškaní dlžníka, účinné od 01.02.2013, nevzťahujú na záväzkové vzťahy, uzavreté pred 01.02.2013 a bude potrebné aplikovať ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 01.02.2013.
Súd vydal vo veci dňa 27.11.2014 platobný rozkaz č.k. 17RO/367/2014-16, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom.
Proti platobnému rozkazu podal včas žalovaný odôvodnený odpor a žiadal, aby súd platobný rozkaz zrušil. Žalovaný uviedol, že plnenie, ktoré od neho žalobca vymáha má svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, domáhal sa ex offo ochrany súdu a poukázal na rozhodnutie vo veci C-618/10 Banco Espanol de Credito SA/ Joaquín Calderón Camino. Žalovaný namietal neprijateľné zmluvné podmienky , najmä neprimerané poplatky, sankcie, úroky a zjavný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Vo vzťahu ku uplatňovanému nároku vzniesol žalovaný námietku premlčania a súčasne namietal aj trovy konania, ktoré považoval za neprimerané a neoprávnené.
Ku odporu žalovaného sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 10.06.2015 žalobca, ktorý uviedol, že účastníci uzatvorili dňa 18.11.2008 zmluvu o kreditnej karte typu VISA Classic, s dohodnutou výškou úverového rámca 100.000,- Sk. V dôsledku porušovania zmluvne dohodnutých
povinností žalovaným, žalobca v súlade s obchodnými podmienkami pre kreditné karty odstúpil od zmluvy o kreditnej karte, a to s účinnosťou ku dňu 31.01.2011. Ďalej žalobca uviedol, že zmluvný vzťah založený zmluvou o kreditnej karte považuje za absolútny obchodný záväzkový vzťah v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, čo znamená, že bez ohľadu na povahu účastníkov vzťahu sa obligatórne uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis ku všeobecnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Právne vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere budú podľa žalobcu podliehať vždy režimu Obchodného zákonníka, pričom jeho aplikáciu v týchto prípadoch nie je možné vylúčiť ani dohodou zmluvných strán. Na preukázanie svojho právneho posúdenia právneho vzťahu účastníkov, založeného zmluvou o kreditnej karte, ako obchodnoprávneho vzťahu poukázal žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2013 sp. zn. 6MCdo/4/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.12.2012 sp. zn. 5Cdo/120/2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18.05.2000 sp. zn. 4Obo/115/1999, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.11.2010 sp. zn. 5 Obo 12/2010. Žalobca namietal skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o kreditnej karte, zmluva o úvere ako zmluvný typ vôbec nespadala pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa §§ 52-62 Občianskeho zákonníka a skutočnosť, že žalovaný pri uzatvorení zmluvy mal postavenie spotrebiteľa, nemá za následok, že by zmluvný vzťah, založený zmluvou o kreditnej karte, stratil povahu absolútneho obchodného záväzkového vzťahu. Žalobca odstúpil z dôvodu neplnenia zmluvne dohodnutých povinností zo strany žalovaného od zmluvy o kreditnej karte, a to s účinnosťou ku dňu 31.01.2011, a pretože si svoj nárok uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu z 25.08.2014 mal za to, že si ho uplatnil pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby. Vo vzťahu ku namietaným neprijateľným zmluvným podmienkam žalobca uviedol, že žalovaný sa mal možnosť pred uzatvorením zmluvy oboznámiť so všetkými zmluvnými dojednaniami, všetky žalovaným akceptované podmienky zmluvy o kreditnej karte boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Žalovaný svojim podpisom potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami pre kreditné karty a taktiež so zmluvnými dojednaniami podľa § 4 z. č. 258/2001 Z.z.. Poplatky a úroky, ktorých sa žalobca v konaní domáha, si uplatňuje v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami. K námietke žalovaného o neprimeranosti trov konania uplatnených žalobcom, tento uviedol, že trovy si uplatnil v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. Žalobca doplnil vo svojom písomnom vyjadrení špecifikáciu žalovanej sumy vo výške 3825,63 eur tak, že táto pozostáva z istiny vo výške 3171,56 eur, ktorá predstavuje žalobcom poskytnuté a žalovaným vyčerpané peňažné prostriedky, a to prevodom z účtu alebo výbermi z účtu a príslušenstva vo výške 654,07 eur predstavujúceho úroky z omeškania vyčíslené z istiny 3171,56 eur za obdobie od 04.10.2011 (posledná úhrada dlhu vo výške 500,- eur) do 22.11.2013, pri úročení istiny úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 25.08.2014, výpisom z obchodného registra žalobcu, , návrhom na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte z 18.11.2008, výzvou na zaplatenie pohľadávky z 06.02.2014, obsahom odporu žalovaného z 02.01.2015, obsahom vyjadrenie žalobu z 09.06.2015 k odporu žalovaného, odstúpením od zmluvy o kreditnej karte z 26.01.2011, obchodnými podmienkami pre kreditné karty, obchodnými podmienkami pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet, všeobecnými obchodnými podmienkami a prehľadom transakcií na účte č. XXXXXXXXXX ( č. l. 109-141) a zistil tento skutkový a právny stav.
Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sa, vložka č. 601/B je žalobca bankou oprávnenou na vykonávanie bankových činností, o. i. poskytovanie úverov.
Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18.11.2008 Zmluvu o kreditnej karte a to v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka predmetom, ktorej bolo vydanie hlavnej karty VISA Classic elektronická s celkovým úverovým rámcom 100.000,- Sk/3.319,39 eur (ďalej len „zmluva o kreditnej karte“). Účastníci sa v zmluve o kreditnej karte dohodli, že právne vzťahy vzniknuté na základe a v súvislosti s touto zmluvou sa spravujú v zmysle § 262 Obchodným zákonníkom. Žalovaný podpisom zmluvy o kreditnej karty vyhlásil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami pre kreditné karty, obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom a súhlasil, aby sa vzťahy vyslovene neupravené v zmluve o kreditnej karte riadili obchodnými podmienkami a sadzobníkom. V zmysle definícií, ktoré sú súčasťou obchodných podmienok pre kreditné karty je zmluva o kreditnej karte zmluvou, predmetom ktorej je vydanie kreditnej karty bankou držiteľovi karty a poskytnutie úveru bankou klientovi. Podľa bodu 4.8 obchodných podmienok pre kreditné karty banka poskytne úver najviac do výšky celkového úverového rámca takým spôsobom, že bude realizovať transakcie, ktoré podľa bodu 5.1 osobitných podmienok pre kreditné karty bude zúčtovávať na ťarchu kartového účtu. Bod 4.7
obchodných podmienok pre kreditné karty stanovil základné podmienky poskytnutia úveru klientovi na základe zmluvy o kreditnej karte tak, že výšku celkového úverového rámca stanovuje zmluva o kreditnej karte, úroková sadzba bude premenlivá a určená bankou zverejnením, úroky budú splatné mesačne; konečná splatnosť celkového úverového rámca bola stanovená na deň zániku zmluvy o kreditnej karte alebo v deň vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, výpisy transakcií realizované raz mesačne budú doručované v papierovej forme na adresu uvedenú v zmluve o kreditnej karte alebo inú dohodnutú adresu.
Z odstúpenia od Zmluvy o kreditnej karte z 26.01.2011 súd zistil, že žalobca odstúpil v súlade s bodom 10.3 obchodných podmienok pre kreditné karty od zmluvy o kreditnej karte, uzatvorenej so žalovaným, a to s účinnosťou ku dňu 31.01.2011 a súčasne vyzval žalovaného uhradiť pohľadávku vzniknutú v súvislosti so zmluvou vo výške 3615,51 eur v lehote 15 dní od účinnosti odstúpenia.
Z prehľadu histórie transakcií na účte 0242856784 ( č.l. 109-141) súd zistil, že žalobca zúčtoval na ťarchu kartového účtu žalovaného transakcie v celkovej výške 4431,51 eur a žalovaný realizoval splátky vo výške celkom 2294,15 eur, pričom posledná úhrada vo výške 500,- eur bola žalovaným uskutočnená vkladom hotovosti na účet dňa 04.10.2011. Poslednú debetnú transakciu, ktorou bol výber hotovosti kartou, realizoval žalovaný dňa 18.09.2010 (č.l.118). Po 31.01.2011 vykonával žalovaný len účtovné operácie týkajúce sa predovšetkým účtovania poplatkov a úrokov
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods.1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080801> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080801>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080801> a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o)upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080801>,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080801>.
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca ako banka uzatvoril so žalovaným ako fyzickou osobou
- nepodnikateľom, pri ktorom nebolo preukázané ani tvrdené, že by úver bol poskytnutý alebo využívaný na účely výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania zmluvu o kreditnej karte. Predmetom zmluvy o kreditnej karte bolo poskytnutie úverového rámca žalovanému, teda dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v dohodnutej výške 100.000,- Sk tak, že žalobca bude realizovať transakcie - platobné operácie uskutočnené kreditnou kartou, ktoré zúčtuje na ťarchu kartového účtu žalovaného. Súd posúdil režim vzťahu žalobcu a žalovaného, založený zmluvou o kreditnej karte, ako spotrebiteľský vzťah, keď žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ a žalobca - banka, pôsobiaca na základe bankového povolenia, ktorá je v súlade s § 2 z. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) oprávnená poskytovať úvery, ako veriteľ v zmysle § 3 ods. 1 z. č. 258/2001 Z. z. Zmluva o kreditnej karte má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ jej obsah spravidla nemení vzhľadom na jej predpripravený obsah. Úpravu práv a povinností zmluvných strán obsahovali osobitné podmienky a všeobecné obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje a s ktorými sa žalovaný oboznámil súčasne s uzatvorením zmluvy o kreditnej karte. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol ako spotrebiteľ slabšou stranou zmluvného vzťahu a zmluva o kreditnej karte má povahu zmluvy spotrebiteľskej a v tomto prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca napĺňa
legálnu definíciu veriteľa podľa § 3 ods. 1 z. č. 258/2001 Z. z. a žalovaný definíciu spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 z. č. 258/2001 Z. z. Zmluvou o kreditnej karte sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému dočasne peňažné prostriedky do dohodnutej výšky, teda zaviazal sa poskytnúť spotrebiteľský úver tak, ako je tento definovaný v § 2 písm. a) z. č. 258/2001 Z. z. Aplikáciou § 4 ods. 2 a ods. 3 z. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, dospel súd k záveru, že úver poskytnutý žalobcom žalovanému je potrebné považovať za bezodplatný a bezúročný, pretože zmluva neobsahuje náležitosti vymedzené v ust. § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) a k) z. č. 258/2001 Z. z. V úverovej zmluve absentuje uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov , uvedenie RPMN ako aj údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver. Žiadna z týchto zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je v úverovej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) a k) z.č. 258/2001 Z.z. nie sú ani súčasťou obchodných podmienok pre kreditné karty alebo všeobecných obchodných podmienok ku zmluve o kreditnej karte, s ktorými sa mal podľa svojho vyhlásenia v zmluve žalovaný oboznámiť.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Z tvrdenia žalobcu ako aj z písomného odstúpenia od zmluvy o kreditnej karte z 26.01.2011, predloženého žalobcom, vyplýva a medzi účastníkmi táto skutočnosť nebola sporná, že žalobca od zmluvy o kreditnej karte odstúpil. Urobil tak písomne dňa 26.01.2011 s tým, že odstupuje s účinnosťou ku dňu 31.01.2011. Žalovaný namietal premlčanie žalobou uplatneného nároku.
Aplikáciou zásady lex specialis derogat lex generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci z. č. 258/2001 Z.z. ako aj ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto súd posúdil následky odstúpenia žalobcu od zmluvy o kreditnej karte, ako aj žalovaným namietané premlčane nároku žalobcu podľa ustanovení § 48, § 107, a § 451 Občianskeho zákonníka. Novela občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ a to aj vtedy, ak by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aj keď predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť 01.04.2015, právny predpis ktorého je novela súčasťou neobsahuje, intertemporálne ustanovenia, preto od účinnosti novely ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, teda sa vzťahuje aj na právny vzťah účastníkov konania založený zmluvou o kreditnej karte uzatvorenou dňa 18.11.2008.
Odstúpením žalobcu od zmluvy o kreditnej karte sa táto v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka od začiatku zrušila a účastníci boli povinní vzájomne sa vysporiadať. Žalovanému, odstúpením od zmluvy
o kreditnej karte, vznikla v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka povinnosť vydať žalobcovi majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalobca poskytol žalovanému úver tak, že do výšky celkového úverového rámca realizoval transakcie , ktoré podľa bodu 5.1 osobitných podmienok pre kreditné karty zúčtovával na ťarchu kartového účtu žalovaného. Transakciami realizovanými žalobcom boli platobné operácie uskutočnené kreditnou kartou, pričom z prehľadu transakcií na účte č. 0242856784 (účet žalovaného vedený žalobcom) vyplýva, že išlo o výbery peňažných prostriedkov kartou a platby kartou. Žalovaný bol teda povinný vrátiť žalobcovi peňažné plnenia poskytnuté mu buď v hotovosti prostredníctvom výberu kartou alebo bezhotovostne prostredníctvom platby kartou. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie peňažnej sumy celkom vo výške 3825,63 eur, z toho istina predstavovala 3171,56 eur a podľa špecifikácie žalobcu išlo o žalovaným čerpaný objem peňažných prostriedkov znížený o úhrady uskutočnené žalovaným a príslušenstvo predstavovalo 654,07 eur, ktoré žalobca špecifikoval ako úroky z omeškania vyčíslené z istiny 3171,56 eur z obdobie od 04.10.2011 do 22.11.2013 pri sadzbe úroku z omeškania vo výške 8% p.a. Premlčacia doba vo vzťahu ku vydaniu bezdôvodného obohatenia žalovaným, ku ktorému prišlo v dôsledku čerpania finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom na základe úverového rámca dohodnutého v zmluve o kreditnej karte a následným odstúpením od zmluvy o kreditnej karte, teda plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, začala v súlade s § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynúť v momente, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil ( subjektívna premlčacia doba). Najneskôr sa však právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčalo uplynutím tzv. objektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je spojený s odstúpením žalobcu od zmluvy o kreditnej karte, t.j. premlčacia doba nároku žalobcu voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia v trvaní dvoch rokov, začala plynúť dňom jeho odstúpenia od zmluvy o kreditnej karte, t.j. 26.01.2011, resp. dňom ku ktorému viazal žalobca účinky odstúpenia, t.j. ku 31.01.2011, pretože v tento deň sa žalobca dozvedel, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Zmluva o kreditnej karte bola jednostranným právnym úkonom - odstúpením z 26.01.2011 s účinnosťou ku dňu 31.01.2011 zrušená práve žalobcom, ktorý sa najneskôr v momente odstúpenia od tejto zmluvy dozvedel, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Subjektívna premlčacia doba v trvaní dvoch rokov teda uplynula ku dňu 31.01.2013 a žaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 26.08.2014, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ako vyplýva z ust. § 107 Občianskeho zákonníka , vychádza tento z kombinácie dvoch premlčacích dôb, a to tzv. subjektívnej, ktorá plynie od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a tzv. objektívnej, ktorá začína plynúť nezávisle na vedomosti oprávneného a to v podstate od okamihu vzniku bezdôvodného obohatenia. Uplynutím subjektívnej premlčacej doby sa nárok premlčí, aj keby objektívna premlčacia doba ešte plynula ( §107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.). Pokiaľ ide o plynutie objektívnej premlčacej doby nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, táto začala plynúť momentom, keď prišlo k plneniu, teda dňom nasledujúcim po dni, v ktorom žalovaný realizoval jednotlivé transakcie výberu alebo platby kartou. Posledná transakcia žalovaného zúčtovaná na ťarchu kartového účtu, a to výber hotovosti 70,- eur kartou, bola podľa prehľadu transakcií na účte realizovaná dňa 18.09.2010 (č.l. 118). Ku žiadnemu ďalšiemu čerpaniu úverového rámca žalovaným, prostredníctvom bankových operácií na kartovom účte, ako to vyplýva zo žalobcom predloženého prehľadu histórie transakcií na účte č. 0242856784, neprišlo. Trojročná objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia teda uplynula najneskôr 19.09.2013. Subjektívna ako aj objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcom na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynuli márne, keď žaloba bola súdu doručená až dňa 26.08.2014. Súd preto nemohol žalobcovi priznať nárok na vrátenie finančných prostriedkov čerpaných žalovaným z kartového účtu, pretože tento nárok bol v čase jeho uplatnenia žalobcom na súde premlčaný, a preto súd návrh žalobcu zamietol. Z dôvodu premlčania zamietol súd aj návrh žalobcu v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania. Po 31.01.2011, kedy nadobudlo účinky odstúpenie žalobcu od zmluvy o kreditnej karte nevznikali žalobcovi žiadne nové nároky z tejto zmluvy, keďže zmluva o kreditnej karte bola s účinnosťou ku uvedenému dňu zrušená. Zo samotného tvrdenia žalobcu vyplýva, že po uvedenom dátume vykonával len účtovné operácie na účte žalovaného.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vyčíslených vo výške 654,07 eur, úroky z omeškania sú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania ako určitú pomernú časť (určenú úrokovou sadzbou) peňažného záväzku, je charakterizovaná ako vedľajší záväzkový vzťah ku hlavnému záväzkovému právnemu vzťahu založenému zmluvou o kreditnej karte predmetom, ktorého bolo poskytnutie
úverového rámca , teda právnemu vzťahu, ktorého kauza smeruje priamo k získaniu peňažného plnenia. Vedľajší záväzkový vzťah môže vzniknúť a existovať len vtedy, ak je medzi účastníkmi platne založený hlavný peňažný záväzkový právny vzťah. Povinnosť platiť úroky z omeškania nemôže trvať dlhšie ako trvá záväzok hlavný. Ak príde ku premlčaniu v hlavnom záväzkovom právnom vzťahu, nemôže sa takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať ku vedľajšiemu záväzku. Zánikom hlavného záväzku, zaniká tiež povinnosť platiť úroky z omeškania ako akcesorický záväzkový vzťah. Zostáva len povinnosť zaplatiť dospelé úroky z omeškania. Každým dňom omeškania sa dlžníka so splnením peňažného dlhu totiž nevzniká samostatne povinnosť platiť úroky z omeškania. Táto povinnosť vzniká dlžníkovi jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník dostal do omeškania s plnením. K premlčaniu úrokov z omeškania uplatnených žalobcom došlo teda najneskôr s premlčaním istiny, teda ku dňu 31.01.2013. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe
- teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva, na ktoré súd v spotrebiteľských vzťahoch prihliada podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ex offo znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Preto súd rozhodol tak, že nárok žalobcu ako premlčaný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech však náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nepriznal, pretože si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy zo súdneho spisu nevyplývali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.