Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-180-2015.pdf
PDF · 83.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-7C/180/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Evou Šajmovičovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, P.O.BOX 75, Bratislava, proti odporcovi: L. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. nám. 7, X., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou O. P., zamestnankyňou C. súdu X. V, o cestovné 50,70 Eur takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.08.2013 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy vo výške 50,70 Eur, nakoľko odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka.
Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu, preto mu v súlade s § 29 OSP ustanovil opatrovníčku.
Súd postupoval na základe § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (t.j. v sporoch, ktorých hodnota nepresahuje 1.000 eur - § 200ea O.s.p.) . Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok súd zistil, že odporca dňa 16.12.2011 cestoval dopravným prostriedkom navrhovateľa, linkou č. 68 bez cestovného lístka. Cenu lístka a úhradu na mieste nezaplatil a neurobil tak ani po zaslaní Pokusu o zmier- výzvou na zaplatenie.
Podľa § 760 zák. č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 772 prvej vety OZ podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej doprave“), cestujúci je povinný
a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,
b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu,
c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.
Podľa § 16 ods. 5 zákona o cestnej doprave, cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.
Podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o cestnej doprave, vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2.
Podľa § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa § 17 ods. 2 zákona o cestnej doprave, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 OZ - Zmluvou o preprave osôb a na základe § 772 OZ osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave.
Zmluva o preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho - odporkyne v nástupe do dopravného prostriedku, kedy konkludentne pristupuje na celý rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy upravené v zákone č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave a v Prepravnom poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného Dopravným podnikom Bratislava, a.s..
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania
Podľa § 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet,
Podľa § 2 písm. i) zák. č. 250/2007 Z.z., službou je akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Navrhovateľ je právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou. K predmetu jeho podnikania uvedeného v obchodnom registri patrí pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb. Pri uzatváraní a plnení zmluvy o preprave osôb koná v rámci svojho predmetu podnikania. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ má postavenie dodávateľa (§ 52 ods. 1 OZ). Odporca je fyzická osoba nepodnikateľ, teda ide o spotrebiteľa (§52 ods. 4 OZ). Nakoľko spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, čo v tomto prípade znamená, že Zmluva o preprave osôb uzavretá medzi navrhovateľom - dodávateľom a odporcom - spotrebiteľom je zmluvou spotrebiteľskou, a preto súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah.
Lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ) je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. ( § 1 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z.) Keďže predmetom záväzku navrhovateľa zo Zmluvy o preprave je poskytovanie služieb (-prepravy cestujúceho do miesta určenia riadne a včas) v súvislosti s jeho podnikaním, súd pri posúdení záväzku medzi účastníkmi uplatňoval aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a postaveniu navrhovateľa zodpovedá postavenie predávajúceho (§ 2 písm. b/).
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V zmysle citovaného § 5b súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, je ex offo povinný v spotrebiteľských zmluvách aj bez návrhu prihliadať na premlčanie.
Zákon č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave neupravuje explicitne premlčanie práva dopravcu na cestovné a na sankčnú úhradu. Preto je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť vychádzajúc z § 853 OZ na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením Občianskeho zákonníka je práve § 108 OZ v zmysle, ktorého pre práva z prepravy platí premlčacia doba jeden rok.
Jednoročná premlčacia lehota, v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy, začala v danom prípade plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa nasledujúceho potom, kedy odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka (17.12.2011). Týmto dňom mohol navrhovateľ podať návrh na súd pre porušenie prepravného poriadku zo strany odporcu. Plynutie premlčacej lehoty skončilo dňa 17.12.2012. Navrhovateľ svoje právo uplatnil v súdnom konaní dňa 06.08.2013, teda nevykonal ho v lehote určenej § 108 OZ.
Keďže súd ex offo podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v platnom znení prihliadol na premlčané právo, nárok navrhovateľa nemohol priznať a návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom k tomu, že úspešnému odporcovi žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, OSP,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.