Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-49C/219/2015

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľky: U. C., nar. XX.X.XXXX, bytom: W. XXXX/XX, XXX XX D., proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.07.2015 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.2.2014 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.2.2014 a zamestnávateľovi navrhovateľky spoločnosti H. I., spol. s r.o., U. XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.2.2014 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom. Zároveň sa v návrhu domáhala uloženia povinnosti, aby do 60 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podala návrh na začatie konania vo veci samej.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia zdôvodnila tým, že dňa 19.2.2014 uzavrela s odporcom spotrebiteľskú zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej len zmluva), na základe ktorej jej poskytol odporca úver vo výške 1600,- Eur. Súčasťou zmluvných dojednaní zmluvy bola Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.2.2014. Navrhovateľka poukázala na to, že jej bol poskytnutý celkový úver vo výške 1600,- Eur a to, že je podľa zmluvy zaviazaná vrátiť vyššiu sumu rovnajúcu sa takmer dvojnásobku poskytnutého úveru, neznamená, že odporca má na túto sumu v zmysle zákona a dobrých mravov nárok. Tvrdila, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tie náležitosti, ktoré podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom v čase uzavretia zmluvy musela obsahovať, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami.

K naliehavej potrebe dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania uviedla, že výkonom dohody o zrážkach zo mzdy, na základe neplatnej zmluvy, resp. na základe neprijateľných zmluvných podmienok úverových zmlúv, hrozí postih jej majetku a bez nariadenia predbežného opatrenia by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j., že by sa na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy poukázali odporcovi zo mzdy navrhovateľky finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu, než zákon dovoľuje. Navrhovateľka poukazuje preto na skutočnosť, že nemožno vykonávať zrážky zo mzdy na základe neoprávneného nároku odporcu, nakoľko zmluva o úvere je neplatná, resp. úver odporcom poskytnutý je v zmysle zákona bezúročný a bez poplatkov. Preto je potrebné do rozhodnutia súdu o tom, či bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne a či je zmluva o úvere platná, dočasne upraviť pomery účastníkov a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe Dohody, keď

nárok odporcu na pohľadávky zo zmluvy je sporný. Určenia neplatnosti danej zmluvy sa navrhovateľka bude domáhať žalobou. V návrhu poukázala i na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.12.2012,sp.zn. i na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 05.05.2014 sp.zn. , ktorými odvolacie súdy potvrdili uznesenia okresných súdov, ktorými boli nariadené predbežné opatrenia, ktorým bola uložená zamestnávateľom navrhovateľov povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy navrhovateľov v prospech odporcom na základe Dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia vo veci samej.

K návrhu navrhovateľka doložila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.2.2014, Dohodou o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.2.2014, Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 19.2.2014 ako i Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 19.2.2014.

Súd sa oboznámil s doloženými prílohami k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a mal za osvedčené, že navrhovateľka uzavrela s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.2.2014, na základe ktorej jej odporca poskytol úver v sume 1 600 Eur, ktorý sa navrhovateľka zaviazala v zmysle dohody o splátkach uhradiť v 12 pravidelných mesačných splátkach po 262 Eur vždy k 18. dňu v mesiaci, počnúc dňom 18.04.2014. V zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 19.2.2014 navrhovateľka vyjadrila súhlas s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky odporcu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.2.2014 zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok v sume 262 Eur zo mzdy vyplácanej spoločnosťou H. I., s.r.o. v prospech odporcu .

Súd z výsledkov lustrácie cez Sociálnu poisťovňu mal za osvedčenú skutočnosť, že navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti H. I., s.r.o.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

V zmysle ust. § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa, ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

O nariadení predbežného opatrenia môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu účastníkov konania, pričom súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia teda spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť (teda urobiť pravdepodobnými) tvrdené skutočnosti zaťažuje v tomto prípade výlučne navrhovateľa. Unesenie uvedeného bremena predpokladá, aby navrhovateľ súdu navrhol a predložil

dôkazy základného významu pre osvedčenie práva, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana predbežným opatrením.

Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Pri skúmaní predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle návrhu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka neosvedčila jednu zo základných podmienok, po splnení ktorej možno nariadiť predbežné opatrenie, t.j. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný, keďže potreba dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania nie je naliehavá a navrhovateľka dostatočne neosvedčila bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ani svoju obavu o ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia. Samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia (exekúcie) zo strany navrhovateľky nemôže byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia, keď navrhovateľka netvrdila ani neosvedčila žiadnym spôsobom realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy, netvrdila ani neosvedčila, že by sa odporca žiadosťou obrátil na zamestnávateľa navrhovateľky a požadoval výkon zrážok zo mzdy, prípadne by už došlo k výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľky.

Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na predbežné opatrenie). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nie je splnený jeden zo základných predpokladov odôvodňujúci nariadenie predbežného opatrenia a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Pre úplnosť súd uvádza, že rozhodnutia, ktorými navrhovateľka argumentovala v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádzali z odlišných osvedčených skutočností, okrem iného zo skutočnosti, že výkon zrážok zo mzdy bol voči jednému navrhovateľovi realizovaný a v druhej veci sa odporca priamo obrátil na zamestnávateľa navrhovateľa so žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy.

Podľa § 145 O.s.p., účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

S poukazom na zákonnú úpravu rozhodne súd o náhrade trov predbežného opatrenia v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava V, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: · z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované · v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu možno odôvodniť len tým, že: · v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.