Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-189-2014.pdf
PDF · 110.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3C/189/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom 911 01 Trenčín, Piaristická 707/25, IČO: 47234679, pobočka 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, proti odporcovi D. T., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX F., U. X/X, zastúpenému JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom 984 01 Lučenec, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO 42176778, zastúpenému JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom 984 01 Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 1.155,97 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi sumu 968,82 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 21. 02. 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcovi ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa p r i z n á v a náhrada trov konania účelne vynaložených na bránenie práv odporcu ako aj na uplatňovanie práv odporcu voči navrhovateľovi vo výške 100 %.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.155,97 Eur istiny, kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 136,43 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.155,97 Eur od 19. 06. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V návrhu uviedol, že dňa 25. 10. 2004 ako veriteľ uzatvoril s odporcom ako dlžníkom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s.. Príručka pre držiteľa spolu so Sadzobníkom poplatkov. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru odporcovi vo výške úverového rámca 2.323,57 Eur prostredníctvom úverovej karty. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý umožňuje odporcovi čerpať peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, keď účastníci zmluvy pri uzatváraní zmluvy nemôžu určiť kedy a koľko bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, preto sa dohoduje len výška úverového rámca, čo znamená maximálny objem úveru, ktorý bol odporca oprávnený čerpať. Odporca sa zaviazal riadne a včas splatiť poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určenej v úverovej zmluve, pričom prvú splátku bol odporca povinný uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo
možné dohodnúť. Odporca sa zaviazal zaplatiť tiež úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku a poplatky za poskytnuté služby podľa Sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru, nie je možné určiť výšku RPMN priamo v úverovej zmluve, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle odporcu a tým sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, čo nesporne vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. 01. 2011 sp. zn. 6Co/95/2010. Odporca bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako vyplýva zo splátkového kalendára, preto v zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru, bol listom z 28. 01. 2013 vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy, v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Nárok na zosplatnený zmluvný úrok, upomienku a zmluvné pokuty si podaným návrhom neuplatňuje. Z dôvodu, že sa odporca dostal do omeškania s úhradou úveru, vznikol mu nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa omeškania odporcu t. j. od 12. 02. 2013. Dlh odporcu tak predstavuje istinu vo výške 1.088,42 Eur, úrok vo výške 1,13 Eur, poplatok za výpis z účtu vo výške 2,98 Eur, úrok za hotovostné transakcie vo výške 63,44 Eur, dlh spolu 1.155,97 Eur a vyčíslený úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 1.455,97 Eur od 12. 02. 2013 do 21. 02. 2013 vo výške 3,14 Eur a zo sumy 1.155,97 Eur od 22. 02. 2013 do 18. 06. 2014 vo výške 133,29 Eur. Na pojednávanie sa navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa neustanovili, hoci boli riadne predvolaní, svoju neúčasť neospravedlnili ničím, nepožiadali ani z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto potom súd, v zmysle v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p., vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa ako aj jeho právneho zástupcu, prihliadol pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy. K vzájomného návrhu odporcu sa navrhovateľ nevyjadril ničím.
Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhuje návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Potvrdil, že s navrhovateľom uzatvoril úverovú zmluvu, pričom si nepamätá na presný dátum jej uzavretia, ani výšku úverového rámca. Poskytnuté finančné prostriedky čerpal kartou z bankomatu. Pripustil, že vyčerpal takú sumu ako uviedol navrhovateľ vo výpisu z úverového účtu a tiež, že zaplatil navrhovateľovi takú sumu ako uviedol v podanom návrhu. Ďalej uviedol, že navrhovateľovi splácal úver šekmi, ktoré mu dal k dispozícii, nespomína si však, či mal uzatvorenú s navrhovateľom aj inú úverovú zmluvu príp. či navrhovateľ s ním uzatváral dodatky týkajúce sa zvýšenia úverového rámca. Tvrdil, že zmluve veľmi nerozumel, pretože bola napísaná malým nečitateľným písmom, a ani mu nikto nevysvetlil jednotlivé ustanovenie zmluvy. Okrem toho zmluva neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ustanovené v zákone o spotrebiteľských úveroch, preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu, že zaplatil navrhovateľovi viac ako mu poskytol, nie je mu nič dlžný. Zároveň sa odporca podaným vzájomným návrhom z 25. 03. 2015, doručeným súdu dňa 30. 03. 2015 domáhal, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť, zaplatiť mu sumu 968,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 21. 02. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vo vzájomnom návrhu odporca uviedol, že si uplatňuje len návrh, ktorý pozostáva zo súčtu úhrad, ktoré uskutočnil v období od 18. 01. 2012 do 21. 02. 2013, hoci je nesporné, že sa navrhovateľ bezdôvodne obohatil na jeho úkor o sumu 2.845,94 Eur, ktorú prijal od neho bez právneho dôvodu. Tvrdil, že navrhovateľ tým, že v rámci predmetu svojej činnosti poskytuje spotrebiteľské úvery nebankovým spôsobom, je vzhľadom na túto skutočnosť, povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou, pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. S poukazom na skutkový stav danej veci je tak potrebné považovať bezdôvodné obohatenie navrhovateľa za úmyselné, pri ktorom sa aplikuje v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka 10 ročná objektívna premlčacia doba. Ďalej uviedol, že o tom, že sa navrhovateľ na jeho úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedel až po porade s právnym zástupcom vo februári 2015, pretože nemožno objektívne predpokladať, že ako právne neznalý spotrebiteľ nebol schopný vykladať si relevantné právne predpisy a nebol ani oboznámený s judikatúrou súdov a preto sa nemohol dozvedieť o svojich nárokoch. Práve naopak, odborne znalý navrhovateľ ako dodávateľ si musel byť vedomý toho, že sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje a toto je potrebné považovať za úmyselné konanie navrhovateľa. Poukázal na to, že zmluva ktorú uzavrel s navrhovateľom a na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje svoj nárok v konaní, neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto je potrebné takýto úver posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov a navyše zmluva neobsahuje ani žiadny údaj o úrokoch a poplatkoch v prípade poskytnutia úveru a ani údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru z čoho je nesporné, že navrhovateľ úmyselne takýmto spôsobom nastavuje svoj produkt na finančnom
trhu tak, že spotrebitelia nemajú vedomosť o tom, o akú sumu preplatia poskytnutý úver resp. aké sú ich náklady ako spotrebiteľov na poskytnutý úver.
Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom vyjadrení z 11. 02. 2014, ktorého sa v plnom rozsahu pridržiaval na pojednávaní uviedol, že navrhuje návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Poukázal na to, že predmetom konania je nárok navrhovateľa opierajúci sa úverovú zmluvu z 25. 10. 2004. Zo zmluvy vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi úverový rámec 30.000,- Sk (teraz 995,85 Eur), ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach po 1.200,- Sk (teraz 39,83 Eur). Z vyúčtovania ktoré predložil navrhovateľ súdu nesporne vyplýva, že odporca čerpal z tohto titulu sumu 4.385,27 Eur a zaplatil navrhovateľovi sumu 7.231,52 Eur. Preto sa navrhovateľ bez právneho titulu domáha od odporcu zaplatenia ešte sumy 1.292,40 Eur. Poukázal na to, že v danom prípade došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch musí obsahovať obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2. Konkrétne podľa 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o sume, počte a termínoch splátok istiny úroku a iných poplatkov, preto navrhovateľ ako veriteľ nemôže od odporcu ako spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere s ohľadom na § 4 ods. 5 citovaného zákona. Okrem toho zmluva uzatvorená účastníkmi konania neobsahuje ani žiadny údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru a ani o ročnej percentuálnej miere nákladov. Preto je potrebné úver uzatvorený medzi účastníkmi považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, vedľajšieho účastníka, oboznámením sa s výpisom z OR Okresného súdu Trnava, odd. Sa, vložky č. 10130/T týkajúcim sa navrhovateľa, Úverovou zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES z 25. 10. 2004 č. zmluvy XXXXXXXXXX, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., Príručkou pre držiteľa YES karty (čl. 10), Výzvou k splateniu celého úveru z 28. 01. 2013, poštovým podacím hárkom (čl. 12), výpisom z čerpania a úhrad (čl. 13-17), písomným vyjadreným navrhovateľa z 23. 03. 2015, vzájomným návrhom odporcu z 25. 03. 2015, doručeným súdu dňa 30. 03. 2015 (čl. 53-56), ako aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 06. 03. 2013 sp. zn. 3Co/41/2012.
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že dňa 25. 10. 2004 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom Úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES číslo zmluvy XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi revolvingový úver vo výške 995,82 Eur (30.000,- Sk). Zo zmluvy vyplýva, že sa jedná o revolvingový úver Variant D, s výškou úverového rámca 995,82 Eur (30.000,- Sk), ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačnej splátke vo výške 39,83 Eur (1.200,- Sk) poštovou poukážkou, vždy k 20. dňu v mesiaci na účet navrhovateľa. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. Výzvou z 28. 01. 2013 navrhovateľ zosplatnil úver odporcu a vyzval odporcu k vráteniu dlhu v celkovej výške 1.601,94 Eur najneskôr do 15 dní od odoslania tejto výzvy. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad úveru odporcu číslo zmluvy XXXXXXXXXX (č.l. 13-17) vyplýva, že výška úveru predstavuje sumu 2.323,57 Eur, odporca postupne vyčerpal za čas od 12. 11. 2004 do 17. 02. 2011 sumu 4.432,11 Eur a celkom uhradil navrhovateľovi sumu 7.231,52 Eur. Posledná úhrada odporcu vo výške 300,- Eur bola vykonaná dňa 21. 02. 2013, od tejto doby odporca nezaplatil navrhovateľovi žiadnu sumu. Predmetom konania je pohľadávka odporcu, ktorú podľa špecifikácie navrhovateľa predstavuje zosplatnená istina vo výške 1.088,42 Eur, úrok vo výške 1,13 Eur, poplatok za výpis z účtu vo výške 2,98 Eur, úrok za hotovostné transakcie vo výške 63,44 Eur, dlh spolu 1.155,97 Eur a vyčíslený úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1.455,97 Eur od 12. 02. 2013 do 21. 02. 2013 vo výške 3,14 Eur a zo sumy 1.155,97 Eur od 22. 02. 2013 do 18. 06. 2014 vo výške 133,29 Eur. Predmetom konania je aj nárok odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany navrhovateľa vo výške 968,82 Eur za čas od 18. 01. 2012 do 21. 02. 2013, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 21. 02. 2013 do zaplatenia.
Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a/, b/ Zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/, h/. i/, j/, ods. 3 posledná veta, ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 1.155,97 Eur istiny s príslušenstvom, všetko z titulu poskytnutých finančných prostriedkov odporcovi na základe Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES z 25. 10. 2004 č. XXXXXXXXXX. Dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo forme revolvingového úveru, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úverový rámec vo výške 995,82 Eur. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ dopĺňa finančné prostriedky a úverový vzťah tak môže
fungovať neurčitú dobu, pretože dlžník stále platí a veriteľ mu stále dopĺňa úver so zreteľom na to, že navrhovateľ časť splátky zaplatenej odporcom používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu, pretože je to odplatný právny úkon. Z navrhovateľom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že navrhovateľ finančné prostriedky odporcovi dopĺňal od 12. 11. 2004 do 17. 02. 2011, kedy odporca úver posledný krát čerpal. Odporca úver splácal tak, ako to vyplýva z výpisu čerpania a úhrad s tým, že posledná úhrada je z 21. 02. 2013. Vzhľadom na to, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou, preto medzi účastníkmi konania ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Spotrebiteľské vzťahy a zmluvy medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Obč. zákonníka. V tejto súvislosti súd zistil, že posudzovaná úverová zmluva má písomnú formu, neobsahuje však obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ustanovené v § 4 ods. 2 písm. g/, h/, j/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/). Podľa názoru súdu aj keď sa jedná o revolvingový úver, kde úverový vzťah môže trvať presne neurčenú dobu, konečná splatnosť úveru musí byť uvedená konkrétnym časovým údajom, pri zohľadnení dohodnutých podmienok zmluvy. Podľa názoru súdu termín konečnej splatnosti musí byť určený buď konkrétnym dňom, mesiacom a rokom, kedy nastáva konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, aby táto informácia bola spotrebiteľovi zrejmá už na prvý pohľad, prípadne iným časovým údajom tak, aby bol tento údaj prehľadný a čitateľný, aj keď ho nie je možné určiť konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani ročnú úrokovú sadzbu (§ 4 ods. 2 písm. h/), hoci v bode 27. zmluvy je uvedené, že odchýlka od základnej úrokovej sadzby 0 %, pričom údaj o úrokovej sadzbe v zmluve nie je vôbec uvedený. Podľa názoru súdu údaj o ročnej úrokovej sadzbe je rozhodujúcim údajom pre spotrebiteľa s ohľadom na to, aby mohol posúdiť výhodnosť či nevýhodnosť úveru a zároveň, aby mal vedomosť o výške odplaty, ktorú za poskytnutý úver zaplatí a mal by byť uvedený v texte zmluvy výrazným spôsobom. V úverovej zmluve nie je uvedený ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j/). Navrhovateľ v podanom návrhu síce tvrdí, že vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je možné určiť výšku RPMN priamo v úverovej zmluve, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle odporcu a tým sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. 01. 2011 sp. zn. 6Co/95/2010, podľa ktorého pre neuvedenie RPMN pri revolvingovom úvere, nie je možné úver považovať za bez úrokov a bez poplatkov (podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch). Súd poukazuje na to, že z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. 10. 2012 sp. zn. 17Co/215/2012, Krajského súdu v Prešove z 12. 03. 2014 sp. zn. 2Co/135/2013 a Krajského súdu v Žiline z 30. 10. 2013 sp. zn. 6Co/138/2013 vyplýva opačný právny názor, podľa ktorého aj pri revolvingovom úvere musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN so zreteľom na to, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia, či ide o revolvingový príp. iný druh úveru), preto aj pri revolvingovom úvere musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN. Potom z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje najmä náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/, h/, j/ zákona č. 258/2001 Z. z., preto so zreteľom ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., je potrebné poskytnuté spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pre záver súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov je postačujúce, ak súd zistí, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a nie je potrebné kumulatívne nesplnenie všetkých tam uvedených náležitostí písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z výpisu čerpania splátok a úhrad predložených navrhovateľom vyplýva, že zo strany navrhovateľa bola odporcovi vyplatená celkom suma vo výške 4.432,11 Eur, z ktorej sumy odporca zaplatil navrhovateľovi spolu sumu vo výške 7.231,52 Eur, t. j. odporca zaplatil navrhovateľovi viac o 2.799,41 Eur, ako mu poskytol navrhovateľ. Pretože sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal od odporcu ešte zaplatenia sumy 1.155,97 Eur s príslušenstvom, preto potom súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ sa týka vzájomného návrhu odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany navrhovateľa, v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je nesporné, že navrhovateľ nadobudol od odporcu bezdôvodné obohatenie vo výške 2.799,41 ako rozdiel medzi sumou ktorú mu odporca zaplatil vo výške 7.231,52 Eur a sumou ktorú odporca vyčerpal z poskytnutého úveru navrhovateľom vo výške 4.432,11 Eur. Preto mal súd za to, že vzájomný návrh odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný a odporcovi preto vznikol nárok na zaplatenie plnenia, ktoré od neho navrhovateľ nadobudol bez právneho dôvodu. Odporca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za čas od 18. 01. 2012
do 21. 02. 2013 vo výške 968,82 Eur. Z výpisu čerpania splátok a úhrad predložených navrhovateľom vyplýva, že odporca za čas od 18. 01. 2012 do 21. 02. 2013 skutočne zaplatil navrhovateľovi sumu vo výške 968,82 Eur, pričom táto skutočnosť nebola ani medzi účastníkmi sporná. Túto sumu odporca zaplatil navrhovateľovi bez právneho dôvodu, pretože poskytnutý úver už navrhovateľovi zaplatil a nebol mu nič dlžný a tým, že navrhovateľ prijal od odporcu danú sumu, sa na úkor odporcu bezdôvodne obohatil. Súd sa nezaoberal skúmaním premlčania nároku odporcu, pretože zo strany navrhovateľa námietka premlčania nároku odporcu nebola vznesená a súd v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na premlčanie prihliadne len na námietku dlžníka, v tomto prípade navrhovateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že hoci od 01. 05. 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 102/2014 Z.z., ktorý doplnil do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ustanovenie § 5b, v zmysle ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy okrem iného, prihliada aj bez návrhu na premlčanie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi, aj keď by sa spotrebiteľ týchto skutočností nedovolával. Keďže odporcom uplatnený nárok je nárokom odporcu ako spotrebiteľa voči navrhovateľovi ako dodávateľovi, súd v zmysle ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, nemal povinnosť prihliadnuť na prípadné premlčanie nároku odporcu ex offo, ale len na námietku navrhovateľa, ktorú námietku navrhovateľ nevzniesol. Pretože sa navrhovateľ dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu odporcovi, vznikol odporcovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania od dňa omeškania navrhovateľa t. j. od 21. 02. 2013 s ohľadom na to, že navrhovateľ vedel, že prijíma od odporcu plnenie prevyšujúce výšku skutočne čerpaného úveru a od tejto doby je navrhovateľ v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu. Preto súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi istinu vo výške 968,82 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 21. 02. 2013 do zaplatenia, so zreteľom na ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu činila 0,75 %, potom výška úrokov z omeškania zvýšená o 8 percentuálnych bodov v danom prípade predstavuje 8,75 % ročne. Preto potom súd vzájomnému návrhu odporcu v plnom rozsahu vyhovel.
O náhrade trov konania účastníkov, súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., na základe zásady úspechu. Odporca mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním si uplatnil náhradu trov konania, ktoré mu vznikli s právnym zastúpením advokátom. Preto potom súd priznal odporcovi ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie práv odporcu, ako aj na uplatňovanie práv odporcu voči navrhovateľovi vo výške 100 %, so zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 4 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.