Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/23/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu: HYDINA SK s.r.o., so sídlom Slavkovská cesta 54/1468, Kežmarok, IČO: 46 645 454, zastúpeného: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazová 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 100412225/2021 zo dňa 10. marca 2021, na základe všeobecnej správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad rozhodnutím č. 102860613/2019 zo dňa 12.12.2019 podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,k“) vyrubil daňovému subjektu žalobcovi rozdiel dane v sume 40 136 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 26.03.2018 36 290,16 eur, daň zistená správcom dane 76 426,16 eur, rozdiel dane v sume 40 136 eur. Rozdiel dane v sume 40 136 eur bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 16.04.2020 a vykonateľným dňa 05.05.2020.

Daňový úrad Prešov (ďalej aj ,,správca dane“) rozhodnutím č. 101907704/2020 zo dňa 03.12.2020 podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 39 958,41 EUR od daňového dlžníka žalobcu. Exekučným titulom na začatie daňového exekučného konania bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102860613/2019 zo dňa 12.12.2019, ktorým bolo daňovému dlžníkovi uložené peňažné plnenie vo výške 40 136 eur (rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018), z ktorého ku dňu vydania tohto rozhodnutia zostalo uhradiť 39 958,41 eur.

Správca dane dňa 10.12.2020 vydal daňovú exekučnú výzvu č. 101955891/2020 podľa § 91 Daňového poriadku, ktorou oznámil daňovému dlžníkovi, že na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné

a vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102860613/2019 zo dňa 12.12.2019, ktorým bolo daňovému dlžníkovi uložené peňažné plnenie vo výške 40 136 eur (rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018), z ktorého ku dňu vydania tohto rozhodnutia zostalo uhradiť 39 958,41 eur, začal v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie, vydaním rozhodnutia č. 101907704/2020 zo dňa 03.12.2020 na vymoženie iného peňažného plnenia vo výške 39 958,41 eur. Správca dane v zmysle § 91 ods. 2 písm. f/ Daňového poriadku vyzval daňového dlžníka, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil iné peňažné plnenie vo výške 39 958,41 eur. Zároveň podľa § 91 ods. 2 písm. g/ Daňového poriadku upozornil daňového dlžníka, že ak iné peňažné plnenie nebude zaplatené v lehote určenej správcom dane, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb podľa § 108 Daňového poriadku, a to na peňažné prostriedky uložené na účtoch vedených v: Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, Bratislava, OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina. Správca dane podľa § 91 ods. 2 písm. i/ Daňového poriadku zakázal daňovému dlžníkovi nakladať s peňažnými prostriedkami zablokovanými v zmysle § 108 ods. 5 Daňového poriadku na jeho účtoch.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100412225/2021 zo dňa 10.03.2021 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Prešov č. 101955891/2020 zo dňa 10.12.2020, vydanú dňa 11.12.2020, ktorou daňový úrad podľa § 91 ods. 2 písm. f/ Daňového poriadku, vyzval na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 39 958,41 eur daňového dlžníka žalobcu, potvrdil.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že daňové exekučné konanie začal správca dane z úradnej moci po tom, čo preveril splnenie procesných a hmotnoprávnych podmienok. Podmienkami procesného charakteru sú: príslušnosť správcu dane na výkon daňovej exekúcie a neuplynutie prekluzívnej lehoty na vymáhanie. Hmotnoprávnymi podmienkami sú existencia daňového nedoplatku, existencia exekučného titulu, ktorý má zákonom stanovené náležitosti a existencia majetku, ktorý je spôsobilým predmetom daňovej exekúcie. Daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím. Správca dane začal daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 101907704/2020 zo dňa 03.12.2020 na podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102860613/2019 zo dňa 12.12.2019, ktorým bolo uložené peňažné plnenie.

Správca dane začína daňové exekučné konanie z úradnej moci na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia (§ 90 ods. 1 Daňového poriadku). V danom prípade správca dane začal daňové exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie č. 102860613/2019 zo dňa 12.12.2019, ktorým bolo uložené peňažné plnenie. Po začatí daňového exekučného konania správca dane vydáva daňovú exekučnú výzvu podľa § 91 Daňového poriadku. Podľa ustanovenia § 91 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku daňová exekučná výzva obsahuje výšku daňových nedoplatkov, a to buď podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo podľa vykonateľného rozhodnutia, ktorým bolo uložené peňažné plnenie. V odvolaním napadnutej daňovej exekučnej výzve správca dane uviedol výšku daňových nedoplatkov podľa vykonateľného rozhodnutia č. 102860613/2019 zo dňa 12.12.2019, ktorým bolo uložené peňažné plnenie vo výške 40 136,00 eur. Ku dňu začatia daňového exekučného konania bol daňový nedoplatok čiastočne znížený, preto daňové exekučné konanie bolo začaté na vymoženie daňového nedoplatku v aktuálnej výške 39 958,41 eur. Z uvedeného vyplýva, že daňový nedoplatok je v daňovej exekučnej výzve jednoznačne označený vykonateľným rozhodnutím s uvedením jeho čísla a dátumu vydania tak, ako to vyžaduje ust. Daňového poriadku. Pri označovaní daňového nedoplatku nevyžaduje uvádzať v daňovej exekučnej výzve aj druh dane, zdaňovacie obdobie a pod. Na základe uvedeného je námietka daňového dlžníka, že z daňovej exekučnej výzvy nie je zrejmé, na akom podklade začal správca dane daňové exekučné konanie a že označenie exekučného titulu v daňovej exekučnej výzve absentuje, neopodstatnená.

Z ustanovení Daňového poriadku jednoznačne vyplývajú spôsoby vykonania daňovej exekúcie, ako aj to, že je to správca dane, ktorý určí spôsob vykonania daňovej exekúcie, pričom nie je vylúčené, že u daňového dlžníka môže byť daňová exekúcia vykonaná aj niekoľkými spôsobmi súčasne. Pri výbere vhodného spôsobu daňovej exekúcie správca dane zvažuje najmä efektívnosť a predpoklad úspešnej realizácie konkrétneho spôsobu daňovej exekúcie s prihliadnutím na vznik hotových výdavkov a exekučných nákladov, ako aj na majetkové pomery daňového dlžníka. V danom prípade správca dane určil spôsob vykonania daňovej exekúcie podľa § 98 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, t.j. prikázaním pohľadávky, ktorý vykoná postupom podľa §108 Daňového poriadku. Daňovú exekúciu vykoná správca dane prikázaním pohľadávky z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb, ktorými sú: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, Primá banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava v prípade, ak daňový dlžník nezaplatí daňový nedoplatok v lehote určenej správcom dane v daňovej exekučnej výzve. Správcom dane zvolený spôsob vykonania daňovej exekúcie je v súlade s Daňovým poriadkom. Pri posudzovaní primeranosti daňovej exekúcie, resp. neprimeranosti, ktorú daňový dlžník namietal, je potrebné vychádzať zo základných zásad správy daní, najmä zásady zákonnosti určenej v ust. Daňového poriadku. Správca dane v daňovom exekučnom konaní postupuje podľa a nasl. Daňového poriadku a daňovou exekúciou môže postihnúť akýkoľvek majetok daňového dlžníka. Majetkom sa na účely daňovej exekúcie rozumejú veci podľa , práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, peniaze v hotovosti, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju, cenné papiere, mzda a iné príjmy ( Daňového poriadku). Napriek tomu je tu obmedzenie, z ktorého vyplýva aj zásada primeranosti v daňovom exekučnom konaní, a to ustanovenie Daňového poriadku, ktorý určuje postup správcu dane v prípade, že sa daňová exekúcia vykoná v širšom rozsahu, než stačí na vyrovnanie daňového nedoplatku. K takým prípadom môže dôjsť, keď správca dane vykonáva daňovú exekúciu viacerými spôsobmi súčasne a výťažok zo zrealizovaného spôsobu exekúcie presahuje výšku vymáhaného daňového nedoplatku. V takom prípade správca dane daňové exekučné konanie čiastočne zastaví. V posudzovanom prípade ešte k samotnému výkonu daňovej exekúcie nedošlo. K výkonu daňovej exekúcie dôjde až vydaním daňového exekučného príkazu. Daňová exekučná výzva je úkon správcu dane predchádzajúci samotný výkon daňovej exekúcie. Daňovou exekučnou výzvou správca dane daňového dlžníka vyzýva na zaplatenie daňového nedoplatku a v ním určenej lehote, čím mu dáva možnosť predísť výkonu daňovej exekúcie. Daňová exekúcia je nútený výkon rozhodnutia, ktorým sa vymáha uložené peňažné plnenie, ktoré nebolo daňovým dlžníkom uhradené dobrovoľne. Samotné daňové exekučné konanie je tak iba právnym dôsledkom neplnenia si povinností dobrovoľným spôsobom, ktorý v sebe obsahuje aj zákaz nakladania s majetkom postihnutým daňovou exekúciou, čoho si daňový dlžník musí byť vedomý na základe skôr vydaného a právoplatného rozhodnutia a musí znášať dôsledky, ktoré z toho vyplývajú, vrátane možných dopadov na podnikateľskú činnosť.

V zmysle ustanovení Daňového poriadku a aj v zmysle ustálenej judikatúry súdov SR, daňová exekučná výzva podlieha preskúmaniu tak súdmi, ako aj odvolacím orgánom v obmedzenom rozsahu a iba z dôvodov uvedených v ustanovení § 91 ods. 5 Daňového poriadku, pričom musí ísť o také dôvody a okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Žalovaný odkázal na zdôvodnenie zákonnosti začatia daňového exekučného konania a na zákonnosť zvoleného spôsobu výkonu daňovej exekúcie. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že daňový dlžník uložené peňažné plnenie vo výške 39 958,41 eur neuhradil, zákonné podmienky pre začatie daňového exekučného konania boli splnené, daňový dlžník v podanom odvolaní nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré nastali po právoplatnosti exekučného titulu a boli by dôvodom na zrušenie daňovej exekučnej výzvy. Preskúmaním odvolaním napadnutej daňovej exekučnej výzvy a predloženého spisového materiálu odvolací orgán konštatoval, že námietky uvedené v podanom odvolaní sú neopodstatnené a správca dane pri začatí daňového exekučného konania a vydaní daňovej exekučnej výzvy postupoval v súlade s Daňovým poriadkom.

III.

Argumenty žalobcu

Žalobca vo včas podanej žalobe namietal, že je potrebné a nevyhnutné tvrdenia žalovaného považovať za nepreskúmateľné a rovnako za právne nesprávne. Žalovaný sa dôsledne nezaoberal námietkou

žalobcu, a síce, daňovému subjektu boli v záveroch ostatných daňových exekučných výziev blokované prostriedky, a to aj napriek skutočnosti, že blokované prostriedky sú zadržiavané správcom dane nezákonne nad rámec zákona. Z tohto dôvodu správca dane, ktorý vedie daňové exekučné konanie daňovému subjektu absolútne znemožnil plnenie si svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho vzniká tretím stranám a obchodným partnerom nárok na úroky z omeškania, zmluvné pokuty a pod., čo v priamom dôsledku predstavuje škodu daňového subjektu ako obchodnej spoločnosti, ktorú spôsobil správny orgán svojimi rozhodnutiami - nezákonnými a absurdnými. Predmetnou námietkou žalobcu sa žalovaný absolútne nezaoberal, naopak, vôbec ju nezohľadnil, kedy vo svojom odôvodnení uvádza: „nakoľko daňový subjekt mal a stále má možnosť uhradiť daňový nedoplatok, či už z predmetných daňovým exekučným konaním zablokovaných finančných prostriedkov na účtoch u poskytovateľov platobných služieb podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku alebo z iných zdrojov.“ Žalobcovi nie je zrejmé a nevie si predstaviť, ako by mohol žalobca uhradiť daňový nedoplatok zo zablokovaných finančných prostriedkov, ktoré mu na účtoch v bankových ústavoch blokuje správca dane. Základným účelom exekučného konania formou blokovania finančných prostriedkov na bankových účtoch vo finančných ústavov je daňovému subjektu, dlžníkovi znemožniť dispozíciu so svojím majetkom, finančnými prostriedkami. Nie je teda právne možné, aby za predpokladu a situácie, kedy žalobca má blokované finančné prostriedky na svojich bankových účtoch mohol disponovať s danými finančnými prostriedkami a mohol dobrovoľne uhradiť predmetný daňový nedoplatok. Z uvedeného a žalobcom tvrdených skutočností v odvolaní jednoznačne preukazuje objektívnu nemožnosť uhradiť daňový nedoplatok. Za predpokladu, ak by žalovaný sa náležite a dostatočne venoval posúdeniu odvolania daňového subjektu, došiel by jednoznačne k záveru, že na podklade skorších blokácií bankových účtov nie je možné objektívne uhradiť daňový nedoplatok. Za predpokladu, ak by žalovaný venoval dostatočnú pozornosť preskúmaniu odvolania, opätovne poukázal, že dospel by jednoznačne k záveru, že nie je možné, aby daňový subjekt objektívne bol schopný uhradiť daňový nedoplatok. Zároveň konaním, kedy tvrdí, že nebolo v úmysle daňového subjektu uhradiť daňový nedoplatok zasiahol do jeho práv a klasifikuje ho do role úmyselného daňového dlžníka, ktorý sa vedome a úmyselne vyhýba realizácii svojich daňových povinností. Žalovaný síce terminologicky naznačil snahu a vôľu daňového subjektu úmyselne sa vyhýbať plneniu svojich povinností, avšak zistený skutkový stav nevyhodnotil z hľadiska skutkových a právnych okolností ako aj z hľadiska súdnych rozhodnutí. Na základe uvedených skutočností je potrebné konštatovať, že odvolací orgán, žalovaný, vydal napadnuté rozhodnutie bez náležitého vyhodnotenia zisteného skutkového stavu, čo vyplýva nielen z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale aj zo spôsobu, akým daňový subjekt namieta proti záverom správcu dane.

Z daňovej exekučnej výzvy, nie je zrejmé, z akého dôvodu a na podklade akej skutočnosti pristúpil správca dane k výzve na zaplatenie práve danej sumy a rovnako na základe akej skutočnosti predmetná suma vznikla. Na podklade uvedeného, z dôvodu rozsiahlej agendy žalobcu, nemá žalobca objektívnu možnosť identifikovať, na základe daňovej exekučnej výzvy, o aký daňový nedoplatok, resp. o kumuláciu akých daňových nedoplatkov, v danom prípade ide a čoho sa týkajú. Z uvedeného dôvodu je tak predmetná daňová exekučná výzva jednoznačne nepreskúmateľná.

Vzhľadom na procesne vadný postup žalovaného, ako aj správcu dane, ktorí na základe zadovážených skutkových podkladov pre vydanie svojich rozhodnutí nedostatočne zistili a následne aj posúdili skutočný skutkový stav veci a v tejto súvislosti sa nedostatočne vysporiadali so zákonom ustanovenými predpokladmi a skutočnosťami a vyvodili o nich nesprávny právny záver, má žalobca jednoznačne za to, že po dôslednom preskúmaní rozhodnutí, je nutné dospieť k záveru, že žalovaný a správca dane: neobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutia vo veci, spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci, vydané rozhodnutie obsahuje rozpory v podstatných otázkach, prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom, a preto je na mieste aj naďalej zastávať taký názor, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie správcu dane malo byť žalovaným zrušené a vrátené správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodov, že: vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

Vzhľadom na skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadami, a ako také je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 10.12.2020 zrušiť podľa , , , a (ďalej len ,P“) a vec vrátiť Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v zmysle aktuálne platného Daňového poriadku môže daňový dlžník podať odvolanie proti daňovej exekučnej výzve len z dôvodov uvedených v ust. § 91 ods. 5 písm. a) a b), t.j. ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Uvedený rozsah odvolacích dôvodov určuje aj rozsah preskúmavania daňovej exekučnej výzvy odvolacím orgánom. V odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve odvolací orgán preskúmava len to, či nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú iné dôvody pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Ak odvolací orgán takéto skutočnosti nezistí, daňovú exekučnú výzvu potvrdí.

Daňové exekučné konanie je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky. Ustanovenie § 88 ods. 4 Daňového poriadku ukladá správcovi dane povinnosť zisťovať, či sú splnené podmienky pre začatie daňového exekučného konania a vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré ustanoví zákon. Podmienky pre začatie daňového exekučného konania, ako to uviedol žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Ak podmienky pre začatie daňového exekučného konania sú splnené, správca dane daňové exekučné konanie začne. U žalobcu boli podmienky pre začatie daňového exekučného konania splnené, preto správca dane daňové exekučné konanie začal vydaním rozhodnutia a následne vydaním daňovej exekučnej výzvy. Odvolanie proti daňovej exekučnej výzve môže daňový dlžník podať len z dôvodov uvedených v ust. § 91 ods. 5 Daňového poriadku, odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Určený rozsah odvolacích dôvodov proti daňovej exekučnej výzve určuje rozsah preskúmavania daňovej exekučnej výzvy odvolacím orgánom. Uvedené konštatuje aj samotný žalobca, keď v bode III. žaloby - Preskúmateľnosť daňovej exekučnej výzvy, poukazuje na judikatúru súdov SR k otázke preskúmavania daňovej exekučnej výzvy ako rozhodnutia procesného charakteru, z ktorej vyplýva, že daňová exekučná výzva podlieha preskúmaniu odvolacím orgánom a následne aj súdom v rozsahu dôvodov podľa § 91 ods. 5 písm. a) a b) Daňového poriadku. Žalovaný ako odvolací orgán v odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve preskúmal, či boli splnené podmienky pre začatie daňového exekučného konania a zistil, že tieto podmienky boli splnené. Ďalej žalovaný skúmal, či je daný niektorý z odvolacích dôvodov podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku a konštatoval, že žalobca žiadny relevantný dôvod v zmysle citovaného ust. Daňového poriadku nepreukázal. Skutočnosti, na ktoré žalobca v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve poukazoval, t.j., že má viac daňových nedoplatkov, ktoré sú vymáhané v samostatných daňových exekučných konaniach so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú, nie sú relevantnými odvolacími dôvodmi v zmysle ust. § 91 ods. 5 Daňového poriadku, pre ktoré by mala byť daňová exekučná výzva zrušená. Žalovaný po preskúmaní daňovej exekučnej výzvy a predloženého spisového materiálu nezistil, že by daňové exekučné konanie bolo v rozpore so zákonom, resp. nad jeho rámec, ako to tvrdí žalobca. Zo strany žalobcu ide o ničím nepodložené tvrdenie. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že v odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a judikatúrov súdov SR, posúdil všetky rozhodujúce skutočnosti, predovšetkým zákonnosť začatia a vedenia daňového exekučného konania, pre vyslovenie záveru, že daňová exekučná výzva bola vydaná v súlade s Daňovým poriadkom. Daňové exekučné konanie sa vedie na majetok daňového dlžníka (žalobcu) z toho vyplývajúcimi dôsledkami, preto je v celku logické, že s takýmto postupom nebude súhlasiť. Pokiaľ na niektoré námietky žalobcu nebolo reagované spôsobom aký očakával, to neznamená, že postup žalovaného alebo správcu dane bol nezákonný.

Náležitosti daňovej exekučnej výzvy upravuje ustanovenie § 91 ods. 2 Daňového poriadku. Daňová exekučná výzva okrem iných náležitostí obsahuje podľa § 91 ods. 2 písm. e) výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie. Žalobou napadnutá daňová exekučná výzva obsahuje výšku daňového nedoplatku podľa vykonateľného rozhodnutia č. 102860613/2019 zo dňa 12.12.2019, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, konkrétne predmetným rozhodnutím bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018, čo správca dane v daňovej exekučnej výzve aj uviedol. Daňový nedoplatok je tak identifikovaný konkrétnym rozhodnutím, nejedná sa o kumuláciu daňových nedoplatkov, ktorá by bránila žalobcovi identifikovať z čoho daňový nedoplatok pozostáva. Daňová exekučná výzva č.101955891/2020 zo dňa 10.12.2020, ktorou správca dane vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku má náležitosti určené ust. § 91 ods. 2 Daňového poriadku.

Postup v daňovom exekučnom konaní upravuje ust. § 88 a nasledujúcich Daňového poriadku. Náležitosti daňovej exekučnej výzvy upravuje ust. § 91 ods. 2 Daňového poriadku. Rozsah preskúmavania daňovej exekučnej výzvy odvolacím orgánom a následne aj súdom vyplýva z ustanovenia § 91 ods. 5 Daňového poriadku. Z uvedených dôvodov závery, ktoré žalobca vyvodil, to znamená, že rozhodnutie správcu dane malo byť zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o procesnom konaní, na posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a správcu dane, sú podľa názoru žalovaného neaplikovateľné. Správca dane postupoval pri začatí daňového exekučného konania a vydaní daňovej exekučnej výzvy v súlade s Daňovým poriadkom, preto žalovaný daňovú exekučnú výzvu č.101955891/2020 zo dňa 10.12.2020 ako vecne správnu potvrdil.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a v zmysle na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 03.11.2022. Na pojednávaní sa zúčastnili zástupca žalovaného. Žalobca sa nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu v súlade s ust. .

Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Prešov č. 101955891/2020 zo dňa 10.12.2020, vydanú dňa 11.12.2020, ktorou daňový úrad podľa § 91 ods. 2 písm. f/ Daňového poriadku, vyzval na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 39 958,41 eur daňového dlžníka žalobcu.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 88 ods. 1 Daňového poriadku daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149.

Podľa § 88 ods. 4 Daňového poriadku správca dane je povinný

a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania, b) vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.

Podľa § 89 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie.

Podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

Podľa § 91 ods. 1 Daňového poriadku správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f).

Podľa § 91 ods. 2 Daňového poriadku daňová exekučná výzva obsahuje

a) názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal, b) číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, d) oznámenie o začatí daňového exekučného konania,

e) výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie, f) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy, g) upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane podľa § 81, na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 106 ods. 1, h) označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, i) zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku, j) poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, k) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak

a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

Podľa § 91 ods. 6 Daňového poriadku odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú § 72 až 74.

Podľa § 92 ods. 1 Daňového poriadku daňový exekučný príkaz vydá správca dane po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo po zastavení odvolacieho konania podľa § 72 ods. 6, alebo po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo, správcovi dane.

Podľa § 94 Daňového poriadku daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie iných peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi podľa § 98.

Podľa § 96 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak

a) exekučný titul bol zrušený, b) exekučný titul sa nestal vykonateľným, c) bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba, d) predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii, e) právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania tohto práva alebo právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo, f) daňový nedoplatok bol vyrovnaný, je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.

Podľa § 98 ods. 2 Daňového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka aj niekoľkými spôsobmi súčasne.

Daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní.

Rozhodnutiami preskúmateľnými na základe všeobecnej správnej žaloby sú rozhodnutia vydané v daňovom konaní, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Jednotlivé úkony správcu dane v štádiu daňového exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako takéto rozhodnutia, pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného exekučného titulu, ktorý zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú výnimky, s ktorými počíta ako s preskúmateľnými okolnosťami i počas exekučného konania, a to v odvolacom daňovom konaní.

Daňová exekučná výzva v zmysle citovaných ustanovení Daňového poriadku predstavuje prvý procesný úkon v rámci daňovej exekúcie. Vzhľadom na to, že daňová exekučná výzva spôsobuje aj hmotnoprávne následky, nemá výlučne len charakter procesného rozhodnutia. Zakladá určitý vzťah medzi povinným subjektom a správcom dane, pričom zároveň mení rozsah práv povinného k určitej časti jeho majetku. Daňovou exekučnou výzvou sa totiž povinnému subjektu ukladá o.i. zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie.

Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a z obdobných konaní vedených na správnych súdoch vyplýva, že daňové exekučné výzvy podliehajú súdnemu prieskumu v obmedzenom rozsahu, v zmysle § 91 ods. 5 Daňového poriadku, pričom musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý ráta s vyčerpaním prostriedkov nápravy v predchádzajúcich štádiách konania na správnom orgáne.

Vo vzťahu k žalobným námietkam správny súd uvádza, že odkaz na ostatné daňové exekučné výzvy nie je relevantný, a správny súd nie je v tomto konaní oprávnený posudzovať iné rozhodnutia správcu dane, jeho iné procesné úkony v ďalších konaniach vedených vo vzťahu k tomuto žalobcovi, keďže predmetom tohto konania je výlučne rozhodnutie žalovaného, ktorým bola potvrdená daňová exekučná výzva zo dňa 10.12.2020 č. 101955891/2020. Na preskúmanie zákonnosti iných daňových exekučných výziev nie je súd oprávnený v tomto konaní, pretože tie môžu byť predmetom súdneho prieskumu na základe samostatných žalôb.

Taktiež nie je pre toto konanie relevantná skutočnosť, že žalobca nemá finančné prostriedky na úhradu daňovej povinnosti uloženej rozhodnutím č. 102860613/2019 zo dňa 12.12.2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 40 136 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018. Len skutočnosť, že správca dane blokuje finančné prostriedky na účtoch v banke, nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ak na základe rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania sú blokované finančné prostriedky žalobcu na účtoch v banke, táto skutočnosť je dôsledkom právoplatných a vykonateľných rozhodnutí správcu dane a nesplnením si daňovej povinnosti daňovým dlžníkom dobrovoľným spôsobom; čo sú právne následky, ktorých si daňový dlžník musí byť vedomý vzhľadom na existenciu právoplatných a vykonateľných daňových rozhodnutí.

Nie je dôvodná ani žalobná námietka vo vzťahu k obsahu exekučnej výzvy, keďže tá obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 91 ods. 2 Daňového poriadku. Daňová exekučná výzva obsahuje označenie exekučného titulu, a to právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102860613/2019 zo dňa 12.12.2019, ktorým bolo daňovému dlžníkovi uložené peňažné plnenie vo výške 40 136 eur (rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018) a zároveň uvádza, že z ktorého ku dňu vydania rozhodnutia zostalo uhradiť 39 958,41 eur. Žalobca netvrdil, aby daňový nedoplatok zaplatil.

Správny súd konštatuje, vo vzťahu k všeobecným námietkam žalobcu v závere podanej žaloby, kde žalobca namieta, že správne orgány neobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutie, že skutkový stav nebol presne a úplne zistený, že vydané rozhodnutie obsahuje rozpory v podstatných otázkach, že správne orgány prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy a vo vzťahu

k procesným otázkam nepostupovali zákonným spôsobom, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že tieto žalobné dôvody nie sú nijako konkretizované, sú všeobecné a žalobca neuviedol konkrétne, v čom má napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a jeho procesný postup menované vady.

Správny súd zdôrazňuje, že v rámci konania nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa majú tvoriť obsah žaloby a majú tak určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu správnym súdom. Týmto rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd v zmysle limitovaný. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Žalobca tak musí v podanej žalobe poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, neúplné, že nebol dodržaný zákonný procesný postup. Výpočet zákonných ustanovení, či ich citácia, bez ďalšieho, bez akejkoľvek konkretizácie skutkových či právnych okolností, nie je postačujúce a takéto žalobné námietky nie je možné meritórne prejednať. Zároveň pritom, v správnom súdnictve platí koncentračná zásada, v zmysle ktorej žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len v dvojmesačnej lehote na podanie správnej žaloby. Po uplynutí tejto lehoty nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní a k takýmto prípadným námietkam už správny súd neprihliada.

Správny súd tak po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalovaný sa v rozhodnutí v dostatočnej miere vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Rovnako správny súd konštatuje, že procesné práva žalobcu v konaní boli dodržané a nedošlo k takým procesným vadám v konaní, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

S odkazom na správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu danom žalobnými bodmi, konštatuje, že podaná žaloba a žalobné dôvody nie sú dôvodné, žalobca v podanej žalobe nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia žalovaného.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako nedôvodnú a podľa ju zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa . Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. U úspešného žalovaného nebol naplnený zákonný dôvod v zmysle na priznanie náhrady trov konania, správny súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.

Senát správneho súdu sa pri rozhodovaní uzniesol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Podľa

(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis.

(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa

(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).