Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-374-2014.pdf
PDF · 94.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/374/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Š. V., W.. XX.X.XXXX E. H., W.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky L. L., W.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej U. V. W. G. Q. Č.. X, zastúpenej JUDr. Mgr. Katarínou Hrehorovou Kaňuchovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Kustrovej ulici č. 4 v Košiciach, za účasti otca L. Š., W.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho U. V. W. N. W. Č.. X, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 83/2012 zo dňa 13.6.2012 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca za obdobie od 23.12.2014 do budúcna voči maloletému V. Š., W.. XX.X.XXXX, zo sumy 66 € mesačne na sumu 75 € mesačne a voči maloletému H. Š., W.. XX.X.XXXX, zo sumy 35 € mesačne na sumu 65 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletých detí.
Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 23.12.2014 do 31.8.2015 voči maloletému V. vo výške 74,61 € a voči maloletému H. vo výške 248,73 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 15- tich dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí doručila tunajšiemu súdu dňa 23.12.2014 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého V. zo sumy 66 € mesačne na sumu 120 € mesačne a na maloletého H. zo sumy 35 € mesačne na sumu 130 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala nárastom odôvodnených potrieb maloletých detí od poslednej úpravy výživného s tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 41C 66/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.9.2007, boli obe maloleté deti V. E. H. na čas po rozvode manželstva ich rodičov zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého z detí po 2.000 Sk mesačne a následne rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 23P 83/2012 zo dňa 13.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.7.2012, bolo určené výživné zo strany otca na maloletého V. vo výške po 66 € mesačne a na maloletého H. vo výške po 35 € mesačne; v čase podávania návrhu maloletý V. bol žiakom 8. ročníka základnej školy, navštevoval triedu so zameraním na informatiku a matematiku, s čím súviseli zvýšené náklady, vo voľnom čase sa venoval florbalu a cyklistike, matka vyčíslila mesačné náklady na toto dieťa sumou 217,60 €;
maloletý H. navštevoval od septembra 2014 druhý stupeň základnej školy, navštevoval strelecký krúžok, aktívne sa venoval basketbalu a mnohým iným športovým aktivitám, čo taktiež zvyšovalo odôvodnené výdavky dieťaťa, ktoré matka vyčíslila v sume 268 € mesačne, poukázala na zmenené majetkové pomery na strane otca, ktorý v čase podávania tohto návrhu bol vlastníkom motorového vozidla značky Škoda Octavia, dom, ktorý v čase predchádzajúcej úpravy výživného vlastnil vo Veľkom Folkmári mal medzičasom predať v roku 2014 a so svojou manželkou mal nadobudnúť byt v Košiciach.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.1.2015 s návrhom matky nesúhlasil, tento navrhoval zamietnuť, namietal, že nie všetky matkou udávané výdavky boli adekvátne k finančnej situácii a úmerné finančným možnostiam oboch rodičov detí, mal za to, že jeho príjmové a majetkové pomery neumožňovali zvýšenie výživného v zmysle návrhu matky, ktorá, ako poukazoval, je naďalej ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného vlastníčkou chaty, ktorá si vyžaduje isté finančné výdavky, poukázal na jeho súčasný mesačný príjem u zamestnávateľa cca 380 € v čistom, na to, že žije s manželkou v spoločnej domácnosti, spolu s jej maloletou dcérou, pričom príjem jeho manželky je cca 315 € mesačne v čistom a táto na svoju dcéru poberá sirotský dôchodok vo výške 100 € mesačne, ako aj prídavky na dieťa. Potvrdil, že predal rodinný dom, ktorý pôvodne vlastnil vo Veľkom Folkmári za 40.500 €, z ktorých 12.500 € použil na doplatenie hypotéky na jeho kúpu, 18.000 € na doplatenie bytu, ktorý nadobudli s manželkou, 6.000 € na vrátenie pôžičky svojim rodičom, 4.000 € na náklady na nevyhnutnú rekonštrukciu vyššie uvedeného bytu, ktorý nadobudli výmenou za 1 a pol izbový byt, ktorý pôvodne vlastnila jeho manželka, z dôvodu čoho došlo i k prenosu hypotekárneho úveru, ktorý jeho manželka mala z titulu nadobudnutia pôvodne ňou vlastného 1 a pol izbového bytu, namietal, že auto značky Škoda Octavia nevlastní on, ale je vo vlastníctve jeho manželky, ktorá ho nadobudla pred uzavretím ich manželstva, vyčíslil mesačné náklady ich domácnosti v sume 1.037,69 € vrátane hypotéky na byt, pôžičiek otca z prvého manželstva, debetnej karty otca a štandardných výdavkov na domácnosť a jej členov, zároveň vyčíslil spoločné ročné výdavky rodiny v sume 153 € (daň z nehnuteľnosti, daň z odpadu, poistka za byt) a zdôraznil, že finančné výdavky rodiny prevyšujú ich celkový príjem, z dôvodu čoho im finančne vypomáhajú rodičia.
Dňa 1.6.2015 rodičia súdu doručili rodičovskú dohodu o zvýšení výživného zo strany otca na maloletého H. na sumu 75 € mesačne s tým, že sa dohodli na výživnom na maloletého V. v sume 65 € mesačne a dlžné výživné voči maloletému H. a V. za obdobie od 23.12.2014 do doby schválenia dohody súdom navrhovali zaviazať otca uhradiť do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku vo veci, zároveň sa rodičia dohodli aj o úprave styku otca s maloletými deťmi.
Maloletý V. v školskom roku 2014/2015 bol žiakom 8. ročníka základnej školy, kde mu matka hradila poplatok do triedneho fondu 10 € ročne, príspevok ZRPŠ 10 € ročne, za obedy v školskej jedálni mu uhrádzala 1,09 € na deň, v prepočte 21.80 € mesačne, na cestovné mu vynakladala 5 € mesačne, za mobilný telefón mu uhrádzala 7 € mesačne, hradila dieťaťu ďalšie výdavky súvisiace so štúdiom, ako sú školské pomôcky a potreby, matka s ním mala zvýšené výdavky v prípade akútnych ochorení, v uvedenom školskom roku sa maloletý venoval florbalu, v súvislosti s čím nebol hradený pravidelný mesačný poplatok, individuálne sa maloletý venoval cyklistike, pravidelne navštevoval strelecký krúžok, kde taktiež nebola hradená žiadna pravidelná mesačná platba, v rámci týchto aktivít boli hradené iba nevyhnutné jednorazové platby a v rámci streleckého krúžku sa zúčastňoval súťaží v rámci Slovenska, s čím súvisiace náklady hradila matka v priemere 10 € na súťaž, individuálne sa maloletý venoval práci s rádiostanicou a zároveň matka hradila maloletému predplatné na časopis Zázračný svet v sume 40 € ročne.
Maloletý H. v školskom roku 2014/2015 bol žiakom 5. ročníka základnej školy, taktiež jemu matka hradila príspevok do triedneho fondu 10 €, na začiatku školského roka poplatok ZRPŠ 15 € ročne, náklady na obedy okolo 20 € mesačne, uvedenom školskom roku navštevoval krúžok futbalu, kde mu matka hradila poplatok vo výške 40 € na školský rok, iným krúžkovým aktivitám sa nevenoval.
Podľa aktuálnych potrieb matka mala s deťmi výdavky na dokupovanie športového výstroja v rámci ich individuálnych športových aktivít, deti sa v lete zúčastňujú pravidelne pobytov v letných táboroch, v súvislosti s čím matka uviedla výdavky 245 € a výdavky na dopravu v priemere okolo 60 €.
Matka spolu s maloletými deťmi bývala a býva v 3-izbovom byte, v jej výlučnom vlastníctve, kde ďalšie osoby nebývajú, v súvislosti s týmto bývaním hradí do 200 € mesačne, predmetný byt získala darom od svojich rodičov. Naďalej ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, je matka vlastníčkou chaty, ktorú nadobudla titulom vysporiadania BSM s otcom detí, iný majetok nevlastní.
Otec s terajšou rodinou býva v 3-izbovom byte, ktorý nadobudli, tak ako je uvedené vyššie a ktorý je v spoluvlastníctve otca a jeho manželky, v súvislosti s ktorým bývaním rodina hradí poplatky do 300 € mesačne, otec žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá má príjem okolo 315 € mesačne a s manželkinou dcérou, na ktorú jeho manželka, ako už bolo uvedené poberá sirotský dôchodok.
Otec okrem týchto dvoch detí, rovnako ako matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Matka rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného na základe opakovaných dohôd o vykonaní práce je zamestnankyňou Y. V., u ktorého zamestnávateľa od 1.1.2014 doposiaľ dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 626 €.
Otec je rovnako zamestnancom spoločnosti, u ktorej bol zamestnaný v čase predchádzajúcej úpravy výživného a to spoločnosti V. L.. L. C..I.. V.Š., u ktorého zamestnávateľa, ako vyplýva z opisu jeho mzdových listov, od 1.1.2014 doposiaľ dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 417 €.
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 21.8.2015 rodičia žiadali o schválenie rodičovskej dohody v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdali odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a schválil rodičovskú dohodu o zvýšení výživného zo strany otca na oboch maloletých synov V. a H. od 23.12.2014 do budúcna, keďže dospel k záveru, že rodičmi uzavretá dohoda je v záujme maloletých detí a neprieči sa zákonu, rodičmi dohodnuté výživné je primerané ako k odôvodneným potrebám detí, tak i k osobným, majetkovým a zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov.
Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu o výške a o spôsobe zaplatenia vzniknutého dlžného výživného na strane otca voči maloletému V. a H. za obdobie od 23.12.2014 do 31.8.2015, keďže rovnako súd dospel k záveru, že i v tejto časti rodičovská dohoda je v záujme maloletých detí a neprieči sa zákonu.
Vzhľadom na netrvaní matky na ňou podanom návrhu v prevyšujúcej časti súd konanie zastavil analogicky podľa § 96 O.s.p..
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).