Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-11-2022.pdf
PDF · 86.52 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/11/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.11.2022, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/5/2020 zo dňa 16.12.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že:
- dňa 02.04.2019 v čase okolo 16.00 hod., za pozemkom rodinného domu s popisným číslom 71 v obci Holumnica, okres C., po predchádzajúcom rozhovore a vzájomnom konflikte s poškodenými D. E. a F. E., zobral z prítomného odstaveného traktora sekeru, ktorú chytil do oboch rúk a držal na úrovni ramien a počas toho, ako kráčal k poškodeným D. E. a F. E., na nich kričal, že ich zabije, čím u poškodených D. E. a F. E. vzbudil dôvodnú obavu o ich životy a zdravie.
Za to mu okresný súd podľa § 360 ods.2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že výrok rozsudku okresného súdu je neopodstatnený, nedostatočným spôsobom odôvodnený a arbitrárny. Celý konflikt bol iba nedorozumenie medzi osobami, ktoré sú príbuzné a to z dôvodu, že obžalovaný chcel s traktorom odviezť betónové panely, s čím poškodený D. E., t.j. jeho švagor, nesúhlasil. Zlosť v obžalovanom vyvolala skutočnosť, že si ho D. E. natáčal na mobilný telefón bez jeho súhlasu, preto mu chcel predmetný mobilný telefón rozbiť, avšak od tohto konania upustil, pretože by ho švagor mohol udať na polícii. V čase, keď obžalovaný prišiel pre tretí panel, prebehol medzi obžalovaným a poškodenými verbálny konflikt, pričom aj z výpovede svedkov vyplýva, že poškodení sa priblížili do tesnej blízkosti k obžalovanému, pričom poškodená F. E. ako prvá zasiahla do osobnej sféry obžalovaného, keď odstrkávala obžalovaného a poškodeného E.. Poškodeného E. musela držať poškodená F. E., ak by ho nedržala, zasahoval by aj poškodený do osobnej sféry obžalovaného. Na to mal obžalovaný právo reagovať, a to bránením sa primeraným spôsobom, aby odvrátil útok, ktorý by pravdepodobne mohol nastať. Pokiaľ ide o sekeru, ktorú mal obžalovaný držať v ruke a podľa poškodených sa s ňou mal k ním približovať, z výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný síce sekeru, s ktorou zamýšľal vyrúbať ker a upratať po sebe, vytiahol z traktora, avšak nijakým spôsobom sa k poškodeným nepribližoval ani neútočil
a následne ju potom odložil späť do traktora. Vyššie uvedené konanie nemôže podľa názoru odvolateľa v žiadnom prípade napĺňať zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Správanie obžalovaného nebolo útočné a je ho potrebné podľa odvolateľa vyhodnotiť ako obranné správanie, nakoľko poškodení boli v značnej prevahe dvoch na jedného a samotný obžalovaný mohol pociťovať dôvodnú obavu o jeho život a zdravie. Poukázal na znenie ustanovenia § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a ďalej uviedol, že následkom prečinu nebezpečného vyhrážania je pôsobenie samotnej vyhrážky, pričom zároveň pôsobenie vyhrážky ako následok musí byť spôsobilý vzbudiť dôvodnú obavu z naplnenia takejto vyhrážky. V rámci skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania je obligatórnou zložkou objektívnej stránky aj spôsob spáchania trestného činu, ktorý musí byť taký, aby z neho vyplynul aj obligatórny následok, a to možnosť vzbudenia dôvodnej obavy. Či ide o vyhrážanie spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, je potrebné posúdiť so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti prípadu. Do úvahy je potrebné vziať povahu vyhrážky, taktiež porovnať fyzické a povahové vlastnosti páchateľa s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodených. O vyhrážku, ktorá je spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia nejde najmä, ak je nepravdepodobné, že ju vyhrážajúca sa osoba naplní, pretože buď na to nemá predpoklady alebo samotná vyhrážka nie je myslená úplne vážne. Samotná vyhrážka musí byť mienená vážne, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej vyslovenia, teda že ju človek chcel vysloviť a má pôsobiť ako vyhrážka. Zároveň úmysel musí smerovať k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aký bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu z tejto vyhrážky. Na základe uvedeného preto vyhrážkou nemožno považovať prejav v nadnesenom význame a tiež o vyhrážku nepôjde ani v takých prípadoch, keď človek v bežnom hneve použije z hľadiska slovného výkladu vyhrážku, avšak z celého kontextu je jasné, že človek takýto prejav nemyslel tak, že by ho chcel realizovať a ani tak, že by chcel v adresátoch tohto prejavu vyvolať skutočnú obavu z možnosti realizácie takejto vyhrážky. V nadväznosti na uvedené, berúc do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu má za to, že konanie obžalovaného z dôvodu konfliktu vzniknutého ohľadom odvozu panelov zapríčineného samotnými poškodenými, nebolo spôsobilé vzbudiť u poškodených dôvodnú obavu o ich život alebo zdravie, nakoľko išlo o bežný verbálny konflikt medzi obžalovaným a poškodenými, avšak v žiadnom prípade nemôže ísť o slová majúce význam vyhrážky, a tým pádom toto konanie nemôže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a oslobodil obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu, alebo rozhodol o postúpení veci inému orgánu na prejednanie v priestupkovom konaní.
Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Okresný súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.
Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že tento obžalovaný spáchal.
Obžalovaný na prvom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a využil svoje právo nevypovedať, okresný súd preto prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kedy priznal, že bol na svojom traktore na mieste za pozemkom poškodeného D. E., ktorý je jeho švagrom a to pre panely, ktoré kúpil so svojím otcom pred tridsiatimi rokmi, a za tým účelom mal v traktore krompáč, sekeru, lopatu a motorovú pílu. Keď tam prišiel prvýkrát, natáčal ho na mobil poškodený, na čo mu on povedal, aby s tým prestal a vulgárne mu nadával, keď išiel pre tretí panel, bol tam poškodený aj s dcérou a on vzal z traktora sekeru, lebo chcel vyrúbať krík, ktorý mu zavadzal, ale potom od toho upustil, aby ho neudali, že odstránil krík na cudzom pozemku. Medzi rohom pozemku a panelmi je vzdialenosť 59,5 metra a preto nevesta poškodeného musela počuť, čo on povedal poškodenému. Po vykonaní všetkých dôkazov na hlavnom pojednávaní navrhol, aby bol vypočutý, kde vypovedal o skutku v podstatných bodoch zhodne ako v prípravnom konaní, navyše dodal, že pred 28 rokmi kúpili panely s otcom, on zaplatil za 8 panelov, nevie, či zaplatil aj
za otcove panely, 4 panely mu predal D. E., čo by mu mohol potvrdiť nebohý pán G.. Obžalovaný poprel, aby sa vyhrážal poškodeným, on vtedy nepovedal ani slovo, so sekerou sa im nevyhrážal, sekeru mal len preto, že chcel vyťať krík, čo si napokon rozmyslel. Poškodení proti nemu vypovedajú podľa jeho názoru preto, že chcú tie panely, na ktoré nemajú právo, oni ho obrali o dedičstvo a o ohýbačku plechu, nekomunikujú spolu už 30 rokov.
Zo spáchania skutku tak, ako je tento kladený obžalovanému za vinu obžalobou prokurátora je tento usvedčovaný výpoveďou poškodeného svedka D. E., ktorý uviedol, že na zvuk traktora sa bol pozrieť za jeho pozemkom, kde obžalovaný bral panely, on mu povedal, aby tam jeden panel nechal, obžalovaného fotil, obžalovaný niečo zahundral, a keď poškodený odchádzal, hodil za ním železnú tyčku, ktorá udrela poškodeného do ruky. Keď bol obžalovaný pre tretí panel, išli k obžalovanému on, jeho dcéra a nevesta s deťmi, kde obžalovanému povedal, aby tam nechal jeden panel, načo obžalovaný vybral z traktora sekeru, držal ju v oboch rukách na úrovni ramien a kričal zabijem, dcéra ho ťahala domov, obžalovaný sa zaháňal nad nimi sekerou vo vzdialenosti asi 1-1,5 m od nich, vtom prišiel sused H., načo obžalovaný sadol do traktora a odišiel. V prvom momente si neuvedomoval nebezpečenstvo, keby ho dcéra nedržala, tak by sa bol do obžalovaného pustil, obžalovaný vyzeral ako nepríčetný.
Svedkyňa poškodená F. E. potvrdila výpoveď svedka D. E., keď uviedla, že otec jej povedal, že obžalovaný po ňom hodil tyčku, keď okolo 15.00 hod. v ten deň zbadala, ako ide obžalovaný s traktorom popred ich dom, vedela, že otec je na záhrade, vyšla von, kde videla ako otec išiel k obžalovanému, otec sa obžalovaného pýtal, prečo im berie panely, načo obžalovaný nereagoval a pripínal si panel o reťaz, načo ona otcovi povedala, aby to nechal tak, že má toho málo a s otcom sa otočili a išli od obžalovaného preč, na čo po prejdení asi 2 metrov zbadala, že obžalovaný išiel rýchlym krokom k traktoru, vybral odtiaľ sekeru a rýchlejším krokom sa rozbehol k ním, sekerou sa zaháňal a kričal na nich, zabijem vás, obžalovaný toto opakoval viackrát a približoval sa k ním, poškodená sa veľmi zľakla, švagriná I. J., ktorá bola na záhrade, sa jej pýtala, či má volať políciu, ona jej povedala, nech volá, vtedy zbadala na ich záhrade svedka K. G. a na susednej záhrade svedka L. H., načo obžalovaný odišiel, zrejme keď videl tých dvoch svedkov.
Svedkyňa I. J., uviedla, že bola na záhrade, telefonovala s priateľom, obžalovaného videla ako si pripínal reťazou panel, predtým jej svokor, poškodený D. E. povedal, že obžalovaný po ňom hodil želenú tyč, videla aj, ako svokor a švagriná išli k obžalovanému a niečo sa s ním rozprávali, ale ona nepočula obsah rozhovoru, pretože obžalovaný mal po celý čas naštartovaný traktor, videla ako obžalovaný niečo vybral z kabíny a držal to nad hlavou bol asi 2 metre od svokra, medzi nich sa postavila švagriná, poškodená F. E., ktorá jej povedala, aby zavolala policajtov, keď k nej prišli na záhradu, povedali jej, že obžalovaný držal v ruke sekeru. Neskôr u nich zazvonil obžalovaný a povedal jej priateľovi, že ona klamala, aby stiahli trestné oznámenie. Svedok M. E. potvrdil výpoveď svojej priateľky I. J., ktorá mu o skutku povedala pri telefonickom rozhovore, ktorý prebiehal v čase skutku, potvrdil aj to, že obžalovaný ich niekedy v auguste po skutku vyhľadal a povedal, aby priateľka stiahla výpoveď, potom ako mu svedok povedal, aby neodchádzal, nech sa rozpráva, obžalovaný povedal, že všetko zbúra, čo on postavil.
Svedok L. H. potvrdil, že pri tom, ako pracoval pri svojom dome, počul veľký krik, Wiesner kričal, že panel je jeho nebohého otca, držal niečo v ruke ako veľký kľúč na kolesá, E. kričal, že to je jeho panel, svedok k ním prišiel na vzdialenosť asi 15 metrov a kričal na obžalovaného, aby prestal, či je normálny a či chce zabiť suseda, načo sused dal sekeru a reťaz do traktora a odišiel. Pri druhej výpovedi v prípravnom konaní svedok uviedol, že obžalovaný opakovane kričal na poškodeného , že ho zabije, pôsobil veľmi agresívnym dojmom, keby tam svedok nedobehol, bol by schopný ublížiť poškodenému.
Svedok K. G. uviedol, že v inkriminovaný deň išiel za poškodeným D. E., na dvore plakali deti, povedali, že vzadu kričí ujo, on tam išiel a videl, ako obžalovaný na traktore odchádzal preč, stál tam poškodený s dcérou, I. J. a L. H.. Samotný incident on nevidel, potom mu na dvore povedali, že sa im obžalovaný vyhrážal zabitím so sekerou.
Na základe takto vykonaného dokazovania považoval aj krajský súd za preukázané a to výpoveďami v podstate všetkých vypočutých osôb, že obžalovaný a poškodený mali dlhoročný konflikt, obžalovaný nepoprel, že sa na mieste činu nachádzal, dokonca nepoprel ani to, že v čase, keď pri ňom boli poškodení D. E. a F. E., držal v ruke sekeru, avšak podľa jeho vyjadrenia chcel ňou vyťať krík, od čoho upustil. Zo spáchania skutku obžalovaného v celom rozsahu usvedčili poškodení, ako aj svedkyňa J., navyše
aj nestranný svedok L. H., ktorý uviedol, že na miesto samé prišiel kvôli kriku ako aj to, že povedal obžalovanému, aby prestal, či chce zabiť poškodeného. Za takej situácie aj krajský súd neuveril obrane obžalovaného, že poškodeným sa nevyhrážal zabitím a že sa na nich nezaháňal sekerou. Takúto obranu považuje aj krajský súd za účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, pretože je v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi. Ani drobné rozpory vo výpovediach svedkov pravdivostnú hodnotu zásadným spôsobom neznižujú, svedkyňa J. napríklad zrozumiteľným spôsobom vysvetlila, že nepočula obsah rozhovoru, pretože stála ďalej a hučal naštartovaný traktor, to že deti svedkyne boli na dvore nie na záhrade v čase príchodu svedka G., nie je vylúčené, pretože pokiaľ obžalovaný pripevňoval panel o traktor, následne vyberal z traktora sekeru, komunikoval s poškodenými, nemusel si všimnúť moment, kedy deti mohli odísť zo záhrady do dvora.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, prvostupňový súd skutkový stav, aj podľa názoru krajského súdu, ustálil správne.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, aj tu súd prvého stupňa dospel podľa názoru krajského súdu k správnemu záveru, že konanie obžalovaného, ktorý držal v ruke sekeru, približoval sa k poškodeným a opakovane kričal, že ich zabije, načo došiel aj sused, a povedal obžalovanému, aby prestal, či chce poškodeného zabiť, teda aj sused vyhodnotil situáciu ako takú, že bolo treba do incidentu zasiahnuť, nepochybne napĺňa pojmové znaky prečinu nebezpečného vyhrážania, pretože závažnosť konania obžalovaného a jeho vyhrážok bola taká, že objektívne mohla vzbudiť obavu o život a zdravie a aj subjektívne vzbudila u poškodených dôvodnú obavu, že obžalovaný tieto vyhrážky môže uskutočniť. Správne zistenému skutkovému stavu teda zodpovedá aj právna kvalifikácia skutku ako trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovanému nie je možné priznať žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr, zákona, keďže v odpise registra trestov má dva záznamy, a aj keď ide o zahladené odsúdenia, pretože sa obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, nie je možné konštatovať, že sa skutky nestali, došlo len k zahladeniu trestov. Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/128/2017 zo dňa 13.12.2017 pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. d/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so skúšobnou dobou 12 mesiacov, ktorá uplynula dňa 30.12.2018, teda približne tri mesiace pred teraz prejednávaným skutkom.
S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti prípadu, ako aj osobu obžalovaného považuje krajský súd trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní desiatich mesiacov podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie za primeraný. Trestný zákon umožňuje pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.2 uložiť trest odňatia slobody od šiestich mesiacov do troch rokov. Iný alternatívny trest ani podľa názoru krajského súdu nebolo možné uložiť pre predchádzajúce nedávne odsúdenia obžalovaného ako aj pre povahu trestného činu.
Z uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.