Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_3T-39-2015.pdf
PDF · 81.58 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/39/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. L. Q. a spol. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. augusta 2015 takto
rozhodol:
Obžalovaní:
X/ L. Q., M..XX.XX.XXXX/XXXX F. Q., A. Q. Q.-B. F.,
X/ Š. N., M..XX.XX.XXXX/XXXX F. Q., A. Q. Q., U. X,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h ,
ž e
obžalovaný L. Q. v presne nezistenom čase začiatkom júna 2014 počas návštevy u pošk. L.. V. Q. na P. X, Q., vzal poškodenej z jej kabelky platobnú kartu Tatrabanky, a.s. č. XXXX XXXX XXXX XXXX vydanej k účtu poškodenej č. XXXXXXXXXX/XXXX, opísal si z tejto platobnej karty autorizačné údaje a platobnú kartu vložil späť do kabelky a následne obžal. L. Q. P. P. G.. Š. N. v Bratislave, C. Ú. XXX, dňa 03.07.2014 o 10:18 hod. sa prihlásili pomocou počítačovej siete na konto StarGames, registrované na obžal. Š. N. a z bankového účtu poškodenej prostredníctvom autorizačných údajov z platobnej karty, bez vedomia a súhlasu poškodenej, vykonali neoprávnenú transakciu vo výške 100,-Eur na hráčske konto StarGames, a takisto dňa 03.07.2014 o 22:57 hod. vykonali ďalšiu neoprávnenú transakciu bez vedomia a súhlasu poškodenej vo výške 25,-Eur na hráčske konto StarGames, čím poškodenej L.. V. Q. spôsobili celkovú škodu vo výške 125,-Eur, teda spoločným konaním si neoprávnene obstarali platobnú kartu na účel použiť ju ako pravú a na taký účel ju použili,
č í m s p á c h a l i
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Za to sa
odsudzujú
G.. L. Q.
Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona s požitím § 36 písm. k/, písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 3, § 56 ods. 1 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 400,-(štyristo) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd pre prípad, že by bol výkon uloženého peňažného trestu úmyselne zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona mu súd ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
obžal. Š. N.
Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona s požitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3, § 56 ods. 1 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 400,-(štyristo) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd pre prípad, že by bol výkon uloženého peňažného trestu úmyselne zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. L. Q. a spol. bolo na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom poškodených k náhrade škody, výsluchom obžalovaných L. Q. J. Š. N., výsluchom svedka U.. U. Š., oboznámením znaleckých posudkov a listinných dôkazov.
Poškodená L.. V. Q. s ak trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody nepripojila. Zástupca poškodenej Tatra banky, Mgr. T. M. sa k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody nepripojil s tým, že škoda im bola v celom rozsahu uhradená.
Obžalovaný L. Q. po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Po zákonnom poučení odpovedal na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., či c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal: áno d/ bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpovedal : áno f/ rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedal: áno g/ bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, odpovedal: áno h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin, odpovedal: áno.
Obžalovaný Š. N. po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Po zákonnom poučení odpovedal na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., či c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal: áno d/ bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpovedal : áno f/ rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedal: áno g/ bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, odpovedal: áno h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin, odpovedal: áno.
K otázke trestu uviedol, že pracuje a má prostriedky na uhradenie peňažného trestu.
Prokurátor nemal k vyhláseniu obžalovaných výhrady a navrhol tieto vyhlásenia prijať.
Súd prijal vyhlásenie o vine oboch obžalovaného a vykonal dokazovanie ohľadne ukladaného trestu a ochranného opatrenia.
Svedok PhDr. U. Š. k osobe obžalovaného L. Q. uviedol, že obžalovaný je v ich resocializačnom stredisku, ktorého je riaditeľom a ktoré sa zaoberá závislými na drogách, zaradený do 18 mesačného resocializačného programu. Režim v stredisku je prísny, klientom sú okrem iného kontrolované financie, musia sa zamestnať, urovnať dlhy, absolvujú psychoterapie a komunity, kontroluje sa im moč na prítomnosť drog. Obžalovaný Q. u nich pokračuje v protitoxikomanickej liečbe a pobyt v ich zariadení môže byť pre obžalovaného alternatívou oproti trestu odňatia slobody.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal obsah znaleckých posudkov MUDr. Klaudie Stanislavovej, ktorá k osobe obžalovaného N. nenavrhla ukladanie žiadneho ochranného opatrenia k osobe obžalovaného Q. navrhla pre jeho závislosť na omamných a psychotropných látkach u neho nariadiť ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Z listinných dôkazov súd oboznámil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 0T/95/14, zo dňa 13.6.2014, právoplatný 13.06.2014, ktorým bol obžalovaný L. Q. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr.zák., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Z dokladov predložených obhajobou vyplýva, že obžalovaný Q. je zamestnaný s pravidelným mesačným príjmom.
Z potvrdenia o náhrade spôsobenej škody predloženým zástupcom Tatra banky vyplýva, že škoda vo výške 125,-Eur bola uhradená obžalovaným L. Q.. Z registra trestov a posudkov na obžalovaných vyplýva, že obžalovaná Q. okrem vyššie citovaného trestného rozkazu nemá v registri trestov žiadny záznam, nebol ani prejednávaný za spáchanie priestupkov. Obžalovaný N. má v registri trestov dva záznamy, ale hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Spáchal do žalovaného skutku tri krát priestupok, ale všetky priestupky boli na úseku dopravy.
Po vykonanom dokazovaní súd s poukazom na vyhlásenie oboch obžalovaných o vine uznal týchto vinnými zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaných, súd toto ich konanie právne kvalifikoval zhodne s obžalobným návrhom.
Pokiaľ ide o ukladanie trestu obžalovaným, súd postupoval plne podľa zásad ore ukladanie trestov ako to má na mysli trestný zákon Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyžaduje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd postupoval pri ukladaní trestu u oboch obžalovaných prísne individuálne.
U obžalovaného L. Q. z vyššie citovaného trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že žalovaný skutok spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, takže v zmysle ust. § 49 ods. 2 Trestného zákona pri ukladaní trestu odňatia slobody by mu nemohol byť opätovne ukladaný trest s podmienečným odkladom jeho výkonu. Je však potrebné konštatovať, že okrem predchádzajúceho odsúdenia nemá iný záznam ani v registri trestov ani priestupkov. Uvedomil si, že príčinou jeho protiprávneho konania bola jeho drogová závislosť, sám sa dobrovoľne snaží zbaviť svojej závislosti a viesť ďalej riadny život. Nastúpil na resocializačný pobyt za súčasného absolvovania protitoxikomanickej liečby. Zamestnal sa a snaží sa viesť riadny život. Preto má súd za to, že v jeho osobe je možnosť ukladania alternatívneho peňažného trestu, na uhradenie ktorého má finančné prostriedky. To, že obžalovaný Q. uhradil spôsobenú škodu, doznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a jeho spáchanie úprimne oľutoval a pomáhal aj pri jeho objasnení, súd zohľadnil ako poľahčujúce okolnosti v zmysle ust. § 36 písm. k/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona. Na druhej strane to, že obžalovaný bol už odsúdený, súd zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona.
Pri prevahe pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd použil zmierňovacie ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona. Vzhľadom na vyššie citované dospel súd k záveru, že na splnenie ochrannej a výchovnej funkcie trestu obžalovanému Q. postačí tomuto uložiť primeraný peňažný trest vo výmere 400,-Eur a náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Ukladaním nepodmienečného trestu by došlo k prerušeniu jeho resocializačného procesu a takýto rest by bol kontraproduktívny a neviedol by k náprave obžalovaného.
Zároveň sa súd stotožnil so závermi znalkyne a uložil obžalovanému Q. aj protitoxikomanické liečenie ambulantou formou.
U obžalovaného Š. N. je potrebné konštatovať, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a od roku 2009 okrem priestupkov v doprave žije riadnym životom. Je zamestnaný. To, že obžalovaný N. sa doznal k spáchaniu žalovaného skutku a jeho spáchanie úprimne oľutoval, súd zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosti v zmysle ust. § 36 písm. l/ Trestného zákona. Na druhej strane súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle ust. § 37 trestného zákona, ktoré by mali vplyv na výšku, resp. druh ukladaného trestu. Pri prevahe pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd použil zmierňovacie ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona. Vzhľadom na vyššie citované dospel súd k záveru, že na splnenie ochrannej a výchovnej funkcie trestu obžalovanému N. postačí tomuto uložiť primeraný peňažný trest vo výmere 400,-Eur a náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Súd pri ukladaní trestu obžalovanému N. prihliadol aj na to, že na žalovanom skutku participoval v menšom rozsahu ako obžalovaný Q. a pokaľ bol Q. ukladaný alternatívny trest peňažný, bolo by nelogické, aby súd pri splnení podmienok na ukladanie peňažného trestu aj obžalovanému N. tomuto takýto trest neuložil.
Takto uložené tresty obom obžalovaným sú plne v súlade so zákonom a dostatočne splnia svoju ochrannú aj výchovnú funkciu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.