Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-31-2014.pdf
PDF · 96.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9Cb/31/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka v právnej veci žalobcu: LEMONT
- SLOVAKIA ŽILINA, s.r.o., Veľké Rovné č. 586, IČO: 31 600 042, v zast.: JUDr. Ivana Tomkowa, advokátka, Pietna č. 1, Žilina, proti žalovanému: T-CLAN s.r.o., Hattalova č. 8, Bratislava, IČO: 44 771 100, v zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. V. Clementisa č. 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, v konaní o zaplatenie 17.500,- € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.500,- € a úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 17.500,- € od 09.04.2014 až do zaplatenia. II. Súd zamieta žalobu žalobcu v zostávajúcej časti ohľadom nepriznanej časti úrokov z omeškania. III. Súd zamieta vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi o zaplatenie sumy 14.670,- €, úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 14.670,- € od 30.04.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. IV. Súd zamieta vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi o zaplatenie sumy 7.404,80 €, úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7.404,80 € od 30.04.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 4.944,19 €.
odôvodnenie:
Žalobou podanou dňa 20.05.2014 žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 17.500,- €, úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 0,1% denne od 09.04.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Okrem toho sa žalobca domáhal aj vydania predbežného opatrenia, tento návrh však okresný súd v priebehu konania zamietol (č.l. 38, 52).
Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že so žalovaným uzavrel dňa 22.10.2013 Zmluvu o dielo č. XX/ XXXX, vrátane dodatku č. 1 zo dňa 25.11.2013, na základe ktorej sa žalobca (zhotoviteľ) zaviazal vykonať pre žalovaného (objednávateľ) dielo - rekonštrukciu plavidla. V priebehu vykonávania diela však žalovaný neposkytoval žalobcovi potrebnú súčinnosť, a tak žalobca odstúpil od zmluvy. Písomné odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 25.02.2014. Následne sa zmluvné strany dohodli na protokolárnom prevzatí a odovzdaní nedokončeného diela, k čomu došlo dňa 18.03.2014. Žalovaný sa pri tomto prevzatí diela písomne zaviazal zaplatiť žalobcovi tzv. konečnú vyúčtovaciu faktúru vo výške 17.500,- €. Faktúra bola splatná dňa 08.04.2014, ale žalovaný ju doteraz žalobcovi ani len z časti nezaplatil. V priebehu súdneho konania žalobca osobitným podaním (č.l. 164) potvrdil, že žalovaný sa síce voči nemu pokúšal započítať údajné svoje pohľadávky, ale to žalobca odmietol, keďže pohľadávky uplatňované žalovaným na započítanie nie sú dôvodné. V súvislosti s údajným omeškaním žalobcu a z toho plynúcimi zmluvnými pokutami žalobca poukazoval na skutočnosť, že od zmluvy o dielo odstúpil on a nie žalovaný, pričom dôvodom bolo práve omeškanie žalovaného, čo preukazoval o.i. emailovou
korešpondenciou so žalovaným (č.l. 166-168) a zápisom z rokovania v decembri 2013 (č.l. 169-171). Platnosť odstúpenia od zmluvy pritom žalovaný ani nenamietal. V súvislosti s pohľadávkou žalovaného za tzv. opravné práce žalobca namietal, že z faktúr vystavených opravujúcimi živnostníkmi (č.l. 240-242) nie je preukázaný súvis nimi vykonávaných prác s odstraňovaním práve tých vád, za ktoré by mal zodpovedať žalobca (č.l. 255). Okrem toho žalobca namietal, že vady a nedorobky boli zistené už pri odovzdávaní diela a tieto boli aj poznačené v stavebnom denníku žalobcu (č.l. 251). Následne žalobca poskytol kvôli tomu žalovanému zľavu z vyúčtovania (č.l. 103) a preto sa strany dohodli, že v spísanom protokole o odovzdaní diela, bude už uvedené, že dielo je odovzdané bez vád (č.l. 100). Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca žalovanému vrátil vystavené faktúry a navrhované započítanie odmietol (č.l. 172-188). Žalobca svoje tvrdenia preukazoval zmluvou o dielo, vrátane jej dodatku a príloh (č.l. 5-17), odstúpením od zmluvy (č.l. 18-19), faktúrou (č.l. 102-103), odovzdávacím protokolom (č.l. 100-101), emailovou korešpondenciou so žalovaným (č.l. 166-168), zápisom z rokovania zo dňa 09.12.2013 (č.l. 169-171), oznámeniami o vrátení faktúr (č.l. 172-188), zápisom zo stavebného denníka žalobcu (č.l. 251). Na návrh žalobcu bol pred súdom vypočutý jeho konateľ H. P. (č.l. 106) a svedkovia H. T. (č.l. 190) a N.. G. P. (č.l. 189). Žalovaný voči podanej žalobe namietal, že túto prejednáva miestne nepríslušný súd, keďže jeho všeobecným súdom je Okresný súd Bratislava III (č.l. 73). Voči žalovanej pohľadávke žalobcu namietal, že táto zanikla v dôsledku jednostranného započítania zo strany žalovaného v zmysle § 358 Obch. zák. Žalobca totiž nevykonal dielo riadne a včas a tým sa dostal do omeškania. Zmluvná pokuta, na ktorú vznikol žalovanému nárok v zmysle čl. 19 zmluvy o dielo činí 14.670,- € (č.l. 80-81). Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v tomto rozsahu si žalovaný voči žalobcovi uplatnil formou vzájomného návrhu (č.l. 76). Okrem toho žalovaný v priebehu súdneho konania ďalej tvrdil, že pohľadávka žalobcu zanikla aj v dôsledku zápočtu ďalšej pohľadávky žalovaného, ktorá mu vznikla v dôsledku vykonania dodatočných opravných prác na diele vykonanom žalobcom. Náklady s tým spojené predstavovali sumu 24.904,80 € (č.l. 94). Nezapočítaný zvyšok z fakturovanej sumy (7.404,80 €) si žalovaný v tomto súdnom konaní uplatnil voči žalobcovi formou ďalšieho vzájomného návrhu (č.l. 244).
Žalovaný svoje tvrdenia preukazoval faktúrou na zmluvnú pokutu (č.l. 80 - 81), faktúrou na opravné práce (č.l. 92,94), oznámením výhrad k faktúre žalobcu (č.l. 85), návrhom dohody o započítaní (č.l.96), oznámením o jednostrannom započítaní (č.l. 98), mailovou korešpondenciou (č.l. 233-238), písomným vyjadrením svedka Y. (č.l. 221-232), vyjadrením opravárov a ich faktúrami, vrátane pokladničných dokladov (č.l. 239-242; 308-309). Na návrh žalovaného súd vypočul splnomocnenca žalovaného T. V. (č.l. 106), T. Y. (č.l. 291). Súd neprihliadol na námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným až pred prvým pojednávaním (č.l. 63), keďže tento takú námietku neuplatnil pri prvom úkone, ktorý mu náležal (§ 105 ods. 1 posl. veta OSP). Žalovanému bola totiž žaloba (spolu s poučením z č.l. 46) doručená na vyjadrenie už dňa 11.07.2014 (č.l. 56). Žalovaný sám nesie procesné dôsledky toho, že poštovú zásielku si neprevzal na adrese, ktorú mal v tom čase zapísanú v obchodnom registri ako adresu svojho sídla (§ 48 ods. 2 OSP). O spôsobe naloženia s jeho oneskorenou námietkou bol žalovaný vzápätí oboznámený (č.l. 68). Rovnako súd neprihliadal ani na námietku zaujatosti zákonného sudcu (č.l. 132), keďže táto sa týkala výlučne okolností spočívajúcich v jeho postupe v tomto konaní (§ 14 ods. 3 OSP). V zmysle § 16 ods. 2 posl. veta OSP bol žalovaný včas upovedomený o dôvode, pre ktorý sa ani o tejto jeho námietke nebude konať (č.l. 141). Súd na pojednávaní konanom v dňoch 21.10.2014 (č.l. 104), 09.12.2014 (č.l. 189), 16.01.2015 (č.l.252), 24.02.2015 (č.l. 291), a 20.08.2015 (č.l. 312) vykonal dokazovanie podľa návrhov obidvoch sporových strán. Následne okresný súd ustálil skutkový a právny stav veci nasledovne: Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že títo medzi sebou uzavreli zmluvu o dielo v písomnej forme, ktorá sa spravuje § 536 a nasl. Obch. zák. Rovnako medzi nimi nebolo sporné, že táto zmluva bola predčasne ukončená odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu (zhotoviteľa) dňa 25.02.2014, kedy bol tento prejav vôle žalobcu doručený žalovanému (č.l. 18). Žalovaný síce v súdnom konaní namietal dôvodnosť takého odstúpenia, ale priznal, že odstúpenie akceptuje ako platné (č.l. 85, 106). Po odstúpení od zmluvy, t.j. po jej zrušení došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela medzi žalobcom a žalovaným. Vzhľadom na druh diela (plavidlo) preberacie konanie prebiehalo priamo na mieste a trvalo cca 3 týždne (od 28.02.2014 do 18.03.2014). Počas tohto preberacieho konania bol zisťovaný stav nedokončeného odovzdávaného diela. Následne sa zmluvné strany dohodli na výške ceny za
nedokončené dielo (§ 548 ods. 2 Obch. zák.), ktorú aj osobitne uviedli v odovzdávacom protokole (č.l. 101). V takto dohodnutej výške vyúčtovania (17.500,- €) bola zahrnutá už aj kompenzácia za vtedy zistené vady a nedorobky a to vo výške 5.790,57 € (č.l. 103), čo žalovaný dodatočne potvrdil v osobitnom liste (č.l. 85). V tomto smere je teda nárok žalobcu medzi stranami nesporný. Spornými zostali nároky žalovaného voči žalobcovi, ktoré si tento voči nemu uplatnil tzv. vzájomnými návrhmi, a to najskôr poukazujúc na pohľadávku vzniknutú omeškaním žalobcu vo výške 14.670,- € (č.l. 76) a následne aj poukazujúc na zostávajúci (nezapočítaný zvyšok pohľadávky z titulu dodatočného odstraňovania zistených vád vo výške 7.404,80 € (č.l. 244). Zostávajúci (už započítaný) zvyšok tejto pohľadávky vo výške 17.500,- € žalovaný použil už len ako obranu proti žalovanej istine žalobcu (§ 98 druhá veta OSP).
Pred rozhodnutím o nároku žalobcu bolo teda potrebné zistiť existenciu a dôvodnosť nárokov žalovaného uplatnených v tomto súdnom konaní vzájomnými návrhmi oproti žalobcom uplatnenej pohľadávke. Žalovaný však v tomto súdnom konaní nepreukázal nárok na zaplatenie pohľadávky z faktúry č. XXXXXXX, t.j. nárok na zaplatenie zmluvných pokút za údajné omeškanie žalobcu. Žalovaný akceptoval platnosť vykonaného odstúpenia od zmluvy z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že žalobca tak učinil kvôli omeškaniu žalovaného (č.l. 19). To síce samo osebe ešte neznamená, že v niektorom štádiu zhotovovaniu diela nemohlo dôjsť aj k omeškaniu žalobcu, avšak dôkazné bremeno v tomto smere už bolo na žalovanom. Pokiaľ žalobca platne odstúpil od zmluvy tvrdiac, že tak učinil kvôli omeškaniu žalovaného, žalovaný by musel preukázať, že žalobca bol sám v omeškaní, a to zavinene. Žalovaný však bol v tomto smere dôkazne nečinný. Rovnako žalovaný nepreukázal ani nárok na zaplatenie faktúry č. XXXXXXX, t.j. nákladov spojených s vykonaním opravných prác na odovzdanom diele. Nárok na náhradu týchto nákladov by mal len vtedy, ak by preukázal ich existenciu a zároveň, ak by riadne a včas vyzval žalobcu na ich odstránenie v určenej lehote. Je pravdou, že žalobca navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania, za účelom preukázania existencie vád, súd však tento návrh neakceptoval. Je nepochybné, že vykonaním takého dôkazu by už nebolo možné zistiť aké vady na odovzdanom diele boli zistené v marci 2014, pokiaľ tieto už boli medzičasom (na náklady žalovaného) odstránené. Bolo by snáď možné zistiť vady, ktoré na diele naďalej existujú (neboli odstránené), avšak to by nijako nepreukazovalo existenciu pohľadávky, o ktorej žalovaný tvrdí, že vznikla práve vynaložením nákladov na odstraňovanie takých vád. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyjadrenie zástupcu žalovaného p. Halgaša, ktorý už v októbri 2014 potvrdil, že celé plavidlo je už opláštené a prebiehajú na ňom už len dokončovacie práce (č.l. 107). Okrem toho treba uviesť, že v preberacom protokole neboli vytýkané žiadne vady odovzdávaného diela. Žalovaný prostredníctvom svojho splnomocnenca potvrdil (č.l. 84), že pred odovzdaním nedokončeného diela došlo k prehliadke stavu plavidla, pričom boli zistené viaceré vady a nedorobky, ktoré boli osobitne spísané (č.l. 87) a následne boli tieto vady už vtedy zohľadnené vo finančnom vyrovnaní so žalobcom (č.l. 106). Už vtedy sa žalovaný priamo od žalobcu dozvedel, akým spôsobom bola sledovaná presnosť nimi vykonávaných prác, t.j. že išlo o spôsob, ktorý žalovaný považoval za nesprávny z technického hľadiska. Rovnako aj svedok T. Y. potvrdil, že odchýlky konštrukcie boli žalovanému známe už pri odovzdávaní diela (č.l. 292, 293). Uviedol, že išlo o konštrukčné odchýlky, ktoré boli viditeľné aj voľným okom. Tieto vady boli žalobcovi už vtedy vytýkané. Niektoré z vád žalobca síce odstránil, ale niektoré odmietol odstrániť. Preto došlo ku kompenzácii formou zníženia dohodnutej sumy tzv. konečnej vyúčtovacej faktúre. Žalovaný teda nepreukázal existenciu iných vád, než tých, ktoré existovali už v čase odovzdania diela a ktorých existencia bola už zohľadnená pri uzatváraní dohody o výške vyúčtovania pri odovzdaní diela zhotovovaného na základe už zrušenej zmluvy o dielo. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zamietol obidva vzájomné návrhy žalovaného, keďže nebola preukázaná existencia nimi uplatňovaných pohľadávok.
Súd teda vyhovel žalobe žalobcu pokiaľ ide o jeho nárok na zaplatenie žalovanej istiny. Vznik tohto nároku totiž nebol medzi účastníkmi konania sporný a tvrdenia žalovaného o zániku tejto splatnej pohľadávky žalobcu v dôsledku započítania oproti jeho pohľadávkam neboli v súdnom konaní preukázané.
Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania, avšak len vo výške 9,25 % ročne od prvého dňa po dohodnutom dni splatnosti. Výška úrokov z omeškania ohľadom takto fakturovanej sumy nebola stranami osobitne dohodnutá. V tomto smere už nemožno poukazovať na ustanovenie niektorého z článkov zrušenej zmluvy o dielo, keďže ide o nárok, ktorý sa stal splatným až po odstúpení od zmluvy (§ 351 ods. 1 Obch. zák.; ZSP č. 81/2004). Súd teda priznal žalobcovi úroky z omeškania len v takej výške, aká vyplýva z § 369 ods. 2 Obch. zák., v spojení s § 1 ods. 2 nar. vl. č. 21/2013 Z.z. V zostávajúcej časti súd zamietol žalobu žalobcu pokiaľ sa tento domáhal úrokov z omeškania vo vyššej výške (0,1 % denne). Splatnosť tzv. vyúčtovacej faktúry č. P. bola osobitne dohodnutá v odovzdávacom a preberacom protokole uplynutím 20 dní od jej vystavenia. Predmetná faktúra bola vystavená dňa 19.03.2014, preto súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania počnúc dňom 09.04.2014. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému právo na ich náhradu, keďže žalovaný mal vo veci neúspech len v nepatrnej časti. Priznané trovy konania v celkovej sume 4.944,19 € predstavujú zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 1.050,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.894,19 €, ktoré pozostávajú z odmeny za 10 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie veci + žaloba + porada s klientom dňa 21.10.2014 + účasť na pojednávaní dňa 21.10.2014 + porada s klientom dňa 08.12.2014 + účasť na pojednávaní dňa 09.12.2014 + účasť na pojednávaní dňa 16.01.2015 + vyjadrenie zo dňa 30.01.2015 + účasť na pojednávaní dňa 24.02.2015 + účasť na pojednávaní dňa 20.08.2015) podľa § 13a ods. 1 písm. a), b), c), d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení v sume po 336,94 €/úkon, okrem úkonu spojeného s účasťou na pojednávaní dňa 21.10.2014, ktoré trvalo viac ako dve hodiny. Pri úkone právnej pomoci súvisiacom s poradou s klientom dňa 08.12.2014 nebolo preukázané vykonávanie tohto úkonu po dlhší čas, než dve hodiny. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu tzv. hotových výdavkov za 6 úkonov vykonaných v r. 2014 vo výške 8,04 €/ úkon a za štyri úkony vykonané v r. 2015 vo výške 8,39 €/úkon. V rámci trov právneho zastúpenia súd ďalej priznal náhradu výdavkov na cestovné za účasť na pojednávaní:
- dňa 21.10.2014 na trase Žilina - Dolný Kubín a späť (60 km) pri použití vozidla zn. HONDA Accord, ev. č. ZA-XXXCF so spotrebou 9 l/km, pri cene paliva 1,457 €/l, t.j. vo výške 37,69 € + náhrada za stratu času vo výške 53,60 € (štyri polhodiny)
- dňa 09.12.2014 na trase Žilina - Dolný Kubín a späť (60 km) pri použití vozidla zn. HONDA Accord, ev. č. ZA-XXXCF so spotrebou 9 l/km, pri cene paliva 1,360 €/l, t.j. vo výške 36,64 € + náhrada za stratu času vo výške 53,60 € (štyri polhodiny)
- dňa 16.01.2015 na trase Žilina - Dolný Kubín a späť (60 km) pri použití vozidla zn. BMW XXXd, ev. č. ZA-. so spotrebou 6,8 l/km, pri cene paliva 1,152 €/l, t.j. vo výške 31,36 € + náhrada za stratu času vo výške 55,92 € (štyri polhodiny)
- dňa 24.02.2015 na trase Žilina - Dolný Kubín a späť (60 km) pri použití vozidla zn. BMW 330d, ev. č. ZA-XXXEE so spotrebou 6,8 l/km, pri cene paliva 1,119 €/l, t.j. vo výške 31,09 € + náhrada za stratu času vo výške 55,92 € (štyri polhodiny)
- dňa 20.08.2015 na trase Žilina - Dolný Kubín a späť (60 km) pri použití vozidla zn. BMW 330d, ev. č. ZA-XXXEE so spotrebou 6,8 l/km, pri cene paliva 1,139 €/l, t.j. vo výške 31,25 € + náhrada za stratu času vo výške 55,92 € (štyri polhodiny)
Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov spojených so zaplatením súdneho poplatku za podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia, resp. za odvolanie podané v tomto konaní, keďže tento jeho návrh bol právoplatne zamietnutý. Rovnako súd nepriznal žalobcovi aj náhradu trov právneho zastúpenia za dva právne úkony súvisiace s podaním takého návrhu a odvolania voči zamietavému rozhodnutiu okresného súdu. Napokon súd nepriznal žalobcovi náhradu za úkony právnej pomoci, ktoré súviseli s vypracovaním písomných vyjadrení zo dňa 08.12.2014 a 25.03.2015, keďže tieto vyjadrenia boli súdu doručené až na pojednávaní, t.j. súbežne s vykonávaním iného úkonu právnej pomoci, za ktorý súd náhradu priznal. Keďže žalobcu, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, v konaní zastupoval advokát, je žalobca povinný zaplatiť náhradu súdom priznaných trov priamo právnej zástupkyni žalobcu, resp. na jej účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Takýto spôsob úhrady priznaných trov vyplýva priamo zo zákona (§ 149 ods. 1 OSP). V zmysle § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V posudzovanom prípade súd neurčil dlhšiu lehotu na zaplatenie súdom priznaných trov konania, a preto sa rozsudok stane v tejto časti vykonateľným márnym uplynutím zákonom určenej lehoty.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.