Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-172-2008.pdf
PDF · 115.96 KB
No categories available
15C/172/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: X. P., Z.. X.X.XXXX, B. L. XX, XXX XX X., právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, Prešov, proti žalovanému: Technické služby mesta Prešov, a. s., so sídlom Bajkalská 33, 080 01 Prešov, IČO: 31 718 914, právne zastúpenému: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s. r. o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, v konaní o náhradu za užívanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 369,38 eur so 7,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 5.11.2008 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,
o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom doručeným súdu 26.11.2008 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodne 11 128,- Sk (369,38 eur) s 13,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 5.11.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V odôvodnení návrhu uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na Katastrálnom úrade Prešov, Správa katastra Prešov, kat. úz. X., LV č. XXXXX, okrem iného aj parc. č. KN C XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 11 m2. Predmetnú nehnuteľnosť bez jeho súhlasu žalovaný použil spôsobom, že stavebnými úpravami vytvoril betónovými prefabrikátmi miesto, na ktoré umiestnil 4 nádoby na triedený odpad. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie uvedenej nehnuteľnosti v období od 24.1.2007 do 4.11.2008. Výpočet bezdôvodného obohatenia vychádza z vypracovaného znaleckého posudku č. 90/2008. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, namietal pasívnu vecnú legitimáciu, spochybnil vyčíslenie bezdôvodného obohatenia a v neposlednom rade poukázal na dobré mravy.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením sa s LV č. XXXXX, kat. úz. X., fotografiami spornej parcely s umiestnenými smetnými nádobami, výzvou žalobcu žalovanému z 28.10.2008 na náhradu za užívanie nehnuteľnosti, znaleckým posudkom D.. P. G., X.. č. 90/2008, znaleckým posudkom D.. F. V. č. 11/2013 a doplnkom k predmetnému znaleckému posudku č. 1, znalecký úkon č. 55/2014, znaleckým posudkom č. 10/2014 Technickej univerzity v Košiciach, písomnými stanoviskami oboch sporových strán, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Žalobca je evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti kat. úz. Prešov, obec Prešov, okr. Prešov, zapísaný na LV č. XXXXX, okrem iných aj parcely registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 11 m2 - ostatné plochy. Žalobca nadobudol nehnuteľnosť kúpnou zmluvou V. XXX/XXXX (vklad vlastníckeho práva povolený
24.7.2007). Na parcelu č. 1518/45 umiestnil žalovaný betónové prefabrikáty a následne smetné nádoby určené na separovaný odpad v počte 4 ks. Podľa vyjadrenia žalobcu on, ani jeho právny predchodca nedal žalovanému súhlas s takýmto využitím nehnuteľnosti. Žalovaný tak urobil svojvoľne, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil neoprávneným užívaním nehnuteľnosti v období od 24.1.2007 do 4.11.2008.
Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 28.10.2008 na náhradu za užívanie nehnuteľnosti spolu vo výške 10 999,- Sk (365,99 eur) za obdobie od 24.1.2007 do 28.10.2008. Žalovaný listom zo 4.11.2008 oznámil žalobcovi, že medzičasom došlo k odstráneniu opísaného problému.
Z predloženého znaleckého posudku žalobcom vyhotoveného znalcom D.. P. G., X.. pod č. 90/2008 súd zistil, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a následne vypočítal výšku nájomného, ktorá za rok 2007 predstavuje 444,93 Sk / m2 a za rok 2008 511,67 Sk / m2. Za 11 m2 nehnuteľnosti za obdobie od 24.1.2007 (dátum povolenia vkladu vlastníckeho práva) do 4.11.2008 spolu 11 128,- Sk (369,38 eur).
Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a žalobu navrhuje zamietnuť. Nádoby na triedený odpad sú umiestňované vo verejnom záujme a bez odplaty. Predmetné nádoby slúžia na separovaný odpad, za čo sa od občanov nevyberá žiaden poplatok. Žalovaný z dôvodu právnej istoty namietal výmeru plochy, poukazoval na to, že žalobca ich kontaktoval až po tom, ako boli smetné nádoby odstránené. Žalovaný tiež namietal žalobcom uplatnenú výšku nároku a spôsob výpočtu znalcom.
V konaní vypočutý žalobca zotrval na argumentácii tak, ako ju popísal v žalobe. Zdôraznil, že smetné nádoby ako mu bolo povedané patria žalovanému a tento so žalobcom nemal uzavretú žiadnu zmluvu umožňujúcu mu užívať vec bez právneho dôvodu.
Na návrh žalovaného súd nariadil znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti KN C parc. č. XXXX/XX o výmere 11 m2, zapísané na LV č. XXXXX, kat. úz. X. a tiež nájmu za obdobie od 24.1.2007 do 4.11.2008. Znalecký posudok vypracoval znalec D.. F. V. a doručil ho súdu 8.4.2013. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je odhadom vo výške 1 049,18 eur. Všeobecnú hodnotu nájmu predmetného pozemku za obdobie od 24.1.2007 do 4.11.2008 znalec odhadol na 210,34 eur. Pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znalec vybral ako vhodnú metódu polohovej diferenciácie, ktorá najviac vystihuje všeobecnú situáciu, intenzitu využitia, ekonomiku príslušného regiónu, technickú infraštruktúru, kvalitu životného prostredia a charakteristiku nehnuteľnosti. Stanovená všeobecná hodnota nie je porovnateľná na realitnom trhu z dôvodu nedostupnosti vierohodných informácií o prevodoch porovnateľných nehnuteľností v danej lokalite.
Žalobca v písomnom stanovisku súdu doručenom 29.4.2013 uviedol, že nemá námietky k správnosti postupu znalca pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu metódou polohovej diferenciácie, avšak nesúhlasí s jeho vyjadrením, keď uviedol, že „porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty je vylúčená z dôvodu nedostatku vierohodných údajov porovnateľných nehnuteľností pre danú lokalitu“, a preto nesúhlasí ani s jeho postupom, keď nestanovil všeobecnú hodnotu nájmu aj porovnávacou metódou. Navrhol súdu, aby uložil znalcovi doplniť znalecký posudok, a to o stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu spornej nehnuteľnosti porovnávacou metódou. Žalovaný v písomnom vyjadrení súdu doručenom 19.4.2013 uviedol, že pri rozhodovaní je potrebné vziať do úvahy, že znalec využil na stanovenie nájmu metódu polohovej diferenciácie, čo je teoretický spôsob výpočtu. Predmetná časť pozemku o výmere 11 m2 je však prakticky nevyužiteľná na komerčné či iné účely. Žalovaný ďalej poukázal na to, že znalec sa nezaoberal skutočnosťou, či išlo o záber celej plochy pri umiestnení smetných nádob. Okrem toho žalovaný poukázal na ustanovenie § 39 ods. 2 - 4 zák. č. 223/2001 o tom, že za nakladanie s odpadmi zodpovedá obec, čím z pohľadu žalovaného nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia.
Súd vyhovel návrhu žalobcu a uložil znalcovi vypracovať doplnok znaleckého posudku o stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľnosti - pozemok KN C parc. č. XXXX/XX o výmere 11 m2 - ostatné plochy, zapísané na LV č. XXXXX, kat. úz. X., a to porovnávacou metódou.
Znalec vypracoval doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 11/2013, znalecký úkon č. 55/2014 a doručil ho súdu 5.1.2015. V závere znaleckého posudku znalec odpovedá na súdom položenú otázku na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za obdobie od 24.1.2007 do 4.11.2008 porovnávacou metódou a odhaduje výšku 375,41 eur. Napriek tomu znalec za vhodnejšiu považuje metódu výpočtu nájmu stanovenú v pôvodnom znaleckom posudku č. 11/2013, nakoľko výpočet nájmu v tomto prípade, na základe známych vstupných údajov, objektívne vystihuje reálnu hodnotu nájmu pozemku v danom mieste a čase. Výslednú stanovenú všeobecnú hodnotu nájmu pozemku určenú porovnaním nepovažuje za dostatočne objektívnu, nakoľko súbor predložených použitých zmlúv o nájme nie je dostatočne reprezentatívny pre posudzovaný pozemok. Pri spracovaní znaleckého posudku porovnávacou metódou vychádzal znalec z nájomných zmlúv uzatvorených medzi SR - Fakultnou nemocnicou s poliklinikou J. A. Reimanna v Prešove a nájomcami KAPA DAB, spol. s. r. o., so sídlom v Prešove, s nájomcom Adriánou Velebírovou - AYA, s nájomcom Viera Bartová - NOREX, s nájomcom ISPA, s nájomcom NÁDEJ. Prenajímateľom bol zakaždým totožný subjekt.
Voči vypracovanému doplnku znaleckého posudku nemali účastníci námietky. Žalobca tvrdenia znalca k použitiu porovnávacej metódy ako nie dostatočne objektívnej považuje za nesprávne a irelevantné s poukázaním na vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z. z., vychádzajúc z dôvodovej správy k vyhláške č. 254/2010 Z. z. z 18.5.2010, ktorou sa vyhláška menila o doplnenie možnosti stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu metódou porovnania v súlade s európskymi ohodnocovacími štandardmi. Porovnávacia metóda je preto hodnovernejšia a objektívnejšia ako metóda polohovej diferenciácie napriek tomu, že použité porovnávacie materiály boli zmluvy, kde prenajímateľom bola zakaždým Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimanna v Prešove, pričom sa nejedná o fyzickú osobu, ale štátnu organizáciu.
Žalobca predložil súdu znalecký posudok spracovaný Technickou univerzitou v Košiciach č. 10/2014, ktorý zadal sám a predmetom bolo totožné stanovenie nájomného za užívanie predmetného pozemku za 3 obdobia v rokoch 2005 až 2013. Zadávateľ posudku (žalobca) požadoval určenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov porovnávacou metódou. Prílohu tvorili nájomné zmluvy, prehlásenia realitných kancelárií a pod. Spracovateľ posudku pri stanovení nájmu a prenájmu pozemkov vychádzal z porovnávacej metódy v súlade s požiadavkou zadávateľa. Pri ohodnocovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti však bola použitá metóda polohovej diferenciácie, pretože použitie kombinovanej metódy, resp. porovnávacej metódy nebolo možné, resp. bolo vylúčené. Znalecký ústav tak stanovil nájom požadovaných nehnuteľností (aj spornej parcely č. 1518/45) v rokoch 2005 - 2007 na 14,640 eur / m2, 161,04 eur / rok, v rokoch 2008 - 2010 na 22,500 eur / m2, 247,50 eur / rok.
Žalovaný v záverečnom písomnom stanovisku zotrval na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že podstatou veci je ako to vyplýva zo zákona o odpadoch, že obec ako subjekt realizujúci zákonnú povinnosť nakladať s komunálnymi odpadmi, upravuje podrobnosti o nakladaní s komunálnymi odpadmi, spôsob separovaného zberu, ako aj miesta určené na ukladanie týchto odpadov. Kontajnery sú vlastníctvom mesta Prešov a zákonnou povinnosťou obce podľa ust. § 39 zákona o odpadoch je zaviesť vhodný systém zberu odpadov, vrátane zabezpečenia zberných nádob. Taktiež obec prijíma poplatky za komunálny odpad. Obec všeobecno-záväzným nariadením reguluje zber komunálneho odpadu, vrátane separovaného a stanovuje, na akých miestach možno tento odpad ukladať a kde budú zberné miesta. Tak sa to stalo aj v tomto prípade, keď k umiestneniu kontajnerov došlo na základe rozhodnutia o umiestnení mestom Prešov. Žalovaný len vykonáva na základe zmluvného vzťahu s mestom Prešov prepravu komunálnych odpadov zo zberného miesta na mestskú skládku, odplatu za zber komunálneho odpadu uhrádzajú občania vo forme poplatkov mestu, ktoré aj umiestňuje zberné nádoby. K bezdôvodnému obohateniu tak mohlo dôjsť len na strane mesta, preto sa žalovaný domnieva, že žalobca nesprávne označil zodpovednostný subjekt. Žalovaný predložil súdu stanovisko autorizovaného architekta Ing. arch. Jozefa Kužmu pre separovaný odpad, kde pod stanoviskom č. 19 - Pod skalkou podľa požiadavky mesta v zastúpení UHA Prešov je potrebné umiestniť kontajnery na separovaný odpad do zelene na novovytvorenú spevnenú plochu pre 4 kontajnery. Stanovisko je z 7/8 2006, zadávateľom (objednávateľom) je žalovaný.
Žalobca reagujúc na záverečné stanovisko žalovaného z jeho pohľadu len potvrdzuje, že žalovaný umiestnil smetné nádoby v jeho vlastníctve na pozemok vo vlastníctve žalobcu. Je preto irelevantná námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keďže práve žalovaný neoprávnene užíva pozemok žalobcu tým, že na neho uložil betónové kocky, na ktoré následne umiestnil smetné nádoby, a to bez súhlasu žalobcu. Neobstojí preto ani odkaz na ust. § 39 zákona o odpadoch o právach a povinnostiach
obce, pretože táto námietka je pre predmetnú právnu vec irelevantná. V danej veci je relevantná iba tá skutočnosť, kto sa bezdôvodne obohatil a to bol práve žalovaný, ktorý fyzicky smetné nádoby umiestnil bez súhlasu žalobcu, bez platnej nájomnej zmluvy a vykonával tak právo nájmu k cudzej veci. V tejto súvislosti je nepodstatné aj to, kto vyberá poplatky za odpad, pretože žalobca sa nedomáha bezdôvodného obohatenia za vyberanie poplatkov, ale za neoprávnené užívanie pozemku. Je nesporné, že žalovaný vykonáva pre mesto Prešov vo verejnom záujme rôzne služby odplatným spôsobom, o čom svedčí aj žalobcom predložená zmluva o dielo uzavretá medzi mestom Prešov a žalovaným vrátane dodatkov. Aj keď mesto Prešov uvádza, v ktorej časti mesta a v akom množstve by mali byť umiestnené smetné nádoby, fyzické umiestnenie smetných nádob vykonáva žalovaný ako právnická osoba na základe odplatnej zmluvy, za ktorú činnosť mesto Prešov platí žalovanému odmenu. Žalovaný má preto plnú zodpovednosť za to, či pri výkone svojej činnosti nezasiahne do práv iných. Zodpovednosti sa predsa nemôže zbaviť tvrdením, že výkon jeho činnosti je na „pokyn“, na „objednávku“ niekoho iného, nakoľko takáto úvaha je scestná. Pokiaľ žalovaný rozporuje zabratú plochu 11 m2 titulom čoho sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, keďže z pohľadu žalovaného táto plocha nebola relevantne preukázaná, žalobca uviedol, že zo znaleckého posudku č. 90/2008 D.. P. G., X.., ktorého prílohou bol geometrický plán č. 250/2007 zo 16.10.2007 vyhotovený spoločnosťou GEOPLAN Prešov, s. r. o., overený dňa 24.10.2007 bola okrem iného zameraná plocha - pozemok žalobcu, na ktorom sa v tomto období nachádzali predmetné smetné nádoby (podľa GP rozmer 6m x 1,8m). Aj pokiaľ zoberieme do úvahy rozmer smetného kontajnera 1 100 l (typ umiestneného kontajnera), tento má rozmer 1,360 x 1,001 m (žalobca nesprávne uvádza rozmer mm) a po jednoduchom matematickom výpočte je možné dospieť k záveru, že plocha pozemku žalobcu 6 x 1,8 m tak zodpovedá ploche potrebnej na umiestnenie 4 kontajnerov vedľa seba. Priestorové umiestnenie kontajnerov vyplýva aj z listiny predloženej žalovaným - stanoviska pre separovaný odpad. Pokiaľ by súd neuveril tejto argumentácii, navrhol žalobca vypracovať znalecký posudok na zameranie zabratej parcely.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 39 ods. 2 zák. č. 223/2001 Z. z., v znení účinnom ku dňu 26.11.2008, Za nakladanie s komunálnymi odpadmi, ktoré vznikli na území obce, a s drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá obec.
Podľa § 39 ods. 3 zák. č. 223/2001 Z. z., v znení účinnom ku dňu 26.11.2008, Obec je okrem povinností podľa § 19 ods. 1 a 2 povinná zavedením vhodného systému zberu odpadov a) zabezpečiť alebo umožniť zber a prepravu komunálnych odpadov vznikajúcich na jej území na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade s týmto zákonom vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci a zabezpečenia priestoru, kde môžu občania odovzdávať oddelené zložky komunálnych odpadov v rámci separovaného zberu, b) zabezpečiť podľa potreby, najmenej dvakrát do roka, zber a prepravu objemných odpadov na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia, oddelene vytriedených odpadov z domácností s obsahom škodlivín a drobných stavebných odpadov.
Podľa § 39 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z. z., v znení účinnom ku dňu 26.11.2008, Obec upraví podrobnosti o nakladaní s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi všeobecne záväzným nariadením, v ktorom ustanoví najmä podrobnosti o spôsobe zberu a prepravy komunálnych odpadov, o spôsobe separovaného zberu jednotlivých zložiek komunálnych odpadov, o spôsobe nakladania s drobnými stavebnými odpadmi, ako aj miesta určené na ukladanie týchto odpadov a na zneškodňovanie odpadov.
Podľa § 39 ods. 7 zák. č. 223/2001 Z. z., v znení účinnom ku dňu 26.11.2008, Vykonávať zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov na území obce môže len ten, kto má uzatvorenú zmluvu na vykonávanie tejto činnosti s obcou, ak túto činnosť nezabezpečuje obec sama. Obec v zmluve podrobne upraví spôsob a podmienky zberu, prepravy a zneškodňovania týchto odpadov tak, aby boli v súlade s platným programom obce (§ 6) a so všeobecne záväzným nariadením podľa odseku 4. Zmluva sa uzatvára spravidla na určitý čas.
Podľa § 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom ku dňu 5.11.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných v kat. úz. Prešov, zapísaných na LV č. 13522, okrem iného aj parcely č. KN C 1518/45 - ostatné plochy o výmere 11 m2. Je tiež nesporné, že v rozhodnom období, za ktoré sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia žalovaný umiestnil na predmetnej parcele betónové prefabrikáty, na ktorých boli postavené smetné nádoby určené na zber separovaného odpadu. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.
„O bezdůvodné obohacení se pak jedná i v případě, že majetek obohaceného se nezmenšil, ač se zmenšit mněl. Tímto způsobem se bezdůvodně obohatí i ten, kdo užívá cizí nemovitost bez platné nájemní smlouvy, bezdůvodné obohacení uživatele pak spočívá v tom, že vykonával právo nájmu cizí věci, aniž by platil nájemné. Majitel stavby (tedy např. i kanalizace nebo vodovodu) postavené na pozemcích třetí osoby bez uzavřené nájemní smlouvy či jiné dohody, se tak zásadně bezdůvodně obohacuje. Výše bezdůvodného obohacení pak odpovídá obvyklému nájmu, které by majiteli pozemku musel uhradit, užíval-li by pozemek na základe řádně uzavřené nájemní smlouvy.“ (rozsudok NS ČR 28Cdo 4211/2010)
V predmetnej veci je tak nepochybné, že na úkor žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu. Následne sa súd musel vysporiadať s námietkou vznesenou žalovaným o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Pod vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Pasívnu vecnú legitimáciu má subjekt, ktorý je nositeľom subjektívnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Ako zodpovedný subjekt označil žalobca žalovaného, ktorý však poukázal na to, že subjektom realizujúcim zákonnú povinnosť nakladať s komunálnymi odpadmi je v zmysle § 39 zákona o odpadoch obec, teda Mesto Prešov. Mesto Prešov je aj vlastníkom kontajnerov (na preukázanie ním tvrdených skutočností predložil faktúru, táto je však z roku 2015), obec zabezpečuje zber, prevoz a likvidáciu komunálneho odpadu, ako aj zberné miesta. V neposlednom rade poplatky za zber komunálneho odpadu sa vyplácajú obci. S touto argumentáciou žalovaného sa však súd nestotožňuje. Žalovaný je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri a medzi jej podnikateľskú činnosť okrem iného patrí aj „nakladanie s odpadmi“. Právnickej osobe patrí právna subjektivita, teda spôsobilosť mať práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony, ktorá začína
vznikom právnickej osoby a končí jej zánikom. Právnické osoby majú právnu subjektivitu vymedzenú, závisí od toho, aké konkrétne úlohy plnia a aké majú ciele. V každom prípade okrem spôsobilosti právnymi úkonmi nadobúdať práva má aj spôsobilosť brať na seba povinnosti a prípadne niesť aj právnu zodpovednosť za protiprávne konanie. Pokiaľ žalovaný osadil na pozemku žalobcu betónové prefabrikáty a umiestnil smetné nádoby bez toho, aby si vopred z verejne dostupných zdrojov (kataster nehnuteľností) zisťoval, či neobmedzí vlastnícke právo inej osoby, obohatil sa na jej úkor. Pokiaľ konal v zmysle inštrukcií iného subjektu, je táto argumentácia z pohľadu súdu irelevantná. Ak to uzná za vhodné, môže si prípadne uplatniť nárok za možnú škodu voči tomu subjektu, ktorý mu takúto povinnosť uložil. Dá sa predpokladať, že prípadná obrana obce by spočívala práve v tom, že fyzicky nezabrala pozemok vo vlastníctve žalobcu, čím sa na jeho úkor bezdôvodne neobohatila. Z pohľadu súdu sa žalovanému navyše nepodarilo preukázať, že vlastníkom smetných nádob je Mesto Prešov a nie žalovaný, keď túto argumentáciu vôbec prvýkrát použil až v písomnom podaní súdu doručenom 18.6.2015, preukazujúc uvedené predložením faktúry odberateľa Mesto Prešov na zakúpenie kontajnerov rôzneho druhu, však faktúra je vystavená dňa 6.3.2015. Keď žalobca na pojednávaní dňa 15.3.2011 označil za vlastníka smetných nádob žalovaného, prítomný právny zástupca žalovaného uvedené nenamietal. Z týchto dôvodov súd nepovažoval námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie za dôvodnú.
Následne sa súd zaoberal výškou bezdôvodného obohatenia, keď za primeranú náhradu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu považoval výpočet vo výške nájomného tak, ako vyplýva z doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 11/2013, znalecký úkon č. 55/2014 znalca D.. F. V.. Napriek tomu, že znalec za vhodnejšiu metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu považoval metódu výpočtu stanovenú v posudku č. 11/2013 metódou polohovej diferenciácie, ktorá z jeho pohľadu objektívne vystihuje reálnu hodnotu nájmu pozemku v danom mieste a čase, je z pohľadu súdu vhodnejšou a objektívnejšou metódou porovnávacia metóda. Použitie porovnávacej metódy zohľadňuje trhové podmienky nájomných vzťahov v danej lokalite a v období, za ktoré sa bezdôvodné obohatenie žiada, kedy ide o priame stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu zo zmlúv uzatváraných na nájom za pozemky a nie inou metódou stanovovania nájmu zo všeobecnej hodnoty pozemku, nakoľko pri takomto výpočte sa rešpektujú trhové vplyvy a nejde o metódu závislú len od hodnoty úrokovej miery ECB, ktorá v súčasnej dobe dosahuje temer nulové hodnoty so snahou o oživenie ekonomického vývoja po recesii. Tomu korešponduje aj znalecký posudok spracovaný Technickou univerzitou v Košiciach č. 10/2014, ktorého zadávateľom bol žalobca. Metódu polohovej diferenciácie použitú znalcom v znaleckom posudku č. 11/2013 spochybňoval tak žalobca, ako aj žalovaný, keď uviedol, že znalcom stanovená metóda polohovej diferenciácie je len teoretickým spôsobom výpočtu.
Znalec v doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 11/2013 znalecký úkon č. 55/2014 stanovil všeobecnú hodnotu nájmu za obdobie od 24.1.2007 do 4.11.2008 porovnávacou metódou vo výške 375,41 eur. Na porovnanie znalecký posudok spracovaný Technickou univerzitou v Košiciach č. 10/2014 stanovil nájom predmetnej nehnuteľnosti parcely č. 1518/45 v rokoch 2005 - 2007 na 14,64 eur / m2, teda 161,04 eur / rok a v rokoch 2008 - 2010 na 22,50 eur / m2, teda 247,50 eur / rok. Za obdobie od 24.1.2007 do 4.11.2008 (342 dní v r. 2007, 309 dní v r. 2008) by tak hodnota nájomného podľa posudku znaleckého ústavu predstavovala 360,60 eur.
Na základe uvedeného považoval súd za dôvodné vyhovieť žalobného návrhu a priznať žalobcovi náhradu za užívanie nehnuteľnosti v požadovanej výške 369,38 eur v súlade s návrhom.
Za nie dôvodnú považoval súd námietku žalovaného spochybňujúcu výmeru 11 m2 parcely, vo vzťahu ku ktorej sa žalobca domáha bezdôvodného obohatenia. Skutočne z geometrického plánu č. 250/2007, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku č. 90/2008 znalca D.. P. G., X.. vyplýva zameranie plochy - pozemku žalobcu 6 x 1,8 m, na ktorom sa v tom čase smetné nádoby nachádzali. Bez ohľadu na to, pokiaľ rozmery smetnej nádoby sú 1,360 x 1,001 (zrejme omylom uvádza žalobca výmeru v mm, správne výmera v m) na uloženie 4 kontajnerov by bola potrebná plocha na dĺžku 5,44 m, aj to za predpokladu, že nádoby by boli tesne nalepené jedna na druhú, no ako to aj z priloženej fotografie vyplýva, medzi nádobami boli medzery. Hĺbka kontajnera predstavovala 1,001 m a z priloženej fotografie je taktiež nesporné, že tak pred, ako aj za kontajnerom je voľný priestor jednak z dôvodu, aby bol kontajner stabilný a tiež preto, aby bol k nemu možný prístup. Bolo by nehospodárne dopĺňať dokazovanie na zisťovanie výmery zabratej parcely, pretože aj jednoduchým matematickým výpočtom sa dá dospieť k záveru, že na umiestnenie 4 smetných kontajnerov o rozmere 1,360 x 1,001 m plocha o výmere 11 m2 nepochybne bola potrebná.
V neposlednom rade súd vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku rozporu s dobrými mravmi za neopodstatnenú. Žalobca je legitímnym vlastníkom spornej nehnuteľnosti a nebolo preukázané, že by vlastnícke právo zneužíval, prípadne neprimerane obmedzoval iných, alebo iným škodil. Vlastnícke právo je právnym poriadkom ustanovená možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia a v medziach zákona. Navyše sám žalovaný porušil a obmedzil vlastnícke právo žalobcu, preto námietka, že žalobca si uplatnil výkon vlastníckeho práva v rozpore s dobrými mravmi je irelevantná.
Ako to už súd konštatoval vyššie, považoval za dôvodné vyhovieť žalobe v časti uplatnenej istiny 369,38 eur so zákonným úrokom z omeškania a keďže v danom prípade bola výška základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska k prvému dňu omeškania podľa žaloby 3,75 %, jej dvojnásobok predstavuje 7,5 % a takýto úrok súd považoval za dôvodný. Nie je zrejmé, na základe čoho si žalobca uplatnil úrok 13,25 %, pretože úrok v časti presahuje ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktoré kogentne stanovuje hornú hranicu úrokov z omeškania a žalobcom uplatnený úrok nad 7,5 % je nedôvodný. V prevyšujúcej časti bol návrh vo vzťahu k požadovanému úroku z omeškania zamietnutý. Súd pri stanovení dátumu omeškania akceptoval žalobcom predložený listinný dôkaz - list žalovaného datovaný dňa 4.11.2008, v ktorom žalobcovi oznamoval odstránenie rušivého stavu. Argumentácia žalovaného, že v tom čase už smetné nádoby sa na pozemku nenachádzali zostali len v rovine tvrdenia bez predloženia relevantného dôkazu, preto na nich súd neprihliadal.
Podľa § 151 ods. 3 O. s. p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodne v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.