Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22P-105-2015.pdf
PDF · 99.08 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/105/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. D. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa rodičov: matka - H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., zastúpená advokátskou kanceláriou: ANDELOVÁ & Co., s.r.o., Seberíniho č. 1, Bratislava, IČO: 47 506 946 a otec - V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XB, G., o návrhu matky nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Maloletá X. D. H., nar. XX.XX.XXXX sa do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 22P/10/015 zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Otec je oprávnený stretávať sa do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 22P/10/015 s maloletou každý týždeň v kalendárnom roku v pondelok a v stredu od 16.30 hod do 19.30 hod, kedy si maloletú v čase začatia styku prevezme v školskom zariadení navštevovanom maloletou a následne ju v čase ukončenia styku matke odovzdá v mieste jej bydliska, a ďalej každý prvý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 18.30 hod do soboty do 18.30 hod, každý druhý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty od 18.30 hod do nedele do 18.30 a každý druhý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 18.30 hod do nedele do 18.30 hod a osobitne počas vianočných prázdnin od 25.12. od 09.00 hod do 29.12. do 18.30 hod, kedy si maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky, kde ju následne v čase ukončenia styku matke odovzdá.
Otec je povinný do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 22P/10/015 prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej.
Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 22.07.2015 bol v prebiehajúcom súdnom konaní o úpravu rodičovských práv a povinností vedenom pod sp. zn. 22P 10/2015 súdu doručený návrh matky na predbežnú úpravu rodičovských práv a povinností voči mal. X. D. a to tak, že do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 22P/10/015 súd maloletú zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, upraví dočasne otcovi styk s maloletou každý týždeň v kalendárnom roku v pondelok a v stredu od 16.30 hod do 18.30 hod, kedy si maloletú v čase začatia styku prevezme v školskom zariadení navštevovanom maloletou a následne ju vráti matke v mieste jej bydliska a ďalej každý prvý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 18.30 hod do soboty do 18.30 hod, každý druhý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty od 18.30 hod nepretržite do nedele do 18.30 a každý druhý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 18.30 hod nepretržite do nedele do 18.30 hod, kedy si maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky, kde ju následne vráti a
osobitne počas letných a vianočných prázdnin a to od 25.12. od 09.00 hod do 29.12. do 18.30 hod, každý kalendárny rok od 01.07 od 09.00 hod do 15.07. do 18.30 hod a od 01.08. od 09.00 hod do 15.08. do 18.30 hod, kedy si maloletú prevezme v mieste bydlisku matky, kde ju následne vráti a súčasne otca predbežne zaviaže prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne. Návrh bol zapísaný pod samostatnú spisovú značku 22P 105/2015. Odôvodnený bol tým, že pôvodný návrh matky na predbežnú úpravu pomerov k maloletej z novembra 2014 bol zamietnutý uznesením tunajšieho súdu č.k. 22P 126//2014-23 zo dňa 16.03.2015 s odôvodnením, že v danom čase neboli splnené podmienky na jeho nariadenie, keďže neboli dané podmienky naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletej. Matka sa voči citovanému rozhodnutiu neodvolala, nakoľko v tom čase čiastočne verila, že sa im s otcom maloletej podarí na úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletej dohodnúť, resp. k meritórnemu rozhodnutiu súdu dôjde v krátkej dobe, čo sa však nestalo. Od uvedeného času sa situácia zhoršila, čo má nepochybne negatívny vplyv na maloletú X. D., ktorá nemá stabilitu a ocitla sa akoby medzi dvoma mlynskými kolesami, čo je spôsobené tým, že sa rodiča nevedia dohodnúť na úprave styku a to ani počas školského roku ani počas prázdnin. Otec neustále mení pôvodné plány, o ktorých matku informuje bezprostredne počas styku, kedy matku telefonicky vyzýva, aby si dieťa vyzdvihla, prípadne mení pôvodne ústne dohodnuté termíny a miesta styku s dieťaťom. To má za následok vznik konfliktov o tom, kedy a s kým bude maloletá tráviť čas. Matka ju nevie pripraviť na žiaden režim, nakoľko tento by sa mal neustále meniť v dôsledku zmeny informácií a požiadaviek zo strany otca. Ak sa aj matka snaží otcovi vyhovieť, nakoľko nie je jej zámerom otcovi brániť v kontakte s dieťaťom, ale konať v prioritnom záujme dcéry, otec však opätovne svoje plány zmení a vyžaduje iný než pôvodne požadovaný termín. Matka sa už zmenám v požiadavkách otca odmieta prispôsobovať, nakoľko to nie je v záujme stability dieťaťa. Rodičia nevedia nájsť konsenzus a takýto stav vyúsťuje do jej neustáleho osočovania zo strany otca a jeho rodiny, či už telefonicky, osobne alebo mailmi, ako aj do iných nepríjemných situácií, ktorých je maloletá svedkom a vníma ich. Otec od maloletej priamo či nepriamo vyžaduje, aby podporila jeho požiadavky, čo ju stavia do nepríjemnej situácie rozhodovania sa medzi rodičmi a narúša jej pohodu a matka nepovažuje za správne maloletú vo veku 7 rokov stavať do takejto situácie, prípadne jej následne vyčítať jej pocity, čo u nej vyvoláva strach z reakcie otca a postupom času u nej podľa matky môže prejsť až do absolútne negatívneho postoja k styku s otcom, čo si však otec neuvedomuje a nepripúšťa. Matka má za to, že je nutné maloletú odbremeniť a stabilizovať prostredie v ktorom sa nachádza, nakoľko jej inak hrozí psychická ujma, ktorú bude potrebné dodatočne napravovať. Matka nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, na ktorej trvá otec, keď matka nesúhlasí s tým, aby dcéra u otca prespávala cez týždeň tak, ako si presadil, keď dcéru odmieta v noci z pondelka na utorok a zo stredy na štvrtok matke vrátiť, pričom ju však dcéra opakovane žiadala, aby po ňu večer k otcovi prišla a ak nepríde, aby ju ráno čakala pred školou. Na víkendoch sa v zásade dokázali dohodnúť tak ako žiadala, avšak aj v tomto smere otec žiadal v niektorých prípadoch dohodu zmeniť, čím matke s maloletou nabúral plány, ktoré mali a medzi rodičmi opätovne vznikali konflikty. Obdobne došlo u otca k zmene pôvodnej dohody ohľadom letných prázdnin. Čo sa týka Vianoc matka nemá záujem vystavovať v tomto špeciálnom období maloletú akýmkoľvek konfliktom. Otec jej na výživu maloletej prispieval do marca 2015 sumou 70 eur mesačne a od marca neprispieval vôbec s odôvodnením, že majú maloletú v striedavej osobnej starostlivosti a až na základe upozornenia súdu na pojednávaní dňa 10.07.2015 matke doplatil výživné vo výške 70 eur mesačne od marca 2015. Pri navrhovanej výške predbežnej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca vychádzala matka z listinných dôkazov založených v spise týkajúcom sa veci samej. Opodstatnenosť dočasnej úpravy matka odôvodňovala vyhrotenosťou vzťahov medzi rodičmi, v dôsledku čoho medzi nimi nie je možná dohoda, o čom svedčia aj rozsiahle podania založené v spise týkajúcom sa konania vo veci samej a tiež rozsiahla mailová komunikácia medzi rodičmi, ktorú matka priložila k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
V rámci prípravy rozhodnutia súd zo spisu sp. zn. 22P 10/2015 zistil, že vo veci samej na návrh matky doručený súdu dňa 24.11.2014 prebieha konanie o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, v ktorom matka žiada maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu dieťaťa sumou 250 eur mesačne a styk upraviť počas bežného roka každý týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok od 16.30 do 18.30 s tým, že si maloletú prevezme v školskom zariadení navštevovanom maloletou a následne ju vráti do miesta bydliska matky a každý párny týždeň v kalendárnom roku od sobotu od 18.00 hod nepretržite do najbližšej nedele do 18.00 hod s tým, že si maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky, kde ju následne vráti; okrem bežnej úpravy žiada matka o osobitné vymedzenie styku počas vianočných, jarných a letných prázdnin určených Ministerstvom školstva SR a v čase Veľkonočných sviatkov.
Naproti tomu otec trvá na zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Svoj návrh na intervaly/časy svojej starostlivosti v priebehu konania viac krát menil, pôvodne žiadal a to i svojim vlastným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom bolo dňa 25.03.2015 rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22P 7/2015, aby mu bola maloletá zverená do jeho starostlivosti v pondelok a v stredu v čase od 16.30 hod do 20.00 hod alebo podľa vzájomnej dohody medzi otcom a matkou v rovnakom čase v utorok a vo štvrtok, pričom o 16.30 si dieťa vyzdvihne v mieste jej školy na I. ulici č. X v G. a o 20.00 hod si ju matka vyzdvihne pred vchodom bytového domu otca na A. ulici č. X v G. a ďalej každý víkend v čase od piatka od 16.30 do soboty 18.00 hod, pričom si maloletú vyzdvihne v škole a následne si ju matka vyzdvihne v mieste jeho bydliska, alternatívne každý víkend od soboty 18.00 do nedele do 18.00, kedy si v sobotu dieťa vyzdvihne pred vchodom bytového domu matky na G. ulici č. X v G. a v nedeľu o 18.00 si ju matka vyzdvihne v mieste jeho bydliska a ďalej jeden krát mesačne na celý víkend určený podľa vzájomnej dohody medzi rodičmi za účelom budovania rodinných a príbuzenských vzťahov s rodinou otca v čase od 16.30 od piatku do 18.00 do nedele s tým, že si ju v piatok vyzdvihne v škole a v nedeľu si ju matka vyzdvihne v mieste bydliska otca, počas vianočných, jarných a letných prázdnin ako i v čase veľkonočných sviatkov na základe vzájomnej dohody medzi otcom a matkou, pričom čas strávený v starostlivosti otca a matky bude dohodnutý v rovnakom časovom pomere a súčasťou vzájomnej dohody bude spôsob prevzatia a odovzdania maloletej, každý nepárny kalendárny rok dňa 24.12. od 10.00 do 25.12. do 10.00, pričom si 24.12. dieťa vyzdvihne v mieste bydliska matky a 25.12. si ju matka vyzdvihne v mieste bydliska otca, každý párny kalendárny rok dňa 24.12. na čas troch hodín podľa vzájomnej dohody medzi rodičmi v rozmedzí od 14.00 do 20.00 a každý rok 24.07. podľa vzájomnej dohody medzi rodičmi minimálne na čas dvoch hodín v rozmedzí od 16.30 do 20.00; pod vzájomnou dohodou sa rozumie obojstranné potvrdenie spôsobu výkonu rodičovských práv otcom a matkou prostredníctvom elektronickej pošty, pričom vzájomná dohoda bude uzatvorená v prípade vianočných, jarných a letných prázdnin, ako v čase veľkonočných sviatkov minimálne 30 dní vopred a vo všetkých ostatných prípadoch minimálne 5 dní vopred. Vychádzajúc z obsahov návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia súd tento vyhodnotil na návrh na širokú úpravu styku a ako taký ho zamietol s odôvodnením, že od odlúčenia rodičov, t.j. po dobu 4 rokov sa styk realizuje a to dokonca v relatívne širokom rozsahu. Otcovi právo na kontakt s dieťaťom teda nebolo porušené, rovnako ako nebolo porušené právo maloletej X. D. na stretávanie sa s otcom. Výchovu maloletej nepovažoval súd bezprostredne ohrozenú (otec k návrhu pristúpil až po 4 rokoch od opustenia spoločnej domácnosti matkou), otec svoje tvrdenia ohľadom neprimeraných reakcií matky ničím nepodložil a neosvedčil, a teda neexistovala potreba okamžitého zásahu vo forme odobratia maloletej matke a jej odovzdania do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keďže rodičia sa na styku otca s maloletou vedeli dohodnúť, hoci po podaní návrhu na rozvod zjavne za sprievodných komunikačných problémov, vyplývajúcich s emočne vypätej situácie v dôsledku začatia súdnych konaní. Otec sa s maloletou stretával pravidelne, vyhrážky matky, o ktoré oprel svoje hypotetické obavy z možnej budúcej eliminácie jeho kontaktu s dcérou taktiež žiadnym spôsobom neosvedčil, a teda súd mal za to, že bezprostredne nehrozilo žiadne nebezpečenstvo straty kontaktu otca s maloletou a ani vzájomného citového odcudzenia, pričom navyše sama matka vo svojom návrhu žiadala o relatívne širokú úpravu styku otca s maloletou a otec v petite návrhu sám navrhol ponechať značnú časť svojho styku s maloletou na dohodu s matkou, a teda sa javilo, že existovala cesta ku kompromisnej rodičovskej dohode na čas do meritórneho rozhodnutia súdu s upozornením na skutočnosť, že predbežnou úpravou nemožno dosiahnuť kvázi definitívnu úpravu rodičovských práv a povinností.
V priebehu súdneho konania si otec presadil v zásade pravidelný režim striedania maloletej, ktorá u neho okrem víkendov začala prespávať dva dni v týždni - z pondelka na utorok a zo stredy na štvrtok. Vzhľadom na protichodné tvrdenia rodičov ohľadom priebehu styku maloletej s otcom a reakcií dieťaťa súd v konaní vypočul maloletú na pojednávaní konanom dňa 12.06.2015. Vo svojej výpovedi maloletá uviedla, že chce byť s otcom čo najčastejšie, ale počas týždňa u neho nechce prespávať, večer chce ísť k mame a tiež chce, aby keď spí u otca mama druhé ráno chodila po ňu do školy. Otec aj po oboznámení sa s vyjadrením maloletej trval na zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keď vyjadrenia dieťaťa označil za nepravdivé a zmätočné, a teda vo veci navrhol vykonať znalecké dokazovanie, keď súčasne poukázal aj na trestné oznámenie, ktoré podal na matku maloletej pre trestný čin nebezpečného vyhrážania. Posledné pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo 16.07.2015 a bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania.
Na Okresnom súde Bratislava IV sa vedie pod sp zn. 13P 283/2014 konanie o rozvod manželstva rodičov maloletej X. D., ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené a súd čaká na rozhodnutie vo veci úpravy rodičovských práva povinností k maloletej na čas do rozvodu.
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
O nariadení predbežného opatrenia inak platí i ust. § 74 O.s.p. a nasledujúce.
Podľa. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Okrem iného predbežným oparením môže súd uložiť účastníkovi (povinnosť), najmä aby platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a) O.s.p.).
Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Keďže predbežné opatrenie nie je končeným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (viď rozhodnutie IV. ÚS 84/9).
Nariadenie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby ( § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená ( § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ). Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia. Rovnaké zásady platia aj v prípade nariadenia predbežného opatrenia úpravou styku rodiča s maloletými deťmi, pričom treba zdôrazniť, že nariadenie takéhoto predbežného opatrenia slúži prioritne na zabezpečenie kontaktu rodiča s dieťaťom, tak aby nedošlo k prerušeniu citových väzieb medzi dieťaťom a rodičom a aby nedošlo k vylúčeniu takéhoto rodiča z výkonu jeho rodičovských práv a povinností a prichádza do úvahy ak rodičia spolu nežijú a na styku s maloletými deťmi sa nevedia dohodnúť. Tým, že rodičovské práva k maloletým deťom majú obaja rodičia, má taktiež otec, ktorý nežije s deťmi právo sa s nimi stretávať, rovnako právom detí je, aby mali zabezpečený kontakt aj s rodičom, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti. Právo na kontakt rodiča s deťmi vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj z Dohovoru o právach dieťaťa.
V danom prípade vzhľadom na priebeh konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. 22P 10/2015, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené a meritórne rozhodnutie vo veci je obtiažne predpokladať, nakoľko otec spochybnil vyjadrenia maloletého dieťaťa a trvá na nariadení znaleckého dokazovania, ktoré zjavne značne oddiali rozhodnutie vo veci mal súd za to, že v tomto štádiu konania došlo k splneniu predpokladov na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia, keďže vyhrotená situácia medzi
rodičmi dospela k naplneniu základných podmienok naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletej X. D.. Predbežné opatrenie, rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Z vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej vyplynulo totiž nebezpečenstvo hroziacej ujmy pre maloleté dieťa, ktoré môže byť traumatizované nátlakovým postojom otca, presadzujúcim si aktuálne vlastné predstavy o starostlivosti o dcéru proti vôli prezentovanej samotnou maloletou, keď spochybňuje autenticitu a pravdivosť jej vyjadrení. Rodičia sa ani napriek odstupu času nedokážu na starostlivosti o dieťa dohodnúť, naopak situácia medzi nimi eskaluje a vyústila dokonca do trestnoprávnych konsekvencií. Súd stotožniac sa s argumentáciou matky dospel k záveru, že je skutočne momentálne v záujme maloletej nastaviť rodičom dočasne do rozhodnutia vo veci samej striktnejšie pravidlá s cieľom upokojenia napätej a konfrontačnej situácie medzi rodičmi a dosiahnutia väčšej stability v živote dieťaťa, za zohľadnenia momentálneho názoru maloletej, primeraného jej veku a emotívnemu prežívaniu, keď napriek výhradám otca neboli v konaní zistené závažnejšie nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Takáto úprava napokon môže prospieť aj vzájomnému vzťahu otca s maloletou, keď neprimeraný tlak, ktorý na ňu vyvíja v snahe o dosiahnutie akceptácie jeho predstáv, môže mať negatívny vplyv na formovanie ďalšej citovej väzby dieťaťa k otcovi. Súd teda dospel k záveru, že v danom prípade sú vzhľadom na okolnosti prípadu splnené podmienky na dočasné zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky (avšak bez ďalšieho obmedzovania rodičovských práv druhého rodiča zverením zastupovania a správy majetku maloletej matky, v ktorej časti bolo potrebné návrh zamietnuť) a na úpravu styku, ktorý súd počas pracovného týždňa mierne posunul v prospech dĺžky času, ktorý otec bude tráviť s maloletou a vo vzťahu k víkendom kopíroval doterajšiu rámcovú dohodu rodičov. Vzhľadom na čas rozhodovania a potenciálnu potrebu nariadenia znaleckého dokazovania v konaní súd už súčasne upravil aj styk počas Vianočných prázdnin, keď letné prázdniny vzhľadom na ich blížiaci sa koniec neupravoval s poukazom na dočasnosť úpravy a rešpektovanie zákonnej požiadavky, aby dočasná úprava nenahrádzala rozhodnutie vo veci samej.
Čo sa týka ďalšej časti požadovaného predbežného opatrenia - úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, zo skutočností uvádzaných matkou v návrhu súd zistil, že si jeho vyživovaciu povinnosti voči dieťaťu neplní riadne a v potrebnom rozsahu, keď nepravidelné poskytovanie sumy 70 eur, ktorá nepostačuje ani na úhradu základných životných potrieb dieťaťa, súd nemohol považovať za riadne plnenie si vyživovacej povinnosti otca a neobstojí otcova argumentácia o fungovaní v móde striedavej osobnej starostlivosti o maloletú, keď v skutočnosti sa jedná o široký styk otca s dieťaťom. Vzhľadom na potreby zabezpečovania bežnej výživy maloletej teda súd považoval za potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a otca odo dňa nariadenia predbežného opatrenia zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej X. D. sumou 100 eur mesačne, s poukazom na to, že súd môže predbežným opatrením uložiť povinnému povinnosť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Predbežne určeným výživným sa zabezpečujú len tie najzákladnejšie potreby dieťaťa, nevyhnutné na jeho prežitie. Pri určení nevyhnutného rozsahu výživného zo strany otca súd zohľadňoval aj podiel matky na výžive dieťaťa, ktorá časť zo svojho dielu vyživovacej povinnosti kompenzuje aj svojou prevažnou osobnou starostlivosťou o dieťa. Súd v tejto súvislosti nevykonáva v konaní o nariadenie predbežného opatrenia dokazovanie, a teda nezisťuje dôkladne majetkové potreby rodičov a bližšie všetky odôvodnené potreby dieťaťa, keďže takéto dokazovanie by prekračovala rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia a bude je vykonávané a bude zohľadnené až v konaní vo veci samej.
Vzhľadom na uvedené teda súd teda návrhu matky s miernou korekciou v časti styku a v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.