Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/199/2015

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35717769, so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava zast. JUDr. Alan Strelák, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava 1 proti odporcovi: H. Zábranská, nar. X.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX M., o návrhu odporcu zast. JUDr. Jozef Jaško,K. Falešníka 10, 971 01 Prievidza na povolenie obnovy konania vo veci o zaplatenie 1 164,50 EUR vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. takto

rozhodol:

Návrh odporcu zo dňa 25.05.2015 na povolenie obnovy konania vo veci o zaplatenie 1 164,50 EUR vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. z a m i e t a.

U k l a d á odporcovi, aby do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia navrhovateľovi na účet advokáta navrhovateľa nahradil trovy právneho zastúpenia vo výške 167,52 EUR.

odôvodnenie:

Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR v rozhodnutiach o návrhu na obnovu konania je potrebné označovať účastníkov podľa ich procesného postavenia v pôvodnom konaní (viď R V/68).

Pôvodný odporca K. sa podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.06.2015 domáha obnovy právoplatne skončeného konania, vedeného na tunajšom súdu pod spisovou značkou . Ako dôvod uviedla, že vydané rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora C-473/00 a C-618/10. Tvrdí, že o uvedených dôvodoch sa dozvedela až z rozhodnutia Centra právnej pomoci sp. zn. zo dňa 02.03.2015. Uvádza, že v súdnom konaní sa mali aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, ktoré súd nesprávne na škodu odporcu - spotrebiteľa neaplikoval a pri rozhodovaní nezohľadnil relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Uplatnil si náhradu trov konania.

Pôvodný navrhovateľ TELERVIS PLUS a.s. vo svojom vyjadrení zo dňa 29.07.2015 uviedol, že rozhodnutia Európskeho súdneho dvora C-473/00 a C-618/10 nemajú s konaním dostatočne priamu spojitosť a nevytvárajú dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku. Ďalej namietol, že nebola dodržaná subjektívna lehota podľa § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Uplatnil si trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 167,52 EUR.

Konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. právoplatne skončilo vydaním platobného rozkazu č.k. - 16 zo dňa 22.01.2014, voči ktorému nebol podaný odpor a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.05.2014.

Podľa § 228 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (1) Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev,

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

(2) Návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa § 234 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (1) Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí. (2) Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.

Podľa § 230 Občianskeho súdneho poriadku (1) Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. (2) Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

c) § 228 ods. 1 písm. c),

d) § 228 ods. 1 písm. d),

e) § 228 ods. 1 písm. e).

(3)Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Vo všeobecnej rovine je potrebné uviesť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).

Ustanovenie § 230 Občianskeho súdneho poriadku určuje okamih začatia plynutia subjektívnej lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania. Je na účastníkovi konania, ktorý obnovu navrhuje, aby preukázal začatie plynutia tejto subjektívnej lehoty. Podstatnou otázkou je začiatok subjektívnej lehoty na podanie

návrhu na obnovu konania. Tá je 3-mesačná a začína plynúť od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od času, kedy ho mohol uplatniť. Čo do začatia plynutia subjektívnej lehoty v súvislosti s rozhodnutím Súdneho dvora o prejudiciálnej otázke súd poukazuje na názor Yvesa Bota, generálneho advokáta Súdneho dvora, podľa ktorého by sa mala takáto subjektívna lehota počítať odo dňa vyhlásenia rozhodnutia. Takýto prístup „je viac v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásady právnej istoty, medzi ktoré patrí požiadavka určitosti právnych situácií. V prospech tohto výkladu by hovorila aj skutočnosť, že objektívna lehota nie je v prípade § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku nijako limitovaná. O to viac by sa mala reštriktívne posudzovať lehota subjektívna.

Súd je teda názoru, že určenie začiatku trojmesačnej subjektívnej lehoty sa odvíja od okamihu, kedy sa takýto účastník preukázateľne dozvedel o takomto dôvode, alebo v prípade, ak takýto okamih nemožno určiť, tak od okamihu, kedy takýto dôvod mohol uplatniť. Pri dôvode, ktorý uviedol odporca je nepochybné, že sa jedná o druhý prípad, teda subjektívna trojmesačná lehota sa počíta od času, keď ten, kto obnovu navrhuje, ho mohol uplatniť. Oboznámiť sa so súdnym rozhodnutím je totiž možné už v okamihu jeho zverejnenia, v tomto prípade v úradnom vestníku ESD. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že všetky rozsudky SD EÚ, o ktoré odporca opiera svoj návrh, boli vydané ešte pred právoplatnosťou platobného rozkazu vydaného v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , teda nepochybne pred viac ako troma mesiacmi od podania jej návrhu. To, že sa s nimi podľa svojich tvrdení oboznámil až v priebehu marca tohto roku, nič nemení na tom, že tieto dôvody mohol uplatniť už predtým. V jeho prípade platí všeobecná zásada, že neznalosť neospravedlňuje.

Súd navyše nesúhlasí s právnym výkladom odporcu, že ustanovenie § 228 ods. 1 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku je možné vykladať tak, že predmetom preskúmania súdu v rámci konania o obnove konania možno akékoľvek rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev (v tomto kontexte odporca odkazuje na rozhodnutie Cofidis C-473/00, a Banco Espanol de Crédito SA C-618/10), ktoré sa obsahovo zaoberá obdobným skutkovým, alebo právnym stavom.

S týmto výkladom súd nesúhlasí a má za to, že ustanovenie § 228 ods. 1 pís. e/ O.s.p. musí mať pre jeho použitie na obnovu konania priamy súvis s obnovou konania napadnutého rozhodnutia, teda iba o rozhodnutie, ktoré sa vecne aj personálne týka konania, o obnovu ktorého ide. Vnútroštátne právo treba vykladať tak, aby bolo v čo najväčšej možnej miere kompatibilné s právom úniovým. V našom prípade ale úniové právo o potrebe umožniť obnovu konania pre rozpor s úniovým právom mlčí. Toto mlčanie však Súdny dvor interpretuje jednoznačne. V rozhodnutí Kapferer totiž uviedol, že úniové právo „neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby ... zrušil (právoplatné súdne rozhodnutie), ak sa ukáže, že je v rozpore s právom Spoločenstva. Súdny dvor dôvodil, že „na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je totiž dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými.“ Inak by sa nabúral princíp právnej istoty a to je neprípustné.

Súdny dvor pripomína, že úniové právo neprikazuje prelomiť zásadu res iudicata, no ak vnútroštátny poriadok umožňuje takéto prelomenie z vnútroštátnych dôvodov, potom to musí umožniť aj z dôvodov úniových. Zásada ekvivalencie si totiž vyžaduje, aby právne prostriedky ochrany práv vyplývajúcich z úniového práva neboli menej výhodné, ako prostriedky na ochranu práv vyplývajúcich z práva vnútroštátneho. Platí totiž, že iný právny názor na výklad zákona vyslovený iným orgánom než procesným súdom, ktorý prerokoval vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania. Obnova konania preto neprichádza do úvahy v prípadoch nesprávneho právneho posúdenia veci. Takéto pochybenia sa dajú napraviť v rámci dovolania, prípadne mimoriadneho dovolania alebo aj v konaní o sťažnosti pred ústavným súdom postupom podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR. Jedinou naozajstnou výnimkou, kedy Súdny dvor zakotvil povinnosť prelomiť zásadu res iudicata je situácia, keď vnútroštátny súd rozhodne vec, ktorá nepatrí do jeho kompetencie, ale do kompetencie orgánu Európskej únie. Túto argumentačnú líniu Súdny dvor založil v rozhodnutí Lucchini. Ak by vnútroštátny súd rozhodol vec, ktorá nebola v jeho právomoci, a potom by sa spoliehal na zásadu res iudicata, výlučná právomoc komisie by bola úplne zmarená. Úniové právo preto v takom prípade obnovu konania vyžaduje. Súdny dvor však vzápätí dodáva, že rozsudok vo veci Lucchini je veľmi špecifickou výnimkou, ktorej cieľom nie je spochybniť záver, že úniové právo v zásade nevyžaduje prelomenie zásady res iudicata. Vec Lucchini v žiadnom prípade nesmeruje k erózii alebo oslabeniu zásady res iudicata. Z uvedeného vyplýva, že úniové právo vyžaduje od slovenského práva, aby umožnilo obnovu konania len v jednom jedinom prípade - ak vnútroštátny súd oberie o kompetenciu orgán Európskej únie. Nevyžaduje, aby bola nariadená obnova konania pre rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím

Súdneho dvora. Striktný jazykový výklad § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku by mohol zvádzať k záveru, že môže ísť o rozpor s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora. Predmetná norma bola do slovenského právneho poriadku zaradená zákonom č. 384/2008 Z. z. Dôvodová správa normu odôvodňuje výlučne už spomenutým rozsudkom Lucchini. Rozsudok Lucchini tak neumožňuje napadnúť rozhodnutie pre rozpor s akýmkoľvek rozhodnutím. Dôvodová správa potrebu novelizácie okrem prípadu Lucchini neodôvodnila nijako inak. Z toho možno vyvodiť, že cieľom novely bolo umožniť obnovu konania len v prípadoch analogických s vecou Lucchini. Z pohľadu účelu by sa teda § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku mal čítať reštriktívne. Zo systematických súvislostí celého § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku totiž jednoznačne vyplýva, že dôvodom na obnovu konania sú len také dôkazy, skutočnosti, rozhodnutia, trestné činy či rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré majú priamy vecný i personálny súvis s napadnutým rozhodnutím. V opačnom prípade by si stačilo počkať (hoc aj 50 rokov) na vyhovujúce rozhodnutie Súdneho dvora, a potom požadovať obnovu konania, čo by extrémnym a neprípustným spôsobom zasiahlo do právnej istoty účastníkov, ktorí spor právoplatne vyhrali. Slovenská republika je právny štát, ktorý rešpektuje princíp právnej istoty. Jednou zo záruk tohto princípu je nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zásadu nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, t. j. zásadu res iudicata, je preto možné narušiť len mimoriadne a výnimočne. Takýmto povoleným prípadom prelomenia uvedenej zásady je síce aj obnova konania, ale vzhľadom na to, že ide o zásah do princípu právnej istoty, je namieste skôr reštriktívna aplikácia príslušných ustanovení pri výklade prípustnosti a dôvodnosti obnovy konania. Práve takýto reštriktívny výklad je nutné zvoliť aj pri posudzovanej norme. Túto potrebu podčiarkuje aj fakt, že obnova konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku nie je časovo nijako limitovaná. Právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí ... je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu zaručených prvou vetou čl. 1 ods. 1 Ústavy. pritom v článku 152 ods. 4 prikazuje všetkým, ktorí aplikujú právne predpisy, aby v prípade, ak by aplikácia normy mohla vyvolať ústavnoprávne pochybnosti, či dokonca porušiť ústavné princípy, použili taký výklad, aby sa týmto pochybnostiam a porušeniu predišlo. Otázka aplikácie § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku je práve takýto prípad.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že v konaní nebolo zo strany žalovanej v 2. rade preukázané, že by Súdny dvor Európskych spoločenstiev alebo iný orgán Európskych spoločenstiev vo svojom rozhodnutí konštatovali, že platobný rozkaz č.k. - 16 zo dňa 22.01.2014 je s ich rozhodnutím v rozpore.

Súd konštatuje, že návrh na obnovu konania nie je dôvodný a bol podaný oneskorene a preto ho v súlade s § 234 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v celom rozsahu úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania o povolenie obnovy vo výške 167,52 EUR, ktoré mu v konaní vznikli.

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní o povolenie obnovy konania sú tvorené trovami právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), a písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 29.07.2015 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), pričom za každý z uvedených úkonov patrí advokátovi navrhovateľa odmena vo výške 61,41 EUR (§ 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 8,39 EUR (§ 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), ktoré sa zvyšujú o DPH v sadzbe 20% (§ 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 205 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.