Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-281-2007.pdf
PDF · 79.18 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/281/2007
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, zastúpeného JUDr. Katarínou Kalabovou, advokátkou so sídlom Krasovského 13, Bratislava, proti povinnému Y. U., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XX, Ľ., pre vymoženie sumy 623,81 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorský úrad so sídlom v Prešove, Konštantínova 13 pod EX 1239/07 z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi trovy exekúcie vo výške 56,92 eur a z a v ä z u j e oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 12.4.2007 na exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky v zmysle exekučného titulu - platobný výmer č. XXXX-XXXX-XXXXX/IS z 3.2.2005 vydaný právnym predchodcom oprávneného a pre vymoženie trov exekúcie.
Tunajší súd vydal dňa 4.6.2007 vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 19.10.2010 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného, pričom z vykonaných úkonov vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného, je teda zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V dôsledku zistených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených Exekučným poriadkom. Ďalšie pokračovanie v predmetnom exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti.
Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Očakávanie musí mať reálny predpoklad, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor. Súd pri rozhodovaní vychádzal taktiež aj z obsahu pripojeného spisu EX 1239/2007, z ktorého sú tvrdenia exekútora dostatočne preukázané. Povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, nevlastní nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky, je evidovaný v Sociálnej poisťovni ako občan, za ktorého odvody platí štát, nie je evidovaný na daňovom úrade, nie je zamestnaný, žije zo štátnych sociálnych dávok. Súdny exekútor ani osobným šetrením nezistil žiaden majetok povinného, nezistil ani súčasné bydlisko povinného. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V prejednávanej veci súd taktiež aplikoval právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený uznesením sp. zn.: 1CoE/52/2013 zo 17.5.2013, podľa ktorého pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Obdobne vyslovil tento právny názor Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 13CoE/23/2014 zo 14.5.2014.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku (účinného od 01.01.2012, a pre neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku k novele účinnej od 01.01.2012 vzťahujúceho sa aj na exekučné konania začaté pred 01.01.2012) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej v čase začatia exekučného konania), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli súdnym exekútorom vyšpecifikované trovy (paušálna odmena) paušálnou sumou za 10 úkonov, spolu v sume 33,20 eur. Konkrétne súdny exekútor vykonal tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska povinného - Obecný úrad Ľubica, zisťovanie majetku povinného - kataster nehnuteľností, ODI Kežmarok, osobné zisťovanie majetku povinného, zisťovanie účtu povinného - Daňový úrad Kežmarok, zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Sociálna poisťovňa, Úrad práce, soc. vecí a rodiny v Kežmarku, Obvodný úrad, živnostenský odbor. Exekučný súd považuje všetky vyššie uvedené exekútorom uplatnené úkony za účelné a preukázané obsahom spisového materiálu. Preto exekučný súd priznal odmenu za 10 paušálne odmeňovaných úkonov t.j. sumu 33,20 eur.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli súdnym exekútorom vyšpecifikované trovy (časová odmena) za 3 začaté hodiny v sume 19,92 eur. Súd nepriznal časovú odmenu za úkony
- vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - 60 minút, žiadosť o súčinnosť - 60 minút, nakoľko súdnemu exekútorovi bola priznaná paušálna odmena za uvedené úkony, teda ide o úkony za ktoré si súdny exekútor duplicitne uplatnil odmenu aj v rámci paušálnej odmeny (ktorú mu súd priznal), a preto mu ju súd v rámci vyčíslenia časovej odmeny nepriznal. Súd nepriznal odmenu ani za úkon: správa o stave exekučného konania - 30 minút, nakoľko tento časový úsek tohto administratívneho úkonu nebol účelne vynaložený na exekúciu, t.j. nesmeroval k účelu exekúcie a ide o administratívny úkon, ktorého náhrada je zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za 1 začatú hodinu (20 minút) a to za: výzva povinnému na poskytnutie súčinnosti - 20 min., t.j. spolu 6,64 eur.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. sú súdnym exekútorom hotové výdavky vyšpecifikované ako suma za poštovné a telekomunikačné poplatky - spolu vo výške 7,59 eur, ktoré súd exekútorovi takto uplatnené priznal.
V súlade s § 196 Exekučného poriadku a s § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov nárok na 20 % DPH, t.j. sumu 9,49 eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 56,92 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi tak, ako je to uvedené vo výroku č. II. tohto uznesenia.
Pokiaľ ide o trovy ostatných účastníkov tohto exekučného konania súd vychádzajúc z ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol o tom, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania, pretože konanie bolo zastavené. Žiadny z ostatných účastníkov konania si náhradu trov tohto konania ani neuplatňoval, pričom v zmysle § 151 ods. 1, 1. vety OSP súd rozhoduje o trovách konania len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok. /§ 58 ods. 5 EP/
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.