Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/166/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Q.. M. Q., LL.M., W. 5, XXX XX V., zastúpený: K. Iľanovská, LL.M., advokátka, Dunajská 48 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31095/2013-23-II zo dňa 23.4.2013 o návrhu na prerušenie konania, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.6.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. zo dňa 23.4.2013, ktorým Minister spravodlivosti SR nevyhovel rozkladu žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného č. 219/2013-34-I zo dňa 21.3.2013, ktorým ministerstvo spravodlivosti žiadosti žalobcu o sprístupnenie žiadosti adresovanej Európskemu súdu pre ľudské práva o preskúmanie rozsudku Veľkou komorou v právnej veci Kontrová v. SR nevyhovel a požadovanú informáciu nesprístupnil s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.2.2015 žalobca navrhol prerušiť súdne konanie o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 31095/2013-23-II zo dňa 23.4.2013 podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. Žalobca má za to, že ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám je v rozpore s čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR. Podľa žalobcovho názoru čl 26 ods. 4 Ústavy SR taxatívne vymedzuje dôvody, v prospech ktorých je možné obmedziť právo na informácie, pričom „ochrana rozhodovacej činnosti súdov“ reflektovaná v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám medzi tieto nepatrí. Argumentuje ďalej, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám, najmä jeho časť „vrátane medzinárodných súdnych orgánov“ nie je nevyhnutné na dosiahnutie zamýšľaného cieľa zákonodarcu

- ochrany rozhodovacej činnosti medzinárodných súdnych orgánov, pretože pri jazykovom - doslovnom výklade ust. § 11 ods. 1 zákona o slobode informácií toto ust. obmedzuje všetky informácie, týkajúce sa medzinárodných súdnych orgánov bez akejkoľvek proporcionality napriek tomu, že mnohé informácie týkajúce sa medzinárodných súdnych orgánov sú verejne dostupné. Žalobca sa tiež odvoláva na nález Ústavného súdu SR . Žalobca podaním zo dňa 28.5.2015 doplnil svoj návrh na prerušenie konania o tvrdenie, že predmetné ustanovenie je v rozpore aj s čl. 19 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa čl. 19 ods. 2 a 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach 2. Každý má právo na slobodu prejavu; toto právo zahŕňa slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky každého druhu, bez ohľadu na hranice, či už ústne, písomne alebo tlačou, prostredníctvom umenia alebo akýmikoľvek inými prostriedkami podľa vlastnej voľby.

3. užívanie práv uvedených v odseku 2 tohto článku nesie so sebou osobitné povinnosti a zodpovednosť. Môže preto podliehať určitým obmedzeniam, tieto obmedzenia však budú len také, aké ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné: a) na rešpektovanie práv alebo povesti iných; b) na ochranu národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku alebo verejného zdravia alebo morálky.

Podľa § 10 ods. 1 písm. d zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=20637716&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4782068&FragmentId2=4782171> a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

Ustanovenie § 109 O.s.p upravuje jednak prekážky konania zapríčiňujúce obligatórny postup konajúceho súdu v podobe prerušenia konania (§ 109 ods. 1 O.s.p) a jednak prekážky, vyskytnutie ktorých dáva súdu možnosť konanie prerušiť (§ 109 ods. 2 O.s.p.). Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania, ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. V istých prípadoch tak súd musí konanie prerušiť, v iných prípadoch buď konanie preruší, alebo urobí iné vhodné opatrenia na bezprieťahové odstránenie vady konania.

Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. k povinnosti všeobecného súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. uviedol, že k porušeniu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne rozhodnutie v danom prípade môže dôjsť len v prípade, ak všeobecným súdom zvolený procesný postup [neakceptovanie návrhu sťažovateľa podľa § 109 ods. 1 písm. b) <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523109'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho súdneho poriadku] dosiahne takú intenzitu, ktorá ovplyvní rozhodnutie vo veci samej.

Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. uviedol, že všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd"). Ak však účastník konania odôvodneným spôsobom podnieti, aby všeobecný súd podal návrh ústavnému súdu na preskúmanie súladu aplikovanej normy s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len ""), má všeobecný súd v zásade tieto možnosti:

- buď vykoná ústavne konformný výklad právnej normy

- alebo vysvetlí, prečo považuje bez ďalšieho právnu normu za ústavne súladnú,

- alebo sa stotožní s návrhom účastníka a podá vec ústavnému súdu. V tomto zmysle nemožno pod domnienkou (čl. 144 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.144'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ústavy) či pod dospením k záveru [§ 109 ods. 1 písm. b) <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523109'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho súdneho poriadku] rozumieť úplne voľnú úvahu súdu.

Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedeného rozhodol, že konanie nepreruší podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., nakoľko tento nesúhlasí s právnym názorom žalobcu ohľadne neústavnosti § 10 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ak je základom žalobcovej argumentácie vymedzenie podmienok, za ktorých možno obmedziť ústavné právo na informácie, tunajší súd v žiadnom prípade nespochybňuje skutočnosť, že právo na informácie nemožno obmedziť ani zákonom nad rámec skutočností, vymedzených ust. čl. 26 ods. 4 ústavy. Zákon teda môže obmedziť právo vyhľadávať a šíriť informácie len v prípade, že takéto obmedzenie slúži na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním chráni bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Nemožno sa však stotožniť s názorom žalobcu, že ochrana rozhodovacej činnosti súdov nepatrí medzi dôvody vymedzené v § 26 ods. 4 ústavy. Je síce pravdou, že takto formulovaný dôvod obmedzenia práva na informácie nie je v ústave výslovne uvedený, je však zrejmé, že tak ako ktorýkoľvek právny text, aj ustanovenia ústavy podliehajú interpretácií a pre zákonodarcu, resp,. v danom prípade ústavodarcu nie je možné podávať legislatívny výklad všetkých pojmov v právnej norme použitých. Konajúci súd má zároveň za to, že ochranu rozhodovacej činnosti súdov, resp. ich nestrannosti a nezávislosti od vonkajšieho tlaku, je potrebné podradiť pod ústavou aprobovaný dôvod obmedzenia práva na informácie, ktorým je ochrana verejného poriadku, keď zabezpečenie nerušeného výkonu rozhodovacej činnosti súdov bez akejkoľvek pochybnosti je jedným zo základných pilierov verejného poriadku každého právneho štátu. Totožnú argumentáciu možno potom použiť aj vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 19 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Žalobca ďalej argumentuje, že ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je nevyhnutné na dosiahnutie zamýšľaného cieľa zákonodarcu, pretože pri doslovnom výklade ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám toto ustanovenie obmedzuje všetky informácie týkajúce sa medzinárodných súdnych orgánov bez akejkoľvek proporcionality napriek tomu, že mnohé z informácií, týkajúcich sa medzinárodných súdnych orgánov sú verejne dostupné. K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že nie je možné stotožňovať určitý - konkrétny výklad textu zákonného ustanovenia s právnou normou ako takou. Je potrebné dať do pozornosti skutočnosť, že zákony v kontinentálnych právnych systémoch nie sú a ani nesmú byť prijímané vzhľadom k určitým prípadom, ale ide o abstraktný text, ktorého normy sa až následne aplikujú na konkrétne prípady. Nie je preto možné ani žiaduce zákonom kauzisticky vymenúvať všetky potenciálne sa vyskytnuvšie situácie, naopak, úlohou zákonných noriem je abstraktným spôsobom pokryť určitú oblasť právnych vzťahov. Takto formulované normy potom nesmú byť iba mechanicky doslovne aplikované, ale ich aplikácií musí predchádzať interpretácia ich významu. Právo však okrem žalobcom uvádzaného doslovného výkladu pozná aj ďalšie výkladové postupy, predovšetkým výklad logický, systematický, historický, teleologický a pod. V rôznych prípadoch potom môže byť vhodné použiť rôzny typ výkladu. Skutočnosť, že určitý výklad právnej normy by mohol v konkrétnom prípade viesť k neústavným dôsledkom tak nespôsobuje neústavnosť normy ako takej. V žiadnom prípade nemožno spochybniť to, že aj pri aplikácií obmedzení sprístupnenia informácii je potrebné brať do úvahy ústavný princíp proporcionality a že i výsledok aplikácie jednoduchého práva musí byť vždy ústavne konformný, avšak pokiaľ by pri interpretácií zákonnej normy malo prísť použitím určitého výkladového postupu k neústavnosti, je potrebné zmeniť výklad danej normy, nie podávať ústavnému súdu návrh na rozhodnutie o súlade zákona s ústavou. Tunajší súd má za to, že ustanovenie § 10 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám je ústavne konformné a preto nepredložil ústavnému súdu návrh na zaujatie stanoviska k ústavnej konformite daného predpisu a zamietol návrh na prerušenie konania z tohto dôvodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.