Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/97/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Mgr. Monika DUBJEL v právnej veci navrhovateľky I. S., T.. XX.XX.XXXX, H. G. T. D., U. X. I. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátska kancelária Košice, Urbánkova 1562/6 proti odporcovi C., G..M..B.., H., C. XX, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 543,22 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Úverovej zmluve číslo XXXXXXXXX, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa XX.XX.XXXX v bode 11 Všeobecných zmluvných podmienok v znení: „zvyšné dve tretiny poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je n e p r i j a t e ľ n á.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania, na účet jej právnej zástupkyne vo výške 459,18 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 543,22 € a určenia, že zmluvná podmienka v Úverovej zmluve číslo XXXXXXXXX, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa XX.XX.XXXX v bode 11 Všeobecných zmluvných podmienok v znení: „zvyšné dve tretiny poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“, je neprijateľná.

Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela, zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver 500,- €, žalovaný si u žalobkyne uplatnil poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 484,- € s tým, že celkovú čiastku 984,- € mala žalobkyňa uhradiť v 12 mesačných splátkach. Poplatok tak predstavuje 96,8 % ročne. Už na prvý pohľad ide o veľmi úžerný poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa poukázala na bod 11 Všeobecných zmluvných podmienok, kde je uvedené, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Takýto poplatok predstavuje 2/3-iny z predmetného poplatku (64,53 %). Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok a preto je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. Naviac je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad na platnosť administratívneho poplatku. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája 2010 č. k. AZ . Ďalej uviedla, že predmetný úver je úžerný, preto

odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Trvá na neplatnosti v časti úžerných úrokov a neprijateľného administratívneho poplatku. Naliehavý právny záujem má z dôvodu, že na základe úspešného rozhodnutia o neprijateľnosti zmluvných podmienok si chce uplatniť primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Poukázala na to, že zmluva o úvere neobsahuje dôležitý údaj a to údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, údaj o RPMN, údaj o priemernej RPMN, v zmluve nie je uvedená špecifikácia, aká suma splátky pripadá na istinu, na úroky, na iné poplatky, údaj o konečnej splatnosti úveru. Z tohto dôvodu je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov podľa zákona č. 129/2010 Z.z. (§ 9). Bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi uhradenými platbami 1.043,22 € a výškou úveru 500,- €, teda 543,22 €.

Zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.07.2015 uviedol, že žalobca mylne zaradil uzatvorenú zmluvu pod klasifikáciu spotrebiteľských zmlúv, ničím nepodložil tvrdenie, že úver si nebral na účely podnikania, zamestnania a povolania. Predmetná zmluva má charakter Zmluvy o úvere, uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka. Uvedenú zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v zmluve o úvere výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne svojim podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Zmluva o úvere umožňuje aj iný obsah vyhlásenia v podobe poskytnutia úveru na účel zamestnania, podnikania alebo iného účelu, takže žalobca mal na výber z viacerých možností. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel žalobca finančné prostriedky naozaj použil. Vychádzal pri poskytnutí úveru z vyhlásenia žalobcu, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania. Zdôraznil, že žalobca podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpil do zmluvného vzťahu, za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania a toto vyhlásenie potvrdil svojim podpisom. Jeho vyhlásenie akceptoval, nijako ho neovplyvňoval a ani si ho nevynucoval. Je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval, nakoľko žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom, naviac, vzájomný právny vzťah účastníkov konania je obchodnoprávny. Je teda bezpredmetné skúmať, či zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže sa jedná o nepomenovanú zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný poukázal, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté a to rozhodcovským rozsudkom zo dňa 16.04.2012, sp. zn. G. XXXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.04.2012 a vykonateľnosť 03.05.2012. Žalovaný je toho názoru, že je tu prekážka res iudicata. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu, ako nedôvodnú zamietnuť.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podaniu žalovaného uviedla, že považuje zmluvu o úvere XXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, poukazujúc na zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Žalobkyňa uzavrela so žalobcom zmluvu o úvere, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania či podnikania, žalobkyni bola predložená zmluva o úvere v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá svojou povahou a účelom vylučovala použitie zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže v zmysle bodu 16 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa mala spravovať výlučne Obchodným zákonníkom, čo umožnilo obídenie zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa poukázala na ust. § 9 ods. 7 a 8 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobkyňa uviedla, že nepoužila finančné prostriedky na účely zamestnania. V danej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah a to vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, že úver poskytol žalobkyni ako podnikateľke - živnostníčke na jej podnikanie a nie na osobné účely. Žalovaný postupoval s hrubou nedbanlivosťou, ak predložil spotrebiteľke formulár Zmluvy o úvere na účel, ktorý vylúčil aplikáciu zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytovanie úverov na finančnom trhu spotrebiteľom má svoje zásady. Nepochybne ide o osobitne chránené vzťahy podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý

dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa so žalovaným dňa XX.XX.XXXX uzatvorila zmluvu o úvere (čl. 5), na základe ktorej žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške 500,- € za poplatok 484,- €, pričom žalobkyňa sa predmetný úver zaviazala splatiť v 12 mesačných splátkach po 82,- €, počnúc od 28.03.2011. V zmluve je krížikom označené, že žalobkyňa prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sa nachádzajú na druhej strane zmluvy. Podľa bodu 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky, tak, ako je uvedené v zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je to uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný so žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX uzavrel aj rozhodcovskú zmluvu.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v čase uzavretia zmluvy bola zamestnaná a finančné prostriedky potrebovala na vyplatenie dlhov. Pracovníčka žalovaného sa žalobkyne pri spisovaní zmluvy neopýtala, na čo finančné prostriedky potrebuje, bolo to celé rýchle. Tlačivo zmluvy vyplňovala pracovníčka žalovaného. Pri spisovaní zmluvy ju poučila, že zmluva je na rok a oboznámila ju s výškou mesačnej splátky. Dosiaľ uhradila 6 splátok po 173,87 €. Spočiatku hradila po 10,- €, ale nemá k tomu doklady. Potom jej oznámili, že dlh je vo výške okolo 4.000,- €, tak jej uviedli, nech spláca po 173,87 €. Potom ju kontaktovala spoločnosť, aby platila viac a viac s tým, že denne tam nabehávajú úroky. Žalobkyňa nevie, či v danej veci rozhodoval rozhodcovský súd, chodili jej domov nejaké tlačivá, ale nerozumela im. Hneď keď jej bola poskytnutá pôžička 500,- €, tak si z toho stiahli 200,- € na predchádzajúcu pôžičku, a na ruku jej vyplatili 300,- €. Žalobkyňa nevie, čo tvorí poplatok vo výške 484,- €.

Žalobkyňa predložila doklady, ktoré preukazujú jednotlivé splátky, ktoré vykonala na predmetnom úvere, z ktorých mal súd za preukázané, že žalobkyňa na poskytnutom úvere žalovanému zaplatila celkom sumu 1.043,22 €. Z predložených dokladov zo strany žalobkyne vyplýva, že táto uhradila dňa 25.02.2014 sumu 173,87 €, dňa 20.03.2014 sumu 173,87 €, dňa 27.12.2013 sumu 173,87 €, dňa 09.01.2014 sumu 173,87 €, dňa 29.10.2013 sumu 173,87 €, dňa 28.11.2013 sumu 173,87 €.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľkou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V danom prípade bolo potrebné predovšetkým vysporiadať sa s námietkou žalovaného nedostatku podmienky konania právoplatne rozsúdenej veci, pričom tento poukázal na to, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté, a to právoplatným a vykonateľným rozsudkom sp.zn. G. XXXXX/XX F. S. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.04.2012 a vykonateľnosť 03.05.2012. Ak by totiž uvedený rozsudok bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, vznesená námietka by bola dôvodná. Súd však prijal záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.

Je nepochybné, že úverová zmluvy uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v danom prípade išlo o poskytnutie úveru na výkon zamestnania tak, ako to vyplýva z uzavretej zmluvy zo dňa 24.02.2011. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu s ňou uzatvárala pracovníčka žalovaného, ktorá sa jej nepýtala, na čo potrebuje finančné prostriedky použiť. Pracovníčka žalovaného vypĺňala formulár zmluvy.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Úver, ktorý bol poskytnutý žalobkyni na základe vyššie uvedenej Zmluvy je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, aby úver žalovaný poskytol žalobkyni, za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Je zrejme, že žalovaný ako dodávateľ poskytol žalobkyni dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti. Žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predložených listín nie je zrejmé to, aby žalobkyňa pri uzatvorení zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Podľa predloženej úverovej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver na účel zamestnania. Hodnotenie úveru poskytnutého povinnému oprávneným ako spotrebiteľského podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka nevylučuje skutočnosť, že podľa zmluvy účelom úveru bolo poskytnutie finančných prostriedkov na výkon zamestnania, táto skutočnosť sama o sebe ešte nevylučuje použitie zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide totiž len o všeobecný údaj, ktorý bez ďalšieho nevylučuje, že nejde o spotrebiteľský úver. Zo zmluvy totiž nie je zrejmé, aký konkrétny súvis so zamestnaním má uzavretie úverovej zmluvy. Bez preukázania konkrétneho účelu v naznačenom smere preto nemožno konštatovať, že zmluva má nespotrebiteľský charakter. Preukázanie účelu zmluvy je pritom na strane žalovaného, ktorý iný než všeobecný údaj o tom, že úver bol poskytnutý na účel zamestnania, nepreukázal.

To, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v prejednávanej veci.

Rozhodcovská zmluva bola podpísaná v rovnaký deň ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX U..N.. S. XX.XX.XXXX. Hoci sú obe zmluvy na samostatných tlačivách, je zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola uzatváraná súčasne so zmluvou o úvere. Zmluva o úvere, ako aj Rozhodcovská zmluva sú formulovanými zmluvami. Je preto zrejme, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah predloženej rozhodcovskej zmluvy. Tiež je zrejme, že osobitne si podmienky zmluvy nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej zmluvy a doložky v nej zakotvenej. Mohol len

zmluvu jednak úverovú a aj rozhodcovskú ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho súd poukazuje na to, že obe zmluvy vrátane zmluvných dojednaní sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby povinný ako priemerný spotrebiteľ pochopil ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho, že obe zmluvy boli povinným podpísané v jeden deň.

Pokiaľ aj v rozhodcovskej zmluve je uvedená alternatíva prejednania sporov zo zmluvy o úvere pred všeobecným súdom alebo v rozhodcovskom konaní, voľba rozhodcovského súdu je ponechaná na strane podávajúcej žalobný návrh, ktorým je v uvedených prípadoch takmer vždy oprávnený. Rozhodcovská doložka tak núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým aj takto určená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ aj je tu daná možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, je spotrebiteľ znevýhodnený tým, že právo výberu má vždy len žalujúca strana, ktorou je takmer vždy veriteľ teda oprávnený. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojim konaním, čo je takmer pravidlo, že arbitráž vyvolávajú dodávatelia.

Možno teda prijať záver, že, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čo je aj tento prípad), nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku. Spotrebiteľ (žalobca) podpísal rozhodcovskú zmluvu, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť úverovú zmluvu. Z uvedených dôvodov preto súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, čoho dôsledkom je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby žalovaného, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a teda jeho nezáväznosť. Právna teória takéto rozhodnutia označuje ako ničotné, tzv. paakty, z právneho hľadiska sú považované za neexistujúce. Preto prekážka res iudikata v danom prípade nie je daná a námietka žalovaného v tomto smere je nedôvodná.

Podľa § 2 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch účinného, v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len zákon), na účely tohto zákona spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z., veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, dňa XX.XX.XXXX uzavrela žalobkyňa so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 500,- € za poplatok vo výške 484,- € a celkom teda mala žalobkyňa žalovanému zaplatiť sumu 984,- € v 12 mesačných splátkach po 82,- €, počnúc dňom 28.03.2011.

Pri peňažných pôžičkách sa medzi účastníkmi uzatvára aj dohoda o výške úrokov, ktoré predstavujú odmenu za užívanie požičanej sumy. V predmetnej zmluve nie je uvedený úrok, ale poplatok vo výške 484,- €.

V danom prípade úrok teda predstavoval jednu tretinu poplatku, t.j. 161,33 € za 12 mesiacov a administratívny poplatok 322,66 € (64,53 % z úveru). Úrok vo výške 161,33 € za 12 mesiacov z úveru 500,- € predstavuje mesačne 2,68 % a v prepočte na rok by činil 32,26 % ročne. Z internetovej stránky NBS pritom súd zistil, že priemerná úroková sadzba vo februári 2011 pri spotrebiteľských úveroch zo splatnosťou do jedného roka bola len 5,88 % ročne. Dohodnutý úrok je preto nepochybne minimálne v rozpore so zásadou dobrých mravov pre jeho neúmernú výšku, a preto zmluva s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka nemôže byť v tejto časti platná. Poskytnutý úver je teda z uvedeného dôvodu bezúročný. Taktiež je bezúročný aj z dôvodu, že v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov.

Administratívny poplatok predstavuje 64,53 % z úveru. Tento poplatok, ako to vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok, je za spísanie zmluvy a príslušnú administratívu. Podľa názoru súdu požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme.

Súd teda vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú. Z uvedených dôvodov preto v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, spočívajúcej v poplatku v časti dvoch tretín, ktorý zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie predmetnej zmluvy o úvere.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, teda v prípade právoplatnosti rozsudku, žalovaný sa bude musieť vzdať uplatňovania nárokov za administratívny poplatok aj vo vzťahu k iným spotrebiteľom.

Žalobkyňa na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 500,- € zaplatila jednotlivými splátkami celkom sumu 1.043,22 €. Na strane

žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 543,22 €, na zaplatenie ktorého bol žalovaný zaviazaný.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania prvostupňového súdu v celkovej výške 459,18 €, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 4 úkonov právnej služby vo výške 301,48 €, 4 x režijný paušál vo výške 32,86 €, cestovné výdavky 40,96 € a strata času vo výške 83,88 € a to: 1)

- podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 15.08.2014 vo výške 74,04 eur,

- podľa § 11 ods. 1 písm. a/,§ 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - žaloba zo dňa 18.08.2014 vo výške 74,04 eur,

- podľa § 11 ods. 1 písm. a/,§ 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 03.08.2015 vo výške 76,70 eur,

- podľa § 11 ods. 1 písm. a/ , § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - účasť na pojednávaní dňa 21.08.2015 vo výške 76,70 eur,

2) režijný paušál podľa § 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.- 2x po 8,04 eur, 2 x po 8,39 eur, spolu 32,86 eur.

3) cestovné podľa § 15 písm. a/, § 16 ods. 4 a náhrada za stratu času podľa § 15 písm. b/, § 17 ods. 1vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

- 21.08.2015 Košice - Spišská Nová Ves a späť PHM: 194 km x 6,8 x 1,120 €/l, t. j. 14,77 eur, opotrebenie vozidla 194 km x 0,1350 eur/km t.j.26,19 eur, premeškaný čas 6x polhodina po 13,98, t.j. 83,88 eur.

Povinnosť žalovaného prisúdené trovy konania zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne vyplýva z ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.