Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-201-2013.pdf
PDF · 137.84 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/201/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 36 613 843 proti odporcom 1/ M. J. št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, nap. bytom L., J. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou A. J., bytom K., M. X, 2/ T. J., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom L., C. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1 434,95 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 1 491,10 € s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1 434,95 € od 05.08.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 86,- € a v trovách právneho zastúpenia 743,26 €, ktorú sumu im súd p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 100,- € mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy najneskôr do 25. dňa v mesiaci, pod následkom straty výhody plnenia v splátkach v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky až do úplného zaplatenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha od odporcov zaplatenia sumy 1 434,95 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania za obdobie od 21.08.2010 do 04.08.2012 v sume 56,15 € a 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 434,95 € od 05.08.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.02.2005, uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľom a odporcami ako spoludlžníkmi, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý úver. Odporcovia neplnili svoje povinnosti zo zmluvy, neplatili splátky v stanovených termínoch. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012 bola pohľadávka voči nim postúpená na postupníka - navrhovateľa. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala táto sumu 2 619,85 €, ktorá pozostávala z istiny 2 256,69 €, úroku 168,70 €, úroku z omeškania 170,54 € a ostatného príslušenstva 23,92 €. Zdôraznil, že predmetná zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a preto sa právne vzťahy zo zmlúv o úvere, uzavretých pred 01.01.2008 spravujú Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov vzťahu. Do 31.12.2007 sa ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55. V dôsledku uvedeného sa na účastníkov zmluvy nevzťahovala povinnosť podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa podľa nich ani platnosť úkonov pred 01.01.2008. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcom úver 1 792,47 €, ktorý mali splatiť v mesačných splátkach po 26,09 €, vždy k 20. dňu v mesiaci. V tomto konaní si uplatňuje splátky splatné v období od 20.08.2010 do 20.02.2015 v počte 55 a v celkovej výške 1434,95
€. Zvyšok splátok si v konaní neuplatňuje. Zároveň si uplatnil vyčíslený úrok z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne z jednotlivých dlžných splátok 26,09 € za obdobie od 21.08.2010 do 04.08.2012 v celkovej výške 56,15 €, ktorú sumu v návrhu presne špecifikoval.
Podaním, doručeným súdu dňa 13.01.2014, doplnil navrhovateľ, že na základe zmluvy o splátkovom úvere pôvodný veriteľ poskytol odporcom úver 1 792,47 €, ktorý sa zaviazali splácať v splátkach, s úrokovou sadzbou 10,60 % ročne, v splátkach po 26,09 € mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.03.2005 a konečnou splatnosťou dňa 20.02.2015. Dňa 28.06.2012 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku z predmetnej zmluvy na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka sumu 2 619,85 €, z toho istina 2 256,69 €, úrok 168,70 €, úrok z omeškania 170,54 € a ostatné príslušenstvo 23,92 €. Istina 2 256,69 € pozostávala z neuhradeného úveru, poplatkov za správu úveru a zmluvných úrokov. Odporcovia na dlh uhradili sumu spolu 1 285,84 €, z ktorej suma 1 141,13 € bola započítaná na istinu úveru, suma 35,85 € na poplatky a 108,86 € na úrok z omeškania. Poplatky za správu úveru a za upomienky predstavovali sumu 203,14 €, zmluvné úroky sumu spolu 1 402,21 €, pričom podrobne popísal spôsob ich výpočtu. Zdôraznil, že v tomto konaní si ale uplatňuje len splátky splatné v období od 20.08.2010 do 20.02.2015 v počte 55 a v celkovej výške 1 434,95 €, pričom navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Dňa 28.08.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý sa k veci písomne vyjadril dňa 05.05.2014 tak, že pôvodný veriteľ je bankou, ktorá nemohla navrhovateľovi postúpiť živú pohľadávku, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka. Poukázal na § 92 ods. 8 zákona o bankách a dôvodovú správu k predmetnému zákonnému ustanoveniu, v zmysle ktorých môže byť predmetom postúpenia pohľadávky z banky na inú osobu, nebanku, len pohľadávka zodpovedajúca nesplácanému dlhu, teda podľa jeho názoru len splátka úveru, ktorá je nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Z tohto dôvodu namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Zároveň musí byť splnená podmienka, že banka vyzve písomne klienta na úhradu peňažného záväzku, čo navrhovateľ nepreukázal. Zdôraznil, že ku dňu postúpenia pohľadávky nemohol existovať dlh odporcov vo výške 2 619,85 €, pretože táto suma predstavuje skapitalizovanú sumu celého úveru, ktorý mal trvať až do roku 2015. Namietol nesprávnu výšku RPMN úveru, uvádzanú v zmluve. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu trovy konania.
Súd vec prejednal za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, vedľajšieho účastníka a jeho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2005 vrátane Všeobecných obchodných podmienok, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.06.2012, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.07.2012 vrátane podacieho hárku o jeho zaslaní, pokusom o zmier zo dňa 12.06.2013, odporom, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vrátane podacieho hárku o jej zaslaní, výzvou banky na plnenie zo dňa 17.01.2012, písomnými vyjadreniami účastníkov, výsluchom odporkyne 2/, vyjadrením opatrovníčky odporcu 1/, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:
Dňa 25.02.2005 bola medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Suché Mýto 4, IČO: 00 151 653 ako veriteľom (ďalej len „veriteľ“) a odporcami 1/, 2/ ako spoludlžníkmi uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na ktorej základe im veriteľ poskytol úver 1 792,47 €/54 000,- Sk, ktorý sa zaviazali splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 26,09 €/786,- Sk vždy k 20. dňu v mesiaci. Poplatok za poskytnutie úveru bol 35,84 €/1 080,- Sk splatný pri podpise zmluvy. Prvá splátka bola stanovená na deň 20.03.2005 a posledná na deň 20.02.2015. Výška úrokovej sadzby bola 10,60 % ročne, poplatok za správu úveru bol 1,66 €/50,- Sk mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov bola 5,85 % (čl. IV bod 5 zmluvy). Spoludlžníci sa zaviazali vrátiť dlh veriteľovi spoločne a nerozdielne (čl. III bod 12 zmluvy).
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli i Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), podľa ktorých čl. 10 bod 10.3 sa pri doručovaní písomnosti v poštovom styku zásielka považuje za doručenú v tuzemsku 3. deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo ak sa zásielka vráti ako nedoručená. V bode 7.6.1 VOP je dojednané oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere okrem iného v prípade, že je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní alebo je v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní.
Podľa výpisu z úverového účtu odporcov, menovaní neplnili dlh riadne, neuhrádzali včas splátky, na ktoré sa zaviazali. Poslednú úhradu vykonali dňa 06.04.2009 v sume 9,29 €.
Výzvou zo dňa 17.01.2012 vyzvala banka dlžníkov na riadne plnenie dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX s tým, že ku dňu 31.12.2011 boli v omeškaní s plnením sumy 1 084,13 €. Zároveň ich upozornila, že v prípade neuhradenia sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy banka pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe, ktorá ich bude následne kontaktovať.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012 bola pohľadávka voči odporcom postúpená postupcom - Slovenská sporiteľňa, a.s., na postupníka - navrhovateľa, ktorá skutočnosť bola odporcom oznámená listom zo dňa 16.07.2012, odoslaným odporcom dňa 17.07.2012, ktorý sa s poukazom na čl. 10 bod 10.3 VOP považuje za doručený dňa 20.07.2012.
Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok predstavoval zostatok pohľadávky banky voči odporcom ku dňu postúpenia sumu 2 619,85 €, ktorá pozostávala z istiny 2 256,69 €, úroku 168,70 €, úroku z omeškania 170,54 € a ostatného príslušenstva 23,92 €.
Právny nástupca veriteľa - navrhovateľ využil svoje oprávnenie požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok ku dňu 16.07.2012, a to výzvou zo dňa 16.07.2012. Odporcov vyzval na plnenie dlhu najneskôr do 26.07.2012.
Podaním, doručeným súdu dňa 23.05.2014, sa navrhovateľ vyjadril k spôsobu výpočtu RPMN úveru.
Vedľajší účastník, podaním, doručeným súdu dňa 09.06.2015, zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach ohľadne nedostatku vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní, pričom poukázal na rozhodnutia slovenských súdov v obdobných veciach.
Navrhovateľ podaním, doručeným súdu dňa 26.05.2015, zotrval na tvrdení, že banka môže postúpiť celú pohľadávku, nielen časť, s ktorej plnením je dlžník v omeškaní. Poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015 ohľadne § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Z oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 30.06.2010, predloženého odporkyňou 2/, nevyplýva, že by veriteľ - banka bola navrhovateľom dražby, v ktorej by došlo k uspokojeniu jeho nároku zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2005.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojich písomných stanoviskách. Žiadal, aby súd návrhu vyhovel.
Odporkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že s odporcom 1/ nežijú v spoločnej domácnosti. K žalovanej pohľadávke už nemá žiadne dokumenty, bola v tom, že dlh uhradili. Asi pred 5 rokmi sa dostali do problémov, mali aj hypotéku. Manžel, odporca 1/, zostal bez práce, ona bola doma s deťmi. Slovenská sporiteľňa im predala dom, a to za minimálnu cenu, ostali na ulici. Nikto ju nevyzval, aby niečo platila, ani Slovenská sporiteľňa, ani navrhovateľ.
Opatrovníčka odporcu 1/ uviedla, že jej o dlhu odporcu 1/ nebolo nič známe, jej nič doručené nebolo. Priklonila sa k vyjadreniam vedľajšieho účastníka.
Súd vec posúdil podľa ustanovení právnych predpisov, účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 25.02.2005.
Podľa § 497 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 23a ods. 1, 2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 2 ods. 1 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon o bankách“) banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, 1) ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu 21) a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.
Podľa § 92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak
je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou je hmotnoprávne postavenie účastníka, z ktorého vyplýva ním uplatňované právo, resp. jeho procesné právo taký hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Je pravdou, že vo veci sa jedná o tzv. bankový úver, ktorý bol odporcom poskytnutý bankou, ktorá podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá poskytla úver podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z., aby kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu, alebo i po jeho zániku, postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru na tretiu osobu. Pokiaľ ide o osobu postupníka, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.
Čo sa týka samotného postúpenia pohľadávky, podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod R 119/2003 relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.
Na navrhovateľa bola pohľadávka banky postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012, ktorá skutočnosť bola odporcom oznámená listom banky zo dňa 16.07.2012, odoslaným 17.07.2012, ktorý sa považuje za doručený dňom 20.07.2012. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ preukázal relevantné oznámenie postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. odporcom, súd konštatoval, že na neho bola pohľadávka platne postúpená a vo veci je daná jeho aktívna legitimácia s tým, že podľa citovaného judikátu Najvyššieho súdu SR súd z predmetného oznámenia musí vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (ako veriteľom) a odporcami 1/, 2/ (ako spoludlžníkmi) vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka - dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla povinnosť poskytnúť menovaným úver a odporcom povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Odporcovia akceptovali jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mali povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazali.
Súd zmluvu o splátkovom úvere vyhodnotil i ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 písm. b/ a § 23a ods. 1, 2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností VOP, pričom text dokumentov menovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporcovia v čase uzavretia zmluvy nekonali v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísali ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.
Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka.
Uvedené má oporu aj z hľadiska historického výkladu, keď novelou Občianskeho zákonníka z.č. 102/2014 Z.z. sa výslovne v § 52 ods. 2 zavádza pravidlo, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Ďalej, predmetná zmluva o splátkovom úvere zo dňa 25.02.2005 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Odporcovia zmluvu podpísali ako fyzické osoby a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona a zmluva by mala obsahovať náležitosti, stanovené v § 4 ods. 1, 2 zákona.
Súd po preskúmaní veci konštatoval, že zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky náležitosti, stanovené v § 4 ods. 1, 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, a to vrátane náležitosti, ustanovenej v § 4 ods. 2 písm. g/ z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - RPMN daného úveru v hodnote 5,85 %.
Je pravdou, že predmetná zmluva o úvere obsahuje dojednanie o úrokovej sadzbe 10,60 % ročne a dojednanie o mesačnom poplatku za správu úveru 1,66 € mesačne, pričom podľa zmluvy má RPMN úveru predstavovať len 5,85 %. Súd však zohľadnil, že takto vypočítaná sadzba RPMN vychádza z Prílohy č. 1 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ktorá ustanovovala spôsob výpočtu RPMN nesprávnym spôsobom. Z dôvodovej správy k z.č. 264/2006 Z.z. vyplýva, že do účinnosti tejto novely (dňa 01.07.2006) zákon upravoval v prílohe výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch, ktorý vzorec pre tento výpočet však neodráža časovú hodnotu peňazí. Tento vzorec na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov je správny iba pre prípad, že poskytnutý spotrebiteľský úver bude splatený jednou splátkou bez akýchkoľvek ďalších poplatkov. V odlišnom prípade takto vypočítaná miera nákladov podhodnocuje skutočnú mieru nákladov a spotrebiteľ dostane skreslené informácie o nákladoch spojených s úverom.
Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na spotrebiteľský úver bola v prílohe I smernice ustanovená základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutých úverov na jednej strane a splátok a nákladov na druhej strane, pričom po dosadení všetkých prvkov rovnice, ktoré sú známe zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, možno algebrou alebo pomocou série aproximácií vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov poskytnutého spotrebiteľského úveru. Predmetná smernica nebola Slovenskou republikou transponovaná v správnom znení, čo však v tomto prípade nemožno bez ďalšieho pričítať na ťarchu veriteľa - dodávateľa. Až s účinnosťou od 01.07.2006 bola novelou - z.č. 264/2006 Z.z. zabezpečená riadna transpozícia vzorca pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov tak, aby výsledok odrážal skutočnú mieru nákladov. Súd pritom zohľadnil i fakt, že ide o úver, poskytnutý pôvodne bankou, ktorá spadá pod bankový dohľad Národnej banky Slovenska, pričom výška dojednaných úrokov 10,60 % ročne je v súlade s dobrými mravmi i so sadzbami úrokov, za ktoré poskytovali úvery aj iné banky na slovenskom peňažnom trhu, čo znamená, že predstavuje obvyklú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov formou úverov bankami spotrebiteľom v čase poskytnutia úveru.
S poukazom ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, bolo potrebné vysporiadať sa v konaní i s otázkou, či nie je daná okolnosť, ktorá by zakladala nemožnosť uplatnenia práva, oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie splátok úveru splatných odo dňa 20.08.2010 do dňa 20.02.2015, t.j. splátok splatných v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, počítanej pre každú splátku osobitne, s poukazom na to, že žalobný návrh bol súdu doručený dňa 24.07.2013.
Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej čiastky nie je premlčané.
Na základe uvedeného súd konštatoval, že odporcom vznikla povinnosť vrátiť dlh tak, ako sa k tomu zmluvou o splátkovom úvere zaviazali, teda v mesačných splátkach po 26,09 €, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.03.2005 do dňa poslednej splátky 20.02.2015. Nakoľko svoju povinnosť si neplnili riadne, navrhovateľ oprávnene, v súlade s bodom 7.6.1 písm. a/ VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy o splátkovom úvere a § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil ku dňu 16.07.2012 splatnosť celého dlhu. Týmto dňom potom nastala zročnosť dlhu ako celku t.j. nielen tých splátok, ktoré odporcovia dlhovali dovtedy, ale aj tých, ktoré sa mali splatiť len v budúcnosti. Navrhovateľ si však v tomto konaní uplatnil len dlžné splátky za obdobie od 20.08.2010 do 20.02.2015 a zvyšok dlhu si od odporcov neuplatňuje. Súd potom konštatoval, že navrhovateľ sa od odporcov domáha len toho, na čo má vo vzťahu k nim právo a jeho nárok posúdil ako dôvodný v celom rozsahu.
Odporcovia svoj dlh navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatili včas, a sú preto v omeškaní so zaplatením, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej splátky. Navrhovateľovi tak popri práve na zaplatenie zvyšku dlhu 1 434,95 € vzniklo podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. i právo na úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 10c v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Navrhovateľ si vyčíslil úrok z omeškania zo splátok splatných od 20.08.2010 do 04.08.2012 sadzbou 8,75 % ročne na sumu 56,15 €, ktorú sumu mu súd i priznal. Ďalej si uplatnil úrok z omeškania 8,75 % ročne (sadzba platná ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) zo sumy 1 434,95 € od 05.08.2012 do zaplatenia. Základná úroková sadzba ECB platná od 11.07.2012 do 07.05.2013 bola 0,75 % a navrhovateľovi tak patrí úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1 434,95 € od 05.08.2012 do zaplatenia.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne, tak ako sa zmluvou zaviazali, na zaplatenie sumy spolu 1 491,10 € (1 434,95 € + 56,15 €) s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 434,95 € od 05.08.2012 do zaplatenia.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 1, § 150 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný a patrí mu plná náhrada trov konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku 86,- € a v trovách právneho zastúpenia 743,26 € podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 4 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky), podanie návrhu (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky), účasť na pojednávaniach 30.06.2015 a 21.08.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky), á 71,37 € (spolu 285,48 €), 2 x náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) vo výške 7,81 € za rok 2013 a 2 x 8,39 € za rok 2015 (spolu 32,40 €). Ďalej zástupcovi navrhovateľa patrí náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za cestu na pojednávania súdu dňa 30.06.2015 a 21.08.2015 2 x 6 polhodín á 13,98 € (spolu 167,76 €). Taktiež mu patrí náhrada cestovných výdavkov podľa § 15 ods. 1 vyhlášky (spolu 133,74 €) za cestu pojednávanie dňa 30.06.2015 za trasu Bratislava - Trenčín a späť, t.j. 260 km nasledovne: paušálna náhrada 47,58 € (260 km x 0,183 €) + náhrada za spotrebované PHM 19,29 € (260 km x spotreba 5,3 l/100 km x cena PHM 1,4/1 l) a dňa 21.08.2015 za trasu Bratislava - Trenčín a späť, t.j. 260 km nasledovne: paušálna náhrada 47,58 € (260 km x 0,183 €) + náhrada za spotrebované PHM 19,29 € (260 km x spotreba 5,3 l /100 km x cena PHM 1,4/1 l. Pretože je zástupca navrhovateľa platiteľom DPH, patrí mu podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky DPH z náhrad vo výške 619,38 € v sadzbe 20 %, a to suma 123,88 €.
Súd podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. povolil odporcom splácať dlh navrhovateľovi v mesačných splátkach po 100,- € počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy k 25. dňu v mesiaci tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd sa pri posudzovaní povolenia plnenia dlžnej sumy v splátkach neriadil len nepriaznivými osobnými pomermi odporcov 1/, 2/, ale i výškou priznaného plnenia, pre ktorú je výška určených splátok primeraná, osobnými a skutočnosťou, že pre navrhovateľa nebude plnenie dlhu v splátkach ťaživé.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (štvormo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.