Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-341-2015.pdf
PDF · 116.93 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/341/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, proti odporkyni: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XX, E. B., zastúpenej O. Č., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava III, o zaplatenie 323,04 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 323,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 323,04 eura od 04.09.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške 19,- eur za zaplatený súdny poplatok, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 10.09.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 323,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 323,04 eura od 04.09.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s odporkyňou ako dlžníčkou zmluvu o úvere č. 4205037622, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj úverové podmienky navrhovateľa. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 430,20 eura navrhovateľom odporkyni, pričom tá sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 9 mesačných splátkach po 47,79 eura. Odporkyňa bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku a preto bola navrhovateľ listom zo dňa 28.01.2013 vyzvaná na splatenie celého zostatku úveru, pozostávajúceho z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Vzhľadom na to navrhovateľ eviduje voči odporkyni pohľadávku v sume 323,04 eura pozostávajúcu z istiny vo výške 215,16 eura, zosplatnenej istiny vo výške 47,88 eura a upomienky II. vo výške 60,- eur.
Podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
Súd prostredníctvom Registra obyvateľov SR, príslušných OO PZ SR, Sociálnej poisťovne zisťoval pobyt odporkyne, avšak s negatívnym výsledkom a preto jej uznesením č.k. 16C 341/2015-38 zo dňa 22.06.20155 ustanovil v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníčku O. Č., pracovníčku Okresného súdu Bratislava III.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Nakoľko predmet tohto súdneho konania nepresiahol sumu 1 000,-eur, išlo podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. o drobný spor, v ktorom podľa § 115a ods. 2 O.s.p. nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie. Preto súd podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vyvesil dňa 05.08.2015 na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 20.08.2015 o 09:50 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
V prejednávanej veci, za splnenia zákonných podmienok pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania, súd na základe výsledkov prípravy pojednávania oboznámením sa s návrhom a z predloženými listinnými dôkazmi - úverovou zmluvou zo dňa 10.05.2012, všeobecnými zmluvnými podmienkami navrhovateľa, výzvou na zaplatenie zo dňa 01.07.2013, podacím poštovým hárkom, výpisom čerpania úveru, výpisom z obchodného navrhovateľa, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ ako právnická osoba podnikajúca v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom a odporkyňa ako fyzická osoba uzatvorili dňa 10.05.2012 v písomnej forme úverovú zmluvu č. 4205037622 (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni peňažné prostriedky v sume 430,20 eura a záväzok odporkyne tieto peňažné prostriedky navrhovateľovi vrátiť a to v pravidelných mesačných splátkach, v ktorých bola zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky.
Zo Zmluvy o úvere vyplývalo, že:
- úver bol poskytnutý navrhovateľom odporkyni za účelom kúpy tovaru v sume 478,- eur tak, že odporkyňa uhradila z predajnej ceny tovaru v hotovosti sumu 47,80 eura a navrhovateľ jej poskytol úver v sume 430,20 eura, ktorý mala odporkyňa navrhovateľovi splatiť v 9 pravidelných mesačných splátkach vždy k 14 dňu mesiaca v sume 47,79 eura;
- celková čiastka splatná odporkyňou predstavovala sumu 430,11 eura;
- ročná úroková sadzba predstavovala výšku 0 %;
- RPMN predstavovala výšku 0 %;
- priemerná hodnota RPMN predstavovala výšku 41,82 %;
- celkové náklady odporkyne predstavovali sumu - 0,09 eura;
- spôsob úhrady splátok úver bol dohodnutý formou poštových poukážok;
- lehota splatnosti úveru bola stanovená na deň 14.02.2013;
- navrhovateľ zisťoval schopnosť odporkyne splácať úver tým, že zistil jej mesačný príjem a príjem jej partnera;
- jej súčasťou boli aj úverové podmienky navrhovateľa.
Z hlavy 7. § 3 písm. a) úverových podmienok navrhovateľa vyplývalo, že odporkyňa je povinná celý čerpaný úver splatiť na požiadanie navrhovateľa v prípade, že sa oneskorila s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskorila s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom takáto predčasná platnosť podľa § 5 tejto hlavy úverových podmienok navrhovateľa nemá vplyv na trvanie Zmluvy.
Z hlavy 18 úverových podmienok navrhovateľa vyplývalo, že v prípade omeškania odporkyne s úhradu splátky je navrhovateľ oprávnený odporkyne vyúčtovať a odporkyňa je povinná zaplatiť poplatok za upomienku v sume 5,- eur v prípade prvej upomienky a sumu 12,- eur v prípade druhej upomienky, pričom v prípade omeškania odporkyne je navrhovateľ oprávnený odporkyni vyúčtovať a odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 17,- eur.
Navrhovateľ dňa 28.01.2013 listom vyzval odporkyňu k splateniu celého úveru poskytnutého na základe Zmluvy, pričom dňa 01.07.2013 bola odporkyňa opätovne navrhovateľom vyzvaná k splateniu celého úver, tento krát však so správne uvedenou výškou úhrady 323,04 eura.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného do 31.12.2012 (ďalej už tiež len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
Podľa § 1 ods. 2 druhej vety Obchodného zákonníka ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Na základe zisteného skutkového stavu bolo nesporné, že navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili dňa 10.05.2012 v písomnej forme zmluvu, ktorá obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a teda išlo podľa § 261 ods. 4 písm. d) Obchodného zákonníka o absolútny obchodnoprávny vzťah, na ktorý sa použil právny režim Obchodného zákonníka, okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní Zmluvy, keďže navrhovateľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a odporkyňa ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľský zmluvu, na ktorú sa okrem toho aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Konkrétne Zmluva predstavovala podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010Z.z. zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, keďže spotrebiteľský úver bol dojednaný výhradne na financovanie kúpy konkrétneho tovaru. Zmluvu taktiež nebolo možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko bola uzatvorená v písomnej forme (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) a obsahovala všetky náležitosti podľa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. zákona č. 129/2010 Z.z. Súd mal taktiež preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ konal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a pred uzavretím Zmluvy zisťoval schopnosť odporkyne splácať spotrebiteľský úver a preto nemohli nastať následky predpokladané § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a teda navrhovateľ mohol vyžadovať od odporkyne jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Súd považoval za nesporné, že navrhovateľ si svoj záväzok zo Zmluvy splnil a poskytol odporkyni peňažné prostriedky v sume 430,20 eura za účelom kúpy tovaru, na základe čoho odporkyni vznikla povinnosť navrhovateľom poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok a to celkovo v 9tich splátkach po 47,80 eura, pričom v týchto splátkach bola zahrnutá úverová istina, poplatok za vedenie účtu a úroky. Celkom splatná suma odporkyňou navrhovateľovi tak predstavovala výšku 430,11 eura, čiže odporkyni tým nevznikli žiadne náklady súvisiace s poskytnutím úveru, pričom aj výška úroku bola 0 %.
Zo sumáru čerpania úveru mal súd preukázané, že odporkyňa bola s úhradou prvých troch splátok v omeškaní, keďže prvú splátku v sume 47,79 eura splatnú dňa 10.06.2012, druhú splátku v sume 47,79 eura splatnú dňa 14.07.2012 uhradila dňa 20.07.2012 a tretiu splátku v sume 47,79 eura splatnú dňa 14.08.2012 uhradila až dňa 28.08.2012, pričom štvrtú splátku v sume 47,79 eura splatnú dňa 14.09.2012 uhradil len z časti a to v sume 23,79 eura a následne už odporkyňa nevykonala ani jednu úhradu splátky úveru podľa Zmluvy.
Následne dňa 28.01.2013 pristúpil navrhovateľ v súlade so 7 hlavou § 3 písm. a) všeobecných úverových podmienok k zosplatneniu úveru, keďže odporkyňa bola v tom čase v omeškaní s platením aspoň dvoch splátok, na základe čoho vznikla navrhovateľovi pohľadávka v pozostávajúca z dlžných splátok úveru v sume 215,16 eura a zosplatnenej zvyšnej časti istiny úveru v sume 47,88 eura, čo predstavovalo celkovo sumu 263,04 eura.
Navrhovateľovi zároveň vznikol podľa hlavy č. 18 všeobecných úverových podmienok aj nárok na poplatok za 5 upomienok po 12,- eur, čo predstavovalo celkom sumu 60,- eur.
Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, avšak nedospel k záveru, že by existovala akákoľvek zákonná prekážka na priznanie práva navrhovateľovi, resp. jeho oslabenie. Taktiež bol súd toho názoru, že Zmluva neobsahovala žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa a preto súd návrhu navrhovateľa na začatie konania ako dôvodnému vyhovel v celom rozsahu.
Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 druhá časť prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Nakoľko navrhovateľ a odporkyňa nemali úrok z omeškania dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporkyne s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania, nakoľko k omeškaniu odporcu prišlo po 15. 01. 2009, súd stanovil s odvolaním sa na § 369 ods. 1Obchodného zákonníka platného v čase od 15. 01. 2009 do 01. 02. 2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania navrhovateľom (t.j. ku dňu 04.09.2014) predstavovala výšku 0,15 % ročne, takže navrhovateľovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8,15 % ročne. Súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy odporkyňou navrhovateľovi.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa §151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady úspechu v konaní, plne úspešnému navrhovateľovi priznal voči neúspešnému odporcovi právo na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 19,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní na Okresný súd Bratislava III v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.