Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-222-2011.pdf
PDF · 148.27 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-4C/222/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava proti odporcovi 1/ Z. F., X.. XX.XX.XXXX, L. Č. XXX, XXX XX Č., právne zast. JUDr. Michalom Roštárom, advokátom so sídlom AK ul. Ľudovíta Štúra 27, 023 54 Turzovka v konaní o zaplatenie 3 605,47 € s príslušenstvom a proti odporkyni 2/ C. F., L. Č. XXX, XXX XX Č., právne zast. JUDr. Michalom Roštárom, advokátom so sídlom AK ul. Ľudovíta Štúra 27, 023 54 Turzovka v konaní o náhradu trov konania takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľky voči odporcovi 1/ na zaplatenie sumy 3 605,47 € istiny s príslušenstvom z a m i e t a.
II. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi 1/ trovy konania vo výške 761,26 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu 1/ JUDr. Michala Roštára, advokáta so sídlom AK ul. Ľ. Štúra 27, číslo účtu: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený vo O. L., C..R.., J. B. L., VS: XXXXXX.
III. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporkyni 2/ trovy konania vo výške 278,34 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporkyne 2/ JUDr. Michala Roštára, advokáta so sídlom AK ul. Ľ. Štúra 27, číslo účtu: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený vo O. L., C..R.., J. B. L., VS: XXXXXX.
IV. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom sumu 811,89 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 5.12.2011 navrhovateľka Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava podala návrh proti odporcovi 1/ Z. F., X.. X.X.XXXX a odporkyni 2/ C. F., matke odporcu 1/, zákonnej zástupkyni. Skutkové tvrdenia boli tie, že dňa 25.3.2010 o 7.20 hod. došlo k dopravnej nehode. Poškodený vodič R. R. riadil osobné motorové vozidlo J. XXX v smere do obce R.. Z ľavej strany cesty spoza oprotiidúceho nákladného vozidla mu vbehol do jazdnej dráhy odporca 1/. Vodič už nestihol zrážke zabrániť a prednou časťou vozidla narazil do odporcu 1/. Odporca 1/ bol vymrštený na kapotu a čelné sklo, kde po zrážke dopadol vpravo na chodník vedľa cesty. Zo správy polície o nehode vyplýva, že túto dopravnú nehodu zavinil odporca 1/ porušením povinnosti podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla. Na motorové vozidlo, na ktorom bola spôsobená odporcom 1/ škoda, mal poškodený uzatvorené havarijné poistenie s navrhovateľkou. Na základe hlásenia poistnej udalosti po vykonanej obhliadke a zápise o poškodení na základe faktúry a výpočtu poistného plnenia bolo poškodenému navrhovateľkou vyplatené poistné v celkovej výške 3 605,47 €.
Navrhovateľka odvodzovala zodpovednosť odporcu 1/ z ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť odporcu 2/ - zákonného zástupcu navrhovateľka odvodzovala z ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mala za to, že zákonný zástupca mal povinnosť dohľadu nad mal. odporcom 1/. Zodpovednosť odporcu 1/ a 2/ je spoločná a nerozdielna. V nadväznosti na § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhovateľka má právo proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Právo na náhradu škody prešlo na navrhovateľku do výšky plnenia, ktoré poistiteľ poskytol. Poskytnuté plnenie bolo vo výške 3 605,47 €. V nadväznosti na § 563 Občianskeho zákonníka a § 517 Občianskeho zákonníka žiadala navrhovateľka aj 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3 605,47 € od podania návrhu, teda od 5.12.2011 do zaplatenia. K návrhu pripojila návrh na uzavretie poistnej zmluvy medzi navrhovateľkou a R. R. zo dňa 8.7.2008 na čl. 3 spisu, hlásenie poistnej udalosti zo strany svedka R. telefonicky dňa 25.3.2010 o 9.00 hod. čl. 4 spisu, reláciu dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody zo dňa 18.6.2010 na čl. 6 spisu, zápis poisťovne navrhovateľky o poškodení vozidla ku škodovej udalosti čl. 10 spisu, výpočet hodnoty vozidla, výšky škody čl. 12, výzvu na dobrovoľné plnenie odporcov bez doručenky čl. 14, 15, výpis z účtu o zaplatení sumy 3 605,47 € opravovni C., R..K..S.. čl. 16, fotodokumentáciu navrhovateľky čl. 89. Na čl. 124 spisu navrhovateľka navrhla vykonanie znaleckého dokazovania na výpočet výšky škody. Otázka je odborná a odporca 1/ výšku škody spochybňuje. Zároveň uviedla, že trvá na skutkovom stave tak, ako ho uviedla v návrhu, priebeh škodovej udalosti je v dostatočnom rozsahu zdokumentovaný v priestupkovom spise (čl. 125). Na pojednávaní dňa 11.9.2014 čl. 159 spisu navrhovateľka doplnila svoj prednes. Uviedla, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný v spore. Vozidlo bolo u navrhovateľky poistené. Poistníkom je R. R. ako fyzická osoba. Predmetom poistenia bolo vozidlo J. XXX, na ktorom vznikla škoda. Z doloženej poistenej zmluvy vyplýva, že pri kúpe financoval kúpnu cenu lízingovou zmluvou so spoločnosťou J. O. R., R..K..S... Z tohto dôvodu lízingová spoločnosť bola označovaná za vlastníka motorového vozidla. Táto skutočnosť podľa navrhovateľky nemá právnu relevanciu. Škoda vznikla na vozidle svedka R. a bola mu nahradená. Právne postavenie navrhovateľa je odvodené od § 813 Občianskeho zákonníka. Po náhrade škody právo na náhradu škody prešlo zo svedka R. ako poškodeného na navrhovateľku. Právo prešlo v rozsahu vyplateného poistného plnenia. Na čl. 160 spisu žiadala navrhovateľka nariadiť znalecké dokazovanie aj na priebeh nehodového deja znalcom z odboru cestnej dopravy. Táto otázka je otázkou odbornou a neprislúcha súdu. Doložila do súdneho spisu farebnú fotodokumentáciu poškodenia motorového vozidla a znalecké dokazovanie navrhovala nariadiť aj na výšku skutočnej škody na poškodenom motorovom vozidle. Po nariadení znaleckého dokazovania v podaní zo dňa 5.6.2015 čl. 264 žiadala aj výsluch pracovníkov C., R..K..S.., k rozsahu škody na vozidle a k vykonaným opravám. V tomto podaní uviedla, že na motorovom vozidle nie je technicky možné vymeniť strechu bez súčasnej výmeny obloženia. Čelné sklo bolo vplyvom nárazu a váhy tela odporcu vtlačené do interiéru poškodeného vozidla. Totožné podanie je na čl. 267 spisu. Podľa článku III/1 namietol znalecký posudok v časti, kde znalec uviedol, že poškriabaná prístrojová doska sa nekontaktovala s čelným sklom. Táto škoda nie je podľa znalca v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Podľa článku III/2 reagoval na záver znalca, že z fotodokumentácie poškodenie, ktoré by vyžadovalo výmenu čalúnenia, nebolo zistené.
Uznesením č.k. 4C/222/2011-41 zo dňa 14.5.2013 súd priznal odporcom 1/, 2/ oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.6.2013.
Uznesením č.k. 4C/222/2011-110 zo dňa 24.6.2014 bolo konanie voči odporkyni 2/ zastavené na základe späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľky s tým, že o trovách konania má byť rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci.
Zároveň bola pripustená zmena návrhu zo dňa 7.5.2014 na čl. 88 spisu, kde navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal k náhrade škody vo výške 3 605,47 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 5.12.2011 do zaplatenia odporcu 1/.
Ďalej už súd konal len s odporcom 1/.
Odporcovia 1/, 2/ dňa 24.5.2012 na čl. 28 spisu uviedli, že s návrhom nesúhlasia. Nepovažujú ho za dôvodný čo do základu i čo do výšky. V hlásení polície je výška škody 1 500 €, v hlásení škodovej udalosti 2 000 €, vyplatená škoda je nadhodnotená. Zanedbaním povinného dohľadu zákonného zástupcu - matky nemôže byť skutočnosť, že samostatne žiak základnej školy išiel do školy tak, ako ostatné deti. Poukázal na dlhodobý problém prechodu cez cestu z dôvodu tvorenia sa dlhých kolón, ktoré existujú
v danej lokalite. Nie je chodník. Cez uvedenú cestu prechádza veľa detí, pretože sa tam nachádza Základná škola na J.. Odporca 1/ musel prejsť cez cestu, aby sa vôbec dostal do školy. Je na mieste otázka spoluzodpovednosti prevádzkovateľa cesty 1/11, či už vytvorením chodníkov alebo zriadením svetelnej signalizácie, nadchodu a pod. Návrh žiadali zamietnuť. V podaní zo dňa 4.4.2014 čl. 79 spisu odporcovia uviedli, že nárok navrhovateľky považujú za neprimeraný. Žiadali správu od Základnej školy Č. - J.. Žiadali správu o povesti odporcu, o jeho správaní. Mali za to, že jeho správanie sa nevymykalo bežnému správaniu. Jeho správanie si nevyžadovalo zvýšenú kontrolu a dozor zo strany zákonnej zástupkyne odporkyne 2/. Odporkyňa 2/ preto nezanedbala výkon náležitého dohľadu. Po späťvzatí návrhu voči odporkyni 2/ v podaní zo dňa 24.6.2014 čl. 112, 113 spisu právny zástupca odporkyne 2/ dal súhlas so zastavením konania voči odporkyni 2/. Žiadal náhradu trov konania vo výške 943,15 €. Náhradu trov konania žiadal podľa § 146 ods. 2 OSP. Vyčíslenie trov konania je na čl. 119, 120 spisu. V podaní zo dňa 4.11.2014 čl. 162 spisu uviedol, že u svedka R. R. nemožno vylúčiť spoluzavinenie, prípadne aj vinu za vzniknutú dopravnú nehodu a škodu. Žiadal, aby súd doručil písomný dopyt na C., R..K..S.., Č. za účelom vyšpecifikovania materiálu na zákazku vynaloženého na opravu osobného motorového vozidla v súvislosti s výmenou palubovej dosky, podiel servisných prác, lakovníckych prác a spotrebovaného režijného materiálu na výmene palubovej dosky. Poukázal na to, že z fotodokumentácie polície vyplýva, že čelné sklo bolo len preliačené na palubovej doske a v interiéri sa nachádzali jemné úlomky skla. Čelné sklo sa nedotýkalo palubovej dosky. Zo snímok polície nie je zrejmé akékoľvek poškodenie palubovej dosky. Tým rozporoval oprávnenosť vykonanej opravy čo do výmeny palubovej dosky a použitého materiálu prác. Žiadal aj znížiť výšku škody v prípade zaviazania odporcu 1/ z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl vo veľkej intenzite dopravy v spornej lokalite, kde prechádza na tejto trase denne 44 598 osobných a nákladných motorových vozidiel. Od roku 2005 došlo o nárast vo výške 53,82 %. Tieto okolnosti sťažili odporcovi 1/ prístup k základnej škole, ku ktorej v čase dopravnej nehody išiel.
Odporca 1/ na pojednávaní dňa 11.9.2014 uviedol. Pridržiaval sa tvrdení matky a právneho zástupcu. Nevrátila sa mu pamäť na sporný časový úsek, kedy došlo k dopravnej nehode, bol odvezený sanitkou v bezvedomí. Nikto za ním nebol, aby podpísal zápisnicu o dopravnej nehode a o úraze. V čase dopravnej nehody mal 14 rokov. Občianskoprávnou zodpovednou osobou bola jeho matka - zákonná zástupkyňa. Ani za matkou nebol nikto, aby zobjektivizovala, podpísala údaje, ktoré v zázname boli uvedené. Prvýkrát zistil, že je zodpovedný za dopravnú nehodu až vtedy, keď mu bol doručený návrh. Pokusy o zmier mu doručené neboli. Následne opravil, že to bola výzva zo dňa 15.7.2011.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich písomnými vyjadreniami, vyjadrením právneho zástupcu odporcov, výsluchom svedka - poškodeného vodiča, znaleckým dokazovaním, konfrontáciou znalca s vodičom, hlásením dopravnej nehody polícii a poistnej udalosti, spisom dopravnej polície, účtovným dokladom o zaplatení škody, výpočtom škody zo strany navrhovateľky, fotodokumentáciou.
Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav.
Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Podľa § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450 <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/1964-40>.
Z účtovného dokladu zo dňa 22.4.2010 na čl. 16 spisu mal súd preukázané, že navrhovateľka zaplatila autoopravovni C., R..K..S.., Č. sumu 3 605,47 € za opravu vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené. Tým mal preukázané, že na navrhovateľku prešlo právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou a to do výšky plnenia, ktoré navrhovateľka poskytla, ktorá však musí byť limitovaná výškou škody, ktorá skutočne poškodenému vznikla.
Prioritným predpokladom preto bolo zistiť, či má poistený právo na náhradu škody proti odporcovi 1/ spôsobenej poistnou udalosťou a ak áno, v akom rozsahu je škoda v príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou. Len v takom prípade má navrhovateľka právo na náhradu škody a len v takom rozsahu má právo navrhovateľka na náhradu škody.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.
Podľa § 96 ods. 1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Vo vzťahu k odporkyni 2/ produkovala navrhovateľka tvrdenie, že odporkyňa 2/ zodpovedá popri odporcovi 1/ za vzniknutú škodu, pretože zanedbala povinný dohľad. Tvrdenia odporkyne 2/ boli v tej rovine, že dohľad nezanedbala, pretože žiaden dohľad nad školopovinným dieťaťom dochádzajúcim do školy a správajúcim sa bežným spôsobom bez výchovných problémov nemala. Navrhovateľka vzala návrh späť. So späťvzatím návrhu odporkyňa 2/ súhlasila. Žiadala náhradu trov konania. Súd konanie voči odporkyni 2/ zastavil podľa § 96 ods. 1, 2 OSP. Mal za to, že v tomto štádiu konania navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že návrh voči odporkyni 2/ bol podaný dôvodne. V tomto štádiu konania navrhovateľka nepreukázala, že odporkyňa 2/ zanedbala povinný dohľad nad odporcom 1/. Súd preto vychádzal zo záveru, že späťvzatím návrhu z procesného hľadiska navrhovateľka zavinila zastavenie konania voči odporkyni 2/. Neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení voči odporkyni 2/. Právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP vzniklo odporkyni 2/. Súd odporkyni 2/ priznal náhradu trov konania v nasledovnej výške (vyčíslenie čl. 120) - úkon právnej pomoci zo dňa 17.2.2014 - prevzatie veci 131,13 € + režijný paušál 8,04 €, spolu 139,17 €, účasť na pojednávaní dňa 20.2.2014 = 131,13 € + režijný paušál 8,04 €, spolu 139,17 €, spolu 278,34 €.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporkyne 2/ úkon zo dňa 18.2.2014 a úkon zo dňa 15.4.2014 nahliadnutie do súdneho spisu. Nejde o úkon právnej pomoci. Úkonom právnej pomoci nie je ani spísanie oznámenia a návrhu na doplnenie dokazovania dňa 3.4.2014. Všetky tvrdenia a dôkazy majú byť v súlade s § 79 ods. 1, 2 OSP uvedené v prvom úkone, ktorý účastníkovi konania patrí. Ďalšie dopĺňanie tvrdení a návrhov nie je efektívne a účelné vynaloženie trov konania. Súd mal za to, že nie je potrebné priznať odporkyni 2/ ani úkon zo dňa 26.3.2014 - vykonanie ďalšej právnej porady advokáta s klientom v advokátskej kancelárii v Turzovke v trvaní od 14.15 hod. do 15.32 hod. podľa § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky. Právny zástupca pripojil dôkaz o realizácii tohto úkonu čl. 117, 118. Charakter veci však nevyžadoval ďalší úkon právnej pomoci, nejde o zložitú právnu problematiku, ktorá by okrem prvej porady po prevzatí veci vyžadovala ďalšiu poradu s účastníkmi konania. Pri úkone zo dňa 20.2.2014 - účasti advokáta na pojednávaní súd priznal len úkon právnej pomoci a režijný paušál. Nepriznal náhradu za spotrebované pohonné látky, pretože nebol doložený doklad o spotrebe osobného motorového vozidla a cene PHM v daný deň, nebola uvedená trasa, počet km na trase, nebolo uvedené, či v uvedený deň právny zástupca necestoval zo sídla advokátskej kancelárie do sídla súdu aj v príčinnej súvislosti s inými súdnymi pojednávaniami a zároveň neuviedol odkedy - dokedy mala nastať strata času. Uvedené položky neboli vyúčtované a preukázané zákonným spôsobom, preto neboli priznané.
Po právoplatnom zastavení konania voči odporkyni 2/ vo veci samej ostala odporkyňa 2/ účastníčkou konania len vo vzťahu k časti predmetu sporu - náhrade trov konania. Rovnako pre túto časť predmetu sporu je naďalej právne zastúpená.
Ďalej sa súd zameral na to, či navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno na preukázanie zodpovednosti odporcu 1/ za vzniknutú škodu v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ods. 3 Občianskeho zákonníka je povinnosťou navrhovateľky preukázať: A. porušenie právnej povinnosti, B. existenciu škody, C. príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a D. zavinenie.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
A. V zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa dávalo odporcovi 1/ za vinu, že porušil svoje povinnosti dňa 25.3.2010 pri dopravnej nehode, pretože vbehol z ľavej strany cesty spoza oprotiidúceho nákladného vozidla do jazdnej dráhy vodičovi R. R.Á. a výlučne odporca 1/ tak zapríčinil dopravnú nehodu.
Bolo povinnosťou navrhovateľky preukázať toto tvrdenie.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a v nadväznosti na § 132 OSP aj vo vzájomných súvislostiach. K dopravnej nehode došlo dňa 25.3.2010 o 7.20 hod. V telefonickom hlásení svedok - vodič dňa 25.3.2010 o 9.00 hod. (čl. 4 spisu) neuviedol, že chodec mu vbehol spoza oprotiidúceho nákladného vozidla. Uviedol len to, že do cesty mu vbehol chodec, ktorý prechádzal cez cestu mimo prechod. Keď potom svedok - vodič R. vo výpovedi pred políciou s časovým odstupom dňa 2.4.2010 (čl. 62) rub spisu ako i na pojednávaní dňa 30.7.2015 uviedol, že odporca 1/ mu vbehol do jazdnej dráhy spoza oprotiidúceho nákladného vozidla, súd takúto výpoveď svedka považoval za nevierohodnú, nepreukázanú. Svedok po celý čas neuviedol ŠPZ nákladného motorového vozidla, ani iného svedka, ani iný dôkaz, ktorým by takéto tvrdenie preukázal. Súd mal za to, že išlo o dodatočne vykonštruované tvrdenie. Takému záveru súdu zodpovedajú aj ostatné okolnosti prípadu. V čase dopravnej nehody odporca 1/ bol v bezvedomí, nemal možnosť sa brániť, vyjadriť. K dopravnej nehode nebola prizvaná jeho zákonná zástupkyňa, ani triedny učiteľ, ani riaditeľ školy, hoci k dopravnej nehode došlo v blízkosti základnej školy Č. - J., do ktorej odporca 1/ sa chcel dostať. Rovnaký charakter nevierohodnosti má aj zápisnica dopravnej polície o prešetrení dopravnej nehody, ktorá nebola predložená k podpisu zákonnej zástupkyni, ani odporcovi 1/, ani k pripomienkovaniu. Záznam dopravnej polície na čl. 6 spisu je zo dňa 18.6.2010, hoci k dopravnej nehode došlo dňa 25.3.2010. V tomto zázname sa uvádza, že vodičovi do jazdnej dráhy vstúpil odporca 1/ spoza oprotiidúceho nákladného vozidla. Záznam o dopravnej nehode na čl. 57 spisu je zo dňa 25.3.2010, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody je zo dňa 12.3.2014 na čl. 58 spisu a záznam o výpovedi vodiča R. je na čl. 62 rub spisu zo dňa 2.4.2010. Okrem časového odstupu, skutočnosti, že zápis bol jednostranne tvorený len výpoveďou vodiča R. bez prizvania poškodeného, jeho zákonného zástupcu, nevierohodnosť týchto tvrdení je daná aj skutočnosťou, ktorú okresné riaditeľstvo policajného zboru uviedlo dňa 14.3.2014 na čl. 56 spisu. V tomto tvrdení je uvedené, že originál priestupkového spisu nemôže byť súdu doručený, pretože pri manipulácii sa stratil. Boli doručené nekompletné fotokópie podkladov spisu. Boli zabezpečené z iných zdrojov archivácie (fotodokumentácia, plány dopravnej nehody, záznam o dopravnej nehode, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody, záznam o podaní vysvetlenia vodiča R. R.F.).
Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. V
návrhu navrhovateľ tvrdil, že odporca 1/ porušil svoje povinnosti podľa § 53 ods. 1, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.
Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec je povinný umožniť električke plynulý prejazd.
Podľa § 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.
Porušenie dopravných predpisov je otázkou odbornou, preto súd na preukázanie nariadil znalecké dokazovanie. Jednoznačným spôsobom v konaní musí byť preukázané, že odporca 1/ konal protiprávne a že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, v tomto prípade k porušeniu § 53 ods. 1, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. podľa tvrdenia navrhovateľa v návrhu.
Znalec v znaleckom posudku na čl. 218 spisu uviedol alternatívnu príčinu dopravnej nehody vzhľadom k tomu, že vodič pre poisťovňu iné nákladné motorové vozidlo z protismeru neuviedol, ale do záznamu pre políciu uviedol, že z protismeru sa pohybovalo iné neznáme nákladné motorové vozidlo, spoza ktorého údajne vybehol chodec - odporca 1/.
Technickú príčinu vzniku dopravnej nehody vyhodnotil znalec alternatívne:
1. V prípade, ak z protismeru jazdy vozidla J. sa pohybovalo iné neznáme vozidlo, príčinou vzniku dopravnej nehody bolo správanie chodca, ktorý vstúpil do vozovky tak, že vodič nemal možnosť zrážke zabrániť ani včasnou reakciou na situáciu (zrážke by nezabránil ani správnou technikou jazdy).
2. V prípade, ak z protismeru jazdy vozidla J. sa nepohybovalo iné neznáme vozidlo, príčinou vzniku dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla J. (na situáciu reagoval s oneskorením 1,4 sekundy, v dôsledku čoho nedokázal zastaviť tak, aby ku zrážke nedošlo a správania chodca, ktorý vstúpil do vozovky tak, že vytvoril kritickú situáciu a nútil vodiča vozidla J. k intenzívnemu brzdeniu). Ak sa z protismeru pohybovalo vozidlo, potom chodec z technického hľadiska spôsobil vodičovi vozidla J. prekážku náhlu, pri ktorej nebolo možné zrážke zabrániť. Ak sa z protismeru nepohybovalo vozidlo, potom chodec vyvolal kritickú situáciu, no včasnou reakciou vodiča, intenzívnym brzdením vozidla bolo možné zrážke zabrániť. V takom prípade chodec z technického hľadiska nespôsobil vodičovi vozidla J. prekážku náhlu. Ďalej znalec uviedol, že v blízkosti dopravnej nehody nie je priechod pre chodcov, ani nadchod alebo podchod, ktorý by umožnil prechod na druhú stranu vozovky (napriek tomu, že v blízkosti je základná škola, konštatovanie súdu). Napriek tomu v danom mieste bolo možné prejsť cez vozovku bez ohrozenia za podmienky, že by chodec správne vyhodnotil situáciu, prechádzal cez cestu v čase, keby by nenútil vodičov ku zmene rýchlosti alebo smeru jazdy. Z technického hľadiska znalec konštatoval, že ak by vodič reagoval na pohyb chodca včas, dokázal by nehode zabrániť v prípade, ak z protismeru sa nepohybovalo iné neznáme vozidlo.
Na pojednávaní súd nariadil konfrontáciu svedka - vodiča - poškodeného so znalcom. Navrhovateľka namietala, že najskôr mal byť vypočutý poškodený a potom nariadené znalecké dokazovanie. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že daný spor trvá od 5.12.2011. Pojednávanie dňa 20.2.2014 po vzájomnej dohode bolo prerušené za účelom mimosúdneho pokonania. Následne súd vytýčil termín pojednávania na deň 1.7.2014. Svedok R. R. prevzal doručenku predvolanie na termín pojednávania dňa 30.5.2014 (čl. 92 rub spisu). Pojednávanie bolo odročené z dôvodu dovolenky právneho zástupcu odporcov. Napriek odročeniu svedok R. na čl. 102 spisu súdu oznámil prostredníctvom svojho zamestnávateľa, že nebude v čase od 22.6.2014 do 12.7.2014 na Slovensku, bude pracovať v X.. Opakovane súd vytýčil termín pojednávania na deň 11.9.2014. Svedok R. má vykázané doručenie dňa 1.7.2014 čl. 107 rub spisu. Pojednávanie dňa 11.9.2014 bolo realizované, svedok R. sa na termín pojednávanie nedostavil. Dňa 18.2.2015 súd nariadil znalecké dokazovanie. Po doručení znaleckého posudku vytýčil
termín pojednávania na deň 30.7.2015, na ktorý súd predvolal aj svedka, aj znalca. Zároveň svedkovi R. doručil výzvu na čl. 275 spisu, v ktorej ho vyzval, aby v lehote 15 dní oznámil ŠPZ vozidla vodiča a iné identifikačné znaky vozidla, ktoré, podľa tvrdenia vodiča R., išlo z protismeru. Zároveň ho vyzval, aby odstránil rozpor, prečo vodič do záznamu polície uviedol, že išlo vozidlo z protismeru, ale do hlásenia o nehode také tvrdenie neuviedol. Vyzval ho aj k odstráneniu rozporu čo do škody. K zabezpečeniu účasti svedka R. súd doručoval aj políciou (čl. 276). Jeho písomné vyjadrenie na čl. 281 spisu je právne irelevantné, podľa vyjadrenia na pojednávaní sa týka inej dopravnej nehody. Napriek skutočnosti, že svedok sa na pojednávanie dostavil, najskôr opakovane telefonoval čl. 283 spisu, že sa nemôže dostaviť z naliehavých pracovných dôvodov.
Súd má za to, že aj keď nebol uskutočnený najskôr výsluch svedka - vodiča - poškodeného a až následne nariadené znalecké dokazovanie, nebolo to spôsobené porušovaním povinností zo strany súdu, ale zo strany svedka, ktorý sa na pojednávania nedostavoval a súd bol povinný pokračovať v konaní a nebyť nečinný. Nariadením konfrontácie svedka a znalca priamo na pojednávaní súd mal za to, že bezprostredne mal možnosť znalec klásť svedkovi - poškodenému otázky, na ktoré poškodený znalcovi odpovedal. Rovnako všetci prítomní mali právo klásť otázky znalcovi i poškodenému. V nadväznosti na takto zistený skutkový stav, ktorý bol zistený za prítomnosti znalca, za prítomnosti všetkých účastníkov konania a za prítomnosti svedka, mohol znalec priamo na pojednávaní vysloviť, či zotrváva na svojich pôvodných záveroch v písomnom znaleckom posudku alebo svoj znalecký posudok koriguje a v akom smere. Súd sa domnieva, že takýto spôsob dokazovania bol transparentný. Spôsob dokazovania nariaďuje súd vzhľadom k vzniknutým procesným situáciám (§ 120 ods. 1 OSP, § 123 OSP, § 122 ods. 1 OSP, § 125 posledná veta OSP: „Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.“). Znalec v nadväznosti na § 127 OSP odborne posúdi ustálený skutkový stav. V tomto prípade ustálil skutkový stav ku dňu vyhotovenia písomného znaleckého posudku bez výpovede svedka R.. Skutkový stav však bol za prítomnosti znalca na pojednávaní doplnený o výsluch poškodeného a v nadväznosti na túto skutočnosť znalec doplnil ústne do zápisnice závery svojho znaleckého posudku.
K protiprávnemu úkonu odporcu 1/ svedok R. na pojednávaní dňa 30.7.2015 v prítomnosti znalca uviedol, že dopravná nehoda prebehla tak, ako sudkyňou bolo prečítané zo zápisnice o výsluchu pred políciou. Chlapec vybehol spomedzi kolóny kamiónov. Kamióny boli tesne za sebou. Vybehol tesne pred svedkom R. 3-4 m, to presne nevie odhadnúť. Dopravná nehoda prebehla tak, ako je uvedené v zápisnici o výsluchu pred políciou. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo v telefonickom hlásení neuviedol, že chlapec vybehol spoza protiidúceho nákladného motorového vozidla a v zápisnici o výsluchu pred políciou takéto tvrdenie už produkoval. Zrejme na to zabudol. ŠPZ protiidúceho vozidla nevedel a nevie uviesť. Bola tam kolóna kamiónov. Svedok nevie, spoza ktorého kamiónu vybehol, bola tam zápcha. Na strane 6 na otázku znalca, aby sa svedok vyjadril k mechanizmu nárazu tela odporcu do jeho motorového vozidla a k pohybu počas nehodového deja, aby sa tým osvetlilo, ktoré časti motorového vozidla sa dostali do kontaktu s telom odporcu 1/, svedok uviedol a sám zaprotokoloval: „Svojimi slovami, čo si pamätám, tak môžem tú nehodu popísať, ale.. no... ako je to v súlade s tou zápisnicou, čo bola u polície napísaná a vlastne on mi vybehol tesne pred moje auto a čo si pamätám tak matne, že to bolo v okamihu, on zastavil, ale ja už som bol tesne pred ním no a vlastne on ten veľký batoh, čo mal na chrbte, tak vlastne tým narazil do skla a prekúľal sa a pri zadných dverách spadol na chodník.“ Následne na strane 7 zápisnice na otázku znalca, či svedok môže ešte raz popísať nehodový dej, ako vnímal pohyb chodca, svedok uviedol a sám protokoloval: „No, sa môžem len vyjadriť, čo si matne pamätám, to bolo 5 rokov. Proste, ak si pamätám, ten náraz bol tým batohom, čo mal na chrbte na to sklo a viac si nepamätám. No a že vybehol spomedzi tých stojacich vozidiel v protismere.“
Na základe tejto výpovede svedka znalec skorigoval výsledky písomného znaleckého posudku a uviedol: „Dnes na pojednávaní svedok uviedol, že chodec sa mal zastaviť tesne pred nárazom, čiže ten čas pohybu chodca, kedy mohol vodič vidieť chodca, je ešte o niečo dlhší, ako som ja zohľadňoval v znaleckom posudku. Tým pádom to oneskorenie reakcie vodiča je ešte o niečo väčšie, ako uvádzam v znaleckom posudku na základe tohto, čo som sa dnes dozvedel, resp. bola počiatočná rýchlosť vozidla vyššia, ak reagoval skôr včas na toho chodca.“
V nadväznosti na písomné znenie znaleckého posudku potom súd ma za to, že vzhľadom ku skutočnosti, že vodič uviedol, že pred nárazom chlapec zastavil, zo záverov znalca vyplýva, že aj v prípade, že vybehol spoza oprotiidúceho nákladného motorového vozidla, mal vodič dostatočný čas na to, aby zastavil. Túto informáciu znalec nemal pri písaní písomného znaleckého posudku. Túto informáciu získal
výsluchom svedka na pojednávaní. Tým mal súd preukázané, že vodič mohol zastaviť vozidlo a zabrániť dopravnej nehode z technického hľadiska aj v prípade, keď by chlapec nevybehol spoza oprotiidúceho motorového vozidla, aj v prípade, keď vybehol spoza oprotiidúceho nákladného motorového vozidla, pretože chlapec zastavil pred nárazom, čo vyslovil samotný vodič - poškodený a vodič mal podľa znaleckého záveru dostatočný časový priestor na to, aby tejto dopravnej nehode zabránil.
Povinnosť preukázať podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, teda aj porušenie povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k odporcovi 1/ mala navrhovateľka a vo vzťahu k navrhovateľke mal vodič - poškodený. Podľa názoru súdu v konaní nepreukázal porušenie povinností odporcu 1/. Žiadnym dôkazom v konaní nepreukázal, že chlapec - odporca 1/ vybehol spoza oprotiidúceho nákladného motorového vozidla. Zo znaleckého posudku vyplýva, že v obidvoch alternatívnych prípadoch mal vodič - poškodený dostatočný časový priestor na to, aby z technického hľadiska zabránil dopravnej nehode. Odporca 1/ mu nevytvoril prekážku náhlu, nepredvíteľnú.
Pri vyhodnocovaní dôkazov bral do úvahy všetky vyhodnotené dôkazy vo vzájomných súvislostiach a vyšší stupeň dôkaznej sily pripísal objektívnemu dôkazu znalca v porovnaní s nepreukázanými tvrdeniami navrhovateľky a svedka - vodiča. Aj navrhovateľka, aj svedok majú právny záujem na výsledku sporu, ich výpovede nemajú takú dôkaznú silu, ako výpoveď znalca z daného odboru. Obidvaja sú ekonomicky zainteresovaní na výsledku sporu, na poskytnutí poistného plnenia, resp. náhrade škody. Znalec podal odborný záver k technickej príčine vzniku dopravnej nehody. Vychádzal z objektívnych fyzikálnych zákonov a výpočtov, čo je zrejmé z písomného znenia znaleckého posudku. Ani súd, ani účastníci konania nemajú právo túto odbornú stránku posúdiť. Súd dospel k záveru, že znalecký posudok má všetky náležitosti písomného znaleckého posudku, bol po rozšírení skutkového stavu o výpoveď svedka - poškodeného doplnený o znalecké závery na pojednávaní a niet právneho dôvodu na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Súd preto zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Mal za to, že znalecký posudok je logický, odborne správny a vychádzal z neho.
Na základe uvedených dôkazov súd nemal preukázaný skutkový stav, z ktorého by vyplývalo, že odporca 1/ porušil dopravné predpisy a v príčinnej súvislosti s porušením dopravných predpisov vznikla dopravná nehoda. Neexistujúci, nepreukázaný skutkový stav nemožno subsumovať pod právnu normu. Tvrdené porušenie povinností a zapríčinenie dopravnej nehody odporcom 1/ bolo založené len na jednostranných tvrdeniach navrhovateľky a vodiča R. bez akýchkoľvek objektívnych, vierohodných dôkazov (v konaní nepreukázané ŠPZ oprotiidúceho vozidla, neidentifikovaný vodič, ani iný svedok, ktorý by dokázal túto dopravnú situáciu svedecky preukázať). Prešetrenie dopravnej nehody súd vyhodnotil ako nevierohodné vzhľadom k stratenému originálu vyšetrovacieho spisu. Nevierohodnosť tvrdení vodiča a navrhovateľky vyplýva aj zo zmeny tvrdení vodiča, kedy najskôr netvrdil, že odporca 1/ vybehol spoza oprotiidúceho vozidla, takéto tvrdenie produkoval až v časovom odstupe. Jeho tvrdenia neboli zobjektivizované nijakým dôkazom. K prešetreniu dopravnej nehody nebol prizvaný odporca 1/ (bol v bezvedomí), ani zákonný zástupca, ani učiteľ. Na základe takýchto jednostranných, neobjektívnych, nepreukázaných tvrdení nemožno konštatovať skutkový stav, z ktorého by vyplývalo jednoznačne, že dopravnú nehodu zapríčinil odporca 1/ a že dopravnú nehodu nezavinil vodič. Bolo v záujme vodiča produkovať takéto tvrdenia. Svoje tvrdenia ničím nepreukázal a navrhovateľka od vodiča nepožadovala pri náhrade poistného za vzniknutú škodu dôkazy na preukázanie tvrdení o porušení povinností odporcu 1/.
Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že podmienkou vzniku zodpovednosti odporcu 1/ za vzniknutú škodu pri dopravnej nehode je kumulatívne preukázanie všetkých podmienok porušenia právnej povinnosti, existencie škody, príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pri aplikácii logického výkladu, pri nepreukázaní čo i len jednej z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, možno vyvodiť, že odporca 1/ za vzniknutú škodu pri dopravnej nehode nezodpovedá, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení proti odporcovi 1/.
Ostatné podmienky vzniku zodpovednosti za vzniknutú škodu bolo preto nadbytočné dokazovať pri nesplnení základnej podmienky porušenia právnej povinnosti.
Z uvedených dôvodov súd sa zaoberá ostatnými podmienkami len v nadväznosti na nesplnenie základnej povinnosti zodpovednosti za vzniknutú škodu len okrajovo. Z toho dôvodu aj zamietol návrh
na výsluch pracovníkov vykonávajúcich opravu vozidla, pretože vykonanie takého dôkazu by bolo nehospodárne a právne irelevantné za situácie, kedy navrhovateľka nepreukázala porušenie povinností odporcu 1/ pri dopravnej nehode. Súd sa týmito podmienkami zaoberá teda len okrajovo, nad rámec.
B. Existencia škody
Škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.
Navrhovateľ uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 3 605,47 €. Tvrdil, že táto škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 25.3.2010. Na navrhovateľku, podľa jej tvrdenia, prešiel nárok na náhradu škody vo výške 3 605,47 € momentom zaplatenia dňa 22.4.2010 podľa výpisu z účtu na čl. 16 spisu, kedy škodu v takejto výške zaplatila priamo autoopravovni C., R..K..S.., Č.. V rovnakom rozsahu škodu spôsobil odporca 1/, preto za ňu zodpovedá. Škodu v uvedenej výške navrhovateľka zaplatila na základe faktúry autoopravovne na čl. 127 a 128 spisu zo dňa 19.4.2010, dátum splatnosti 24.4.2010. Navrhovateľka spísala zápis o poškodení vozidla ku škodovej udalosti na čl. 10 spisu a uskutočnila výpočet hodnoty vozidla a výšky škody na čl. 12 spisu, kde uviedla, že poistné plnenie 3 795,23 €. V zápise o poškodení vozidla ku škodovej udalosti na čl. 10 spisu uviedla diely na výmeny, predné sklo, vonkajšie zrkadlo ľavé, stropný panel, lep, sada predného skla, strecha, kartuša lepidla, prístrojová doska, práca strešný priečinok opraviť, odstránenie črepov opraviť, lakovanie vonkajšie zrkadlo, lak, strecha lak. K ohliadke pripojila fotodokumentáciu poškodeného vozidla v prílohovej obálke na čl. 89 spisu. Dôkazy tvorili súčasť spisu v čase znaleckého dokazovania. Fotodokumentácia tvorila súčasť spisu aj zo strany dopravnej polície čl. 61 a nasl. spisu, a to aj v čase znaleckého dokazovania. Pri ustálení výšky škody v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou dňa 25.3.2010 súd bral do úvahy všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. V telefonickom hlásení škody navrhovateľke dňa 25.3.2010 o 9.00 hod. na čl. 4 spisu svedok R. - vodič uviedol, že škodu odhaduje približne na 2 000 €. Poškodené je rozbité čelné sklo, vrchná časť strechy. Z relácie dopravnej polície na čl. 6 spisu vyplýva škoda 1 500 €, z výsluchu vodiča R. čl. 62 rub spisu vyplýva škoda 1 500 €. Do úvahy bral súd aj už spomínanú okolnosť bezvedomia odporcu 1/, skutočnosť, že ani k zápisu o dopravnej nehode, ani následne k ohliadke vozidla a k záznamu dopravnej polície nebol privolaný ani odporca 1/, ani jeho zákonná zástupkyňa. Záznamy ohliadky boli robené netransparentným spôsobom, bez možnosti odporcu 1/, jeho zákonného zástupcu vyjadriť sa k porušeniu povinnosti, ku škode, k príčinnej súvislosti a k výške škody. V znaleckom posudku znalec na čl. 226 spisu pod otázku č. 10 (vyjadriť sa k mechanizmu vzniku škody na vozidle J. XXX vodiča R. R. čo do rozsahu škody podľa fotodokumentácie, či rozsah škody zodpovedá tvrdenému mechanizmu vzniku dopravnej nehody) uviedol odpoveď, že poškodenie spätného zrkadla a prístrojovej dosky nezodpovedá priebehu nehodového deja a poškodenie čalúnenia strechy sa nedá vyhodnotiť z predloženej fotodokumentácie. Poškodenie strechy nie je takého rozsahu, aby to nutne viedlo aj k poškodeniu čalúnenia strechy. Výška škody na vozidle J. XXX ku dňu 25.3.2010 vrátane DPH predstavuje sumu 1 349 €. V príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou škoda vznikla poškodením strechy vozidla, rozbitím čelného skla vozidla. Ak by vodič na situáciu reagoval včas, dokázal by pred zrážkou čiastočne znížiť rýchlosť vozidla a v čase zrážky by bola rýchlosť 30 km/hod. V takom prípade by nedošlo k poškodeniu strechy a výška škody by predstavovala ku dňu 25.3.2010 sumu 530 €. Z čl. 219 spisu vyplýva, že na prednej maske a prednom veku (uvádzané v zázname z nehody polície) boli otery od kontaktu s chodcom, ktoré si však nevyžadovali opravu. Tieto diely nie sú uvádzané vo faktúre z opravy vozidla, ani v zápisnici z ohliadky vozidla J.. Taktiež neboli opravované stierače, ktoré sú uvedené v zázname polície. Neboli opravované, neboli poškodené tak, aby si vyžadovali opravu. Bolo opravované ľavé spätné zrkadlo, čalúnenie strechy, prístrojová doska. Poškodenie prístrojovej dosky nezodpovedá dopravnej nehode. Ľavé spätné zrkadlo je na svojom mieste nesklopené, poškodenie nemohlo vzniknúť pri dopravnej nehode. Poškodenie ľavého spätného zrkadla vylučuje aj priebeh nehodového deja. Chodec dopadol na pravú stranu vozidla. Poškodenie čalúnenia stropného panelu nebolo zistené z fotodokumentácie, takéto poškodenie, ktoré by vyžadovalo výmenu čalúnenia. Poškodenie masky a kapoty neboli opravované.
Ak by v konaní navrhovateľka preukázala porušenie povinností odporcu 1/ v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, potom súd výšku škody ustálil v súlade so znaleckým posudkom sumou 530 €, pretože z výpovede svedka - vodiča i znalca na pojednávaní mal preukázané, že odporca 1/ pred nárazom zastavil, čím mal vodič väčší časový priestor znížiť rýchlosť, zastaviť. Pri takom
priebehu nehodového deja podľa výpočtov znalca by nedošlo k poškodeniu strechy a výška škody by predstavovala aj s DPH sumu 530 €.
C. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Treba rozlišovať medzi príčinami hlavnými a vedľajšími, ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Bolo preto potrebné položiť si otázku zo strany súdu a zodpovedať ju, či bez porušenia povinností odporcu 1/ by bolo došlo k dopravnej nehode alebo nie.
Odporca 1/ porušil svoje povinnosti, avšak bez porušenia povinností odporcu 1/ by bolo došlo k dopravnej nehode. K dopravnej nehode došlo porušením povinností vodiča. V príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a vzniknutou škodou nie je porušenie povinností odporcu 1/, ale porušenie povinností vodiča
- poškodeného v nadväznosti na § 441 Občianskeho zákonníka, a to v celom rozsahu.
D. Zavinenie
Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pri úmyselnom zavinení rozoznávame úmysel priamy, nepriamy a nedbanlivosť vedomú, nevedomú. Tieto pojmy sú vymedzené v ustanoveniach § 4 a 5 Tr. zák. a všeobecne ich možno použiť, aplikovať aj v občianskom práve. Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je významné len z hľadiska rozsahu náhrady škody (§ 442). Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Predpoklad sa vzťahu len na zavinenie nedbanlivostné, neplatí pre zavinenie úmyselné, ani pre hrubú nedbanlivosť. Občiansky zákonník však umožňuje zbaviť sa zodpovednosti (tzv. exkulpácia). Škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať (§ 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Ak podľa § 441 Občianskeho zákonníka škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša školu pomerne. Ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Bolo potrebné skúmať, či účasť poškodeného vodiča bola jedinou príčinou vzniku škody alebo či bola jednou z viacerých takýchto príčin škody alebo či vodič nebol príčinou vzniku škody.
Súd je povinný vždy skúmať, či sú dané dôvody pre obmedzenie zodpovednosti odporcu v dôsledku spoluzavinenia poškodeného z úradnej moci. V zmysle uvedeného súd skúmal, či svedok R. - vodič nemá spoluvinu alebo vinu v celom rozsahu za vzniknutú škodu.
Dopravná nehoda a škoda vzniknutá v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou bola spôsobená výlučne zavinením vodiča. Škodu je povinný znášať sám. Aj keď odporca 1/ tiež porušil dopravné povinnosti a predpisy, hlavnou a jedinou príčinou vzniku škody bola skutočnosť, že vodič podľa výsledkov znalca prezentovaných v písomnom znaleckom posudku i ústne do zápisnice na pojednávaní za situácie, kedy odporca 1/ pred nárazom zastavil, mal možnosť dopravnej nehode zabrániť. Odporca 1/ mu nevytvoril prekážku náhlu z technického hľadiska.
Úspešným účastníkom konania je odporca 1/. Podľa § 142 ods. 1 OSP má právo na náhradu trov konania. Súd mu priznal náhradu trov konania v súlade s úkonmi, ktoré sú v zákone definované ako úkony právnej pomoci, úkony preukázané, náklady preukázané a úkony právnej pomoci účelne, efektívne preukázané. Vzhľadom k uvedenému priznal odporcovi 1/ úkon právnej pomoci prevzatie a príprava zastúpenia dňa 17.2.2014 vrátane prvej porady s klientom vo výške 139,17 €. Súd konštatuje, že pokiaľ chcel účtovať právny zástupca odporcu 1/ tento úkon právnej pomoci, prvú poradu nemohol uskutočniť bez odbornej prípravy a teda aj nahliadnutia do súdneho spisu, ak takýto úkon má byť vyhodnotený ako úkon efektívny, účelne vynaložený. Zároveň súd priznal odporcovi 1/ úkon účasti na pojednávaní dňa 20.2.2014, výška odmeny 131,13 € podľa § 1 ods. 3 a § 10 ods. 1 vyhlášky, režijný paušál 8,04 €, náhrada za spotrebované pohonné látky 3,51 €, základná náhrada podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. 5,73 €, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 26,80 € (trasa Čadca - Turzovka 15,66 km, čas trvania 17 minút), celková náhrada za uvedený úkon s cestovnými
nákladmi, stratou času 175,21 €. Súd priznal úkon právnej pomoci zo dňa 31.10.2014 - vyjadrenie na okresný súd dňa 4.11.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky 131,13 € + režijný paušál 8,04 €, spolu 139,17 € a pojednávanie dňa 30.7.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky 262,26 €, režijný paušál 8,39 €, náhrada za spotrebované pohonné látky 3,37 €, základná náhrada 5,73 €, strata času 27,96 €, spolu 307,71 €. Spolu 139,17 € + 175,21 € + 139,17 € + 307,71 € = 761,26 €. Súd nepriznal odporcovi 1/ úkon nazretia do spisu dňa 18.2.2014, dňa 15.4.2014, 30.10.2014, 19.5.2015, pretože tieto úkony nie sú úkonmi právnej pomoci podľa vyhlášky. Za efektívne a účelne vynaložené úkony právnej pomoci súd nepovažoval ani úkony ďalšej právnej porady, aj keď v konaní boli preukázané, a to dňa 26.3.2014, 26.5.2015. Ide o štandardný spor, ktorý nevyžadoval taký počet porád so zastúpeným. Skutkový stav bol nezmenený a právne posúdenie bolo na právnom zástupcovi. Právny zástupca odporcu 1/ je povinný všetky svoje tvrdenia a dôkazy uviesť pri prvom úkone, ktorý mu vo veci patrí. Sústavné dopĺňanie tvrdení a dôkazov nie je účelným a efektívnym úkonom právnej pomoci. Ide o množenie úkonov za účelom zvýšenia náhrady advokáta. Súd preto priznal právnemu zástupcovi odporcu 1/ úkon vyjadrenia jedenkrát dňa 31.10.2014. V tomto úkone mal uviesť všetky tvrdenia a dôkazy. Vyjadrenie zo dňa 1.6.2015 súd nepriznal ako náhradu trov právneho zastúpenia. Taktiež ako úkony právnej pomoci súd nevyhodnotil tvrdený úkon zo dňa 3.4.2014 - spísanie oznámenia plus návrhu na doplnenie dokazovania. Všetky tvrdenia a dôkazy mali byť uvedené v prvom úkone vo veci. Samotné vyjadrenie vo vzťahu k súdu, návrh dôkazov nie je podaním vo veci samej a nie je účelne vynaloženým úkonom. Súd taktiež v konaní nemal zo strany právneho zástupcu preukázané, či počas dní realizácie úkonov nemal pojednávanie na Okresnom súde v Čadci aj v iných súdených veciach a teda či účtovaná náhrada nákladov za dopravu a stratu času by nemala byť rozdelená medzi všetky súdené prípady.
Výrokom IV. zaviazal súd navrhovateľku ako neúspešnú účastníčku konania zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom sumu 811,89 € (znalečné priznané uznesením (čl. 277) vo výške 754,48 € a zúčtované z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Čadca, rovnako znalečné za účasť na pojednávaní 57,41 €, spolu 811,89 €) podľa § 148 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.