Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Er-794-2014.pdf
PDF · 77.89 KB
No categories available
10Er/794/2014
Uznesenie
Okresný súd v Senici v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SEKOV, spol. s.r.o., so sídlom Štefánikova 715, Senica, IČO: 34 138 901 proti povinnej: Q. B., G.. XX.X.XXXX, E. K. Č.U. XXX, A., právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Škarniclovská 1, Skalica, o námietkach povinnej proti exekúcii a proti trovám exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietkam povinnej proti exekúcii v y h o v u j e .
Súd námietkam povinného proti trovám exekúcie v y h o v u j e .
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu v Senici zo dňa 9.1.2015 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek poverený podľa § 45 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu v Senici, č.k. 7D/100/2008-830, Dnot 251/2008-Do zo dňa 18.6.2012.
Dňa 17.2.2015 boli tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené námietky povinnej voči exekúcii a trovám exekúcie zo dňa 10.2.2015. Povinná vo svojich námietkach prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, že dedičské rozhodnutie 7D/100/2008-830 zo dňa 18.6.2014 nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle §41 Ex. poriadku. Ide o dohodu, ktorá upravuje vzťahy len medzi dedičmi. Predmetné uznesenie nepriznáva právo vlastnému veriteľovi (oprávnenému), ale zaväzuje k povinnosti len medzi dedičmi navzájom. Z rozhodnutia je zrejmé, ktorí dedičia sa stali právnymi nástupcami poručiteľa, teda v akom rozsahu dedičia zodpovedajú na dlhy poručiteľa a v akom rozsahu prechádzajú na nich povinnosti poručiteľa, uznesenie o dedičstve však nepredstavuje exekučný titul. Veriteľ musí získať voči dedičovi exekučný titul vo vyhľadávacom súdnom konaní, keďže v taktom prípade ide len o záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy a pre vynútiteľnosť povinnosti z toho plynúcej formou núteného výkonu sa vyžaduje autoritatívne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iná forma akceptovaného exekučného titulu v zmysle § 41 ods. 2 Ex. poriadku. Z predloženého uznesenia o dedičstve je preukázané, že dedičia uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva a že pohľadávku vo výške 10.542,49 € prebrala povinná. V predmetnom uznesení sa však neukladá priamo povinnej povinnosť, aby uhradila predmetnú sumu oprávnenému a neurčuje sa lehota na plnenie, čo znamená, že v exekučnom titule absentujú zákonom predpokladané podmienky, ktoré má exekučný titul spĺňať. Povinná zároveň podáva námietky aj voči trovám exekúcie, keďže celá exekúcia je vedená v rozpore so zákonom. Nesúhlasia s trovami exekúcie v časti náhrady hotových výdavkov, ktoré súdny exekútor v rámci predbežných trov určil vo výške 26,20 € a v rámci ďalších trov vo výške 500,- €. Z uvedeného nie je zrejmé aké hotové výdavky súdny exekútor skutočne vynaložil a či tieto výdavky sú účelné na vykonanie exekúcie. Má za to, že ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie mohli exekútorovi vzniknúť hotové výdavky len v súvislosti s poštovým a za doručenie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na súd a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej, čiže spolu 2,60 €.
Súd mal z vyjadrenia oprávneného zo dňa 2.3.2015 k námietkam povinnej preukázané, že v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 160 ods. 1 O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p. je zrejmé, že Uznesenie súdu o schválení dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva je riadnym exekučným titulom, na podklade ktorého je možné exekúciu vykonať. Uznesenie Okresného súdu Senica č.k. 7D/100/2008-830 zo dňa 18.12.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 18.6.2014 a podľa ich názoru sa stalo vykonateľným dňa 22.6.2014. Pohľadávka oprávneného uplatnená v tomto exekučnom konaní bola priznaná exekučným titulom a to priamo oprávnenému od povinnej, pričom, ak lehota na jej plnenie nie je určená, platí, že povinná má plniť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Podľa § 50 ods. 2, veta druhá Exekučného poriadku o námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
Súd preskúmal podanie a oprávnenosť doručených námietok povinnej v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku a zistil, že boli podané v zákonom stanovenej lehote a sú dôvodné.
Povinná vo svojich námietkach namietala, že predmetné uznesenie nie je riadnym exekučným titulom, nakoľko dedičské uznesenie nespĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti exekučného titulu. Oprávnený vo svojom vyjadrení k námietkam povinného má za to, že predmetné uznesenie o dedičstve je v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku riadnym exekučným titulom, nakoľko pohľadávka oprávneného bola v tomto rozhodnutí uplatnená a priznaná priamo oprávnenému od povinnej pričom, ak lehota na jej plnenie nie je určená platí, že povinná má plniť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Po preskúmaní dedičského uznesenia č.k. 7D/100/2008-830 zo dňa 18.6.2012 má súd za to, že predmetné uznesenie nemožno považovať za riadny exekučný titul a to hlavne z toho dôvodu, že veriteľ (v tomto exekučnom konaní vystupujúci ako oprávnený) nebol účastníkom dedičského konania, a preto ani nemohol namietať základ a výšku pohľadávky ani platnosť resp. neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého predmetná pohľadávka vznikla. V zmysle § 175b, veta druhá O.s.p. veriteľ je účastníkom konania len v prípade predĺženého dedičstva a pri likvidácii dedičstva, čo však nie je tento prípad. Dedičská dohoda upravuje len vzťahy medzi dedičmi, je rozhodujúca pre určenie zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa a určuje, kto sa stal právnym nástupcom poručiteľa, nepredstavuje však exekučný titul pre veriteľa. Predpokladom pre vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí spĺňať tak formálne ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide o určité plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá. Z exekučného titulu teda musí byť jednoznačne zrejmý oprávnený, povinný, rozsah a predmet plnenia a lehota na plnenie. V danom prípade nie sú splnené všetky náležitosti, nakoľko nie je stanovená lehota na plnenie. Uvedený záver možno oprieť aj o judikát R 19/1988, podľa ktorého vo vzťahu k veriteľovi nie je exekučným titulom ani osvedčenie o dedičstve, obsahujúce záväzok jedného z dedičov uhradiť konkrétnu sumu pohľadávky veriteľa. Vykonateľnosť osvedčenia o dedičstve prichádza do úvahy iba vtedy, pokiaľ dedičia vyporiadali dedičstvo medzi sebou dohodou, v ktorej sa určitý dedič zaviazal výplatou voči inému dedičovi. Takýto záväzok možno vymáhať bez predchádzajúceho nachádzajúceho súdneho konania. Pokiaľ sa v osvedčení o dedičstve konštatuje prechod určitých dlhov poručiteľa na dedičov alebo pokiaľ dedičia uzavreli s veriteľom poručiteľa dohodu o vyporiadaní jeho pohľadávok (dohodu o tom, že záväzok voči veriteľovi preberajú iba určití dedičia alebo iba jeden dedič), nemôže veriteľ poručiteľa podať návrh na exekúciu voči dedičovi iba na základe osvedčenia o dedičstve, lebo v tomto prípade osvedčenie o dedičstve nepredstavuje exekučný titul. Veriteľ musí získať voči dedičovi exekučný titul v nachádzajúcom súdnom konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (absenciu riadneho exekučného titulu) súd námietkam povinnej v plnom rozsahu vyhovel.
Exekučné konanie je konanie, v ktorom štát svojou mocou prostredníctvom exekútora nútene uskutočňuje to, čo pred týmto konaním bolo evidentným spôsobom právoplatne uznané ako niečie právo a tomu zodpovedajúca niečia povinnosť.
Podľa § 200 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 201 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Vzhľadom k tomu, že súd námietkam povinnej voči exekúcii vyhovel, nemal inú možnosť ako vyhovieť i námietkam povinnej voči trovám exekúcie.
Skutočné trovy exekúcie je možné presne vyčísliť a špecifikovať až po ukončení exekúcie a povinný uhradí len tie náklady exekúcie, ktoré boli skutočne vynaložené.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. (§ 50 ods. 4 Exekučného poriadku)
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O. s. p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O. s. p.).