Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cb-117-2015.pdf
PDF · 86.82 KB
No categories available
11Cb/117/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: R. I., R.. XX. K. XXXX, bytom R.. Á.. C. XX/XX, A. I., zastúpeného: JUDr. Ján Végh, advokát v Dunajskej Strede, proti žalovanému: FIDEL s.r.o., IČO: 44 209 614, so sídlom Vrakúň 790, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, takto
rozhodol:
I. Zrušuje sa účasť žalobcu ako spoločníka v žalovanej spoločnosti s ručením obmedzeným. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 699,99 € (v tom 388,68 € trovy právneho zastúpenia a 311,31 € ostatné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. Jána Végha, advokáta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 2. apríla 2015 domáhal zrušenia svojej účasti v žalovanej spoločnosti. V žalobe predniesol, že je jedným z dvoch 50 % spoločníkov a konateľov žalovaného, pričom vedením spoločnosti je poverený druhý spoločník, ktorý za to poberal aj plat. Napriek tomu je spoločnosť stratová. Už krátko po založení dochádzalo medzi spoločníkmi k nezhodám v podstatných otázkach, pričom žalobca bol kontaktovaný len pri finančných problémoch a postupne vložil do spoločnosti niekoľko tisíc eur. V roku 2014 sa spoločníci dohodli, že spoločnosť zrušia po úhrade jej záväzkov, na čo žalobca požičal žalovanému 28.000 €. Druhý spoločník však potom prestal so žalobcom komunikovať. Žalobca preto zvolal na 19. marca 2015 valné zhromaždenie, na ktorom sa však druhý spoločník nezúčastnil, a preto nebolo schopné uznášať sa. Okrem toho podľa žalobcu druhý spoločník neoprávnene vyberá z účtu žalovanej spoločnosti prostriedky, resp. si necháva na svoj účet posielať úhrady za faktúry spoločnosti. Okrem toho má žalovaná spoločnosť dlh na poistnom voči Sociálnej poisťovni.
2. Žalovanému bola žaloba doručovaná do vlastných rúk na adresu zapísanú v obchodnom registri, odkiaľ sa zásielka vrátila súdu ako nedoručená 24. júna 2015. Účinky doručenia tak podľa § 48 ods. 2 O. s. p. voči žalovanému nastali 30. júna 2015. Žalovaný sa k takto doručenej žalobe nevyjadril.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p.), na ktoré sa dostavil len žalobca. Žalovaný, ktorému bolo predvolanie doručené podľa § 48 ods. 2 O. s. p. dňom 7. augusta 2014, sa neospravedlnil ani nepožiadal o jeho odročenie. Preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O. s. p. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie:
- výsluchom žalobcu (zápisnica z 20/8, č. l. 111, s. 2 a 3) a
- listinami, a to: spoločenská zmluva žalovaného (č. l. 84 až 91), pozvánka na rokovanie valného zhromaždenia (č. l. 32) s návrhom uznesení (č. l. 33) a vrátenou obálkou (č. l. 34), potvrdenie Sociálnej poisťovne (č. l. 3), účtovaná závierka za rok 2013 (č. l. 5 až 10), výpisy z účtov žalovaného a ním vystavené faktúry za obdobie december 2014 až február 2015 (č. l. 37 až 64), výpisy z účtov žalovaného za obdobie rokov 2010 až 2014 (č. l. 65 až 82), výpis zo zoznamu dlžníkov (č. l. 83), potvrdenie o
prihlásení žalobcu do sociálnej poistenia (č. l. 11 až 14, 24 až 28), pracovné potvrdenie žalobcu (č. l. 29 až 31) a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3 a § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalobca a brat T. V. (druhého spoločníka žalovaného) boli pred rokom 2008 priateľmi približne 30 rokov a prostredníctvom neho sa poznali. Žalobca v tom čase pracoval v Nemecku, plánoval sa však vrátiť na Slovensko. V tom čase sa s T. V. dohodli na spoločnom podnikaní v medzinárodnej cestnej doprave vozidlami do 3,5 tony. Nikto z nich v tejto oblasti nemal priame skúsenosti. Ich pôvodným zámerom bolo, aby T. V. podnikanie spoločnosti rozbehol a žalobca by sa potom z Nemecka vrátil (výpoveď žalobcu, č. l. 111/rub).
b) Pred 30. júlom 2008 preto žalobca a T. V. podpísali spoločenskú zmluvu o založení spoločnosti s ručením obmedzeným - žalovaného (úplné znenie č. l. 84 až 91, skutočnosť známa z obchodného registra). Jej spoločníkmi sa stali len títo dvaja, pričom každý z nich mal pôvodne vklad 100.000 býv. Sk (od roku 2009 každý po 3.319,391887 €; čl. IV ods. 2 spoločenskej zmluvy). Zároveň boli obaja ustanovení za konateľov (čl. VI oddiel 2 ods. 2 spol. zmluvy). Hlavným predmetom podnikania žalovaného mala v súlade s pôvodnou dohodou byť najmä nákladná cestná doprava vozidlami do 3,5 tony (čl. III spol. zmluvy, výpoveď žalobcu, zápisnica č.l. 111/rub). Táto spoločenská zmluva obsahovala okrem iného tieto ustanovenia: „Čl. VI. ... I. Valné zhromaždenie 1. ... Do jeho pôsobnosti patrí:... c) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy;... e) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľa;... g) rozhodovanie o zrušení spoločnosti... 3. Valné zhromaždenie je spôsobilé uznášať sa, ak sú prítomní spoločníci..., ktorým patria aspoň 2/3 všetkých hlasov. Každý spoločník má jeden hlas na každých 1.000,- Sk svojho vkladu. 4. Valné zhromaždenie rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov. 5. Na rozhodnutie podľa ods. 1, písm... c)..., g) je potrebný súhlas najmenej 2/3 väčšiny všetkých hlasov spoločníkov... 15. Konateľ je povinný doručovať písomnosti spoločníkom doporučenou zásielkou, prípadne osobne proti podpisu spoločníka... II. Konatelia... 3. ... Konateľ je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne...“
c) Pri založení žalovaného sa spoločníci dohodli, že bežné obchodné vedenie bude zabezpečovať konateľ a spoločník T. V., ktorý bol zároveň aj zamestnancom spoločnosti najneskôr od 19. októbra 2009 (potvrdenie Soc. poisťovne č. l. 3). Už na začiatku sa však medzi spoločníkmi objavili rozpory medzi spoločníkmi. Žalobca nebol vopred informovaný o úkonoch druhého konateľa a spoločníka. Žalobca na žiadosť druhého spoločníka vkladal do spoločnosti finančné prostriedky, a to 19. novembra 2009 sumu 3.000 €, 30. marca 2010 ďalších 3.000 €, 28. júna 2010 znova 3.000 €, 8. decembra 2010 sumu 1.500 €, 31. októbra 2012 sumu 1.000 €, 27. augusta 2013 sumu 1.300 €, 25. marca 2014 sumu 2.000 €, 7. apríla 2014 sumu 3.800 €, 9. júla 2014 sumu 2.500 €, 8. augusta 2013 sumu 13.615 €, 20. augusta 2014 sumu 2.500 €, 26. augusta 2014 sumu 473 €, 6. októbra 2014 sumu 750 €, 2. decembra 2014 sumu 320 €, 11. decembra 2014 sumu 2.072 €, 23. decembra 2014 sumu 133,29 €. Tieto sumy sa pritom takmer obratom použil žalovaný na rôzne úhrady (výpisy na č. l. 65 až 82, výpoveď žalobcu, č. l. 111/ rub). Napriek tomu spoločnosť dosiahla v roku 2013 záporné vlastné imanie vo výške 73.716 €, pričom jeho podstatnú časť tvorila strata z minulých rokov a aktuálneho účtovného obdobia vo výške 80.000 €. Okrem toho žalovaný evidoval záväzky voči svojim spoločníkom v sume 72.333 €. (súvaha č. l. 5 až 8)
d) Za obdobie decembra 2014 žalovaná spoločnosť mala minimálne 11 splatných faktúr za vykonanú prepravu v celkovej sume 7.796,22 € (faktúry č. l. 54 až 64), na žalobcovi známy účet spoločnosti však bolo uhradených len 4.244,61 € (výpis č. l. 53). V januári 2015 bolo splatných najmenej šesť faktúr v celkovej hodnote 4.268,52 € (faktúry č. l. 47 až 52), na účet však bolo uhradených len 402,28 € (výpis č. l. 46). Vo februári 2015 bolo splatných päť faktúr za vykonanú prepravu v sume 2.340 € (faktúry č. l. 38
až 45), na jej účet však bolo uhradených len 774,12 € (výpis č. l. 37). K 18. marcu 2015 mala žalovaná spoločnosť aj dlh voči Sociálnej poisťovni v sume 1.003,74 € (výpis č. l. 83).
e) Žalobca sa pokúšal tieto problémy riešiť rokovaním s druhým spoločníkom, ten však na jeho pokusy nereagoval. (výpoveď žalobcu) Preto žalobca využil svoje právo konateľa a v zastúpení advokátom pozvánkou z 3. marca 2015 zvolal valné zhromaždenie žalovaného na 19. marca 2015, na ktorom sa malo rokovanie o vrátení finančného vkladu, prevode obchodného podielu žalobcu na T.. V. a odvolanie žalobcu z funkcie konateľa (pozvánka č. l. 32, návrh č. l. 33). Táto obálka sa vrátila do rúk žalobcu 24. marca 2015 ako neprevzatá v odbernej lehote (obálka č. l. 24).
f) Žalobca najneskôr od roku 2006 celoročne žije a pracuje v Nemecku, kde pracuje v pracovnom pomere na neurčitý čas (potvrdenie č. l. 29). Taktiež je v Nemecku prihlásený do systému sociálneho poistenia (potvrdenia č. l. 11 až 14, 24 a 26).
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Jednotlivé skutkové zistenia sú výsledkom vyhodnotenia výpovede žalobcu a listinných dôkazov uvedených pri nich v zátvorkách, medzi ktorými neboli žiadne rozpory.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Podľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však žiadať, aby jeho účasť zrušil súd, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Posúdenie, či nastala takáto situácia, je vecou súdu, ktorý pritom prihliada na konkrétne okolnosti každého prípadu. Môže ísť najmä o prípady, kedy iní spoločníci podstatne porušujú povinnosti voči spoločníkovi a spoločník nemá možnosť ich konanie ovplyvniť. Podľa judikatúry (napr. rozsudok Krajského obchodného súdu v Brne sp. zn. 29/10 Cm 33/93, Soudní rozhledy 2/1995) skutkovú podstatu tohto ustanovenia napĺňa napríklad stav, kedy nedošlo k realizácii predmetu podnikania (činnosti) a splneniu účelu existencie spoločnosti, ako aj stav, kedy neprítomnosť spoločníka znemožňuje výkon práv a povinností ostatných spoločníkov.
7. V prerokúvanej veci je zo zisteného skutkového stavu zrejmé, že medzi žalobcom a druhým spoločníkom žalovaného T.. V. došlo k dohode o tom, že obchodné vedenie bude zabezpečovať T.. V., keďže žalobca sa trvalo zdržiava v Nemecku. Na ten účel mu aj bol vyplácaný pravidelný plat v pracovnom pomere. Napriek tomu žalovaná spoločnosť za sedem rokov svojej existencie nenapĺňa účel podnikania, ktorým je dosahovanie zisku (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka). Spoločnosť je v hlbokej strate a sám žalobca na jej prevádzku musel vynaložiť najmenej 40.963,29 € formou osobitných vkladov priamo na jej účet. Medzi žalobcom a T.. V. je celkom zjavne narušená dôvera, čo vyplýva z toho, že žalovaná spoločnosť celkom zjavne poskytuje určité plnenia a fakturuje ich, platby za tieto plnenia však neprichádzajú na jej účet. Okrem toho T.. V. odmieta so žalobcom komunikovať ohľadom riešenia situácie, neprevzal si ani pozvánku na valné zhromaždenie, ani sa na ňom nezúčastnil. Podľa úpravy čl. VI oddielu I ods. 3 spoločenskej zmluvy žalovanej spoločnosti je však predpokladom uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia prítomnosť spoločníkov s dvoma tretinami hlasov. Keďže žalobca aj T.. V. sú spoločníkmi s polovičným podielom a tým aj s rovnakým počtom hlasov (ten istý odsek spoloč. zmluvy), je bez účasti T.. V. nemožné konať platné valné zhromaždenie. Tým je ale nemožné aj akokoľvek riešiť súčasnú patovú situáciu medzi spoločníkmi, ktorej riešenie je však pre žalobcu (vzhľadom na jeho finančnú angažovanosť v nej) nevyhnutné. Za stavu, že je to T.. V., ktorý je schopný operatívne spoločnosť riadiť, keďže žalobca žije v Nemecku, je jeho povinnosťou spolupracovať aj s druhým spoločníkom (žalobcom) na riešení nezhôd, resp. patovej situácie. Ak tento spoločník na jej riešení nemá záujem, no bez neho žiadne riešenie nie je možné, nemožno podľa názoru súdu od žalobcu spravodlivosti požadovať, aby zotrvával v takto riadenej a zadlženej spoločnosti so spoločníkom, bez spolupráce ktorého nemožno očakávať naplnenie jej účelu, teda riadny rozbeh podnikania a dosahovanie zisku.
8. Z týchto dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel (výrok I). 9. O náhrade trov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal ich náhradu. Účelne vynaložené trovy žalobcu tvoria:
- zaplatený súdny poplatok 99,50 €,
- cestovné verejným hromadným dopravným prostriedkom na pojednávanie 20. augusta 2015 v sume 211,81 € (cestovné vlakom I. - A. a späť 60,40 €, letenka A. - C. a späť 151,41 € podľa § 137 O. s. p. a § 73 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom poriadku v znení neskorších predpisov),
- trovy právneho zastúpenia 388,68 € [tri úkony po 121,17 € - príprava a prevzatie zastúpenia, žaloba a účasť na pojednávaní 20. augusta 2015 podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., paušálna náhrada trikrát po 8,39 € podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.]. Súd nepovažoval trovy spojené s predžalobnou výzvou za trovy konania v zmysle § 137 O. s. p., pretože neboli vynaložené v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním (porov. judikát R 14/1985). Preto súd (vedený povinnosťou rozhodnúť o celom uplatnenom nároku na náhradu trov v zmysle § 152 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.) vyslovil, že žalobcovi náhradu trov konania v tejto časti nepriznáva. Priznanú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť do rúk advokáta bez ohľadu na to, o ktoré trovy ide, teda či o trovy právneho zastúpenia alebo iné trovy konania (§ 149 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.