Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/92/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. augusta 2015 takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý : P. A. , nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom Obec A., okres Prievidza,

j e v i n n ý , ž e

1) hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry Q. A., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. -23 zo dňa 20. júna 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. júla 2008 je zaviazaný prispievať na jej výživu sumou vo výške 66,39 eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky V. A., plneniu tento povinnosti sa úmyselne vyhýba od 01. októbra 2012 do 17. februára 2014 v mieste svojho pobytu v A., ako i v mieste pobytu oprávnenej v X. tak, že hoci bol nezamestnaný, od skončenia posledného pracovného pomeru od 22. marca 2011 do 15. mája 2013 sa nezaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny do evidencie uchádzačov o zamestnanie a od 15. mája 2013 do 01. februára 2014 bol živnostníkom s obchodným menom P. A., O. číslo XX/XX, E., čím ostal dlhovať na výživnom V. A. sumu vo výške 1.062,24 eur,

2) dňa 31. augusta 2014 okolo 20.00 hodiny v X., pri tom ako kráčal s poškodenou U. B. po Q. ulici smerom k miestu bydliska poškodenej a keď poškodenej v kabelke zazvonil mobilný telefón, obžalovaný jej vulgárne nadával a opakovane sa vyhrážal, že ak poškodenú s novým partnerom spolu stretne, zabije ich a skončia v nemocnici,

3) dňa 09. septembra 2014 okolo 16.30 hodiny v X. na T. Q. Q., pred stánkom s občerstvením, v ktorom predávala poškodená U. B. jej vulgárne nadával a vyhrážal sa, že ak ju stretne s iným mužom, zabije ju,

t e d a

v bode 1)

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného,

v bodoch 2), 3)

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo opomenul,

t ý m s p á c h a l

v bode 1)

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona číslo 300/2005 Z z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z., v bodoch 2), 3)

pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods.1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 51 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods.2 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 51 ods.3 písm. b) Trestného zákona ukladá sa mu obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas plynutia skúšobnej doby.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. A., vypočul poškodených U. B., V. A., svedkyňu F. I., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný P. A. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti. Uviedol, že je pravdou, že maloletá dcéra bola na čas po rozvode zverená do výchovy a opatery matke, bol zaviazaný prispievať na jej výživu. Uviedol, že je pravdou, že výživné si tak, ako je uvedené v obžalobe neplnil. Uviedol, že výživné neplnil z toho dôvodu, že nemal finančné prostriedky, pretože mu ľudia, u ktorých pracoval nezaplatili. Uviedol, že je pravdou, že sa nezaevidoval na Úrade práce, čakal, či mu niekto prácu neponúkne, po celý čas ho živila priateľka U. B.. Uviedol, že výživné chce splácať v splátkach. Uviedol, že je pravdou, že požíva alkoholické nápoje, ale nie je závislý na alkohole a v priemere fajčí denne dvadsať cigariet. Pokiaľ sa týkalo skutkov vydierania, uviedol, že to tak nebolo. Uviedol, že v predmetných dňoch bol s poškodenou U. B., došlo medzi nimi k hádkam. Poprel však, že by sa poškodenej nejakým spôsobom vyhrážal alebo by ju vydieral.

Obžalovaný je z konania ohľadne neplatenia výživného usvedčený výpoveďou poškodenej V. A., ktorá vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že po rozvode bola maloletá zverená do jej výchovy a opatery a obžalovaný bol zaviazaný platiť na jej výživu mesačne sumou 66,39 eur. Poškodená uviedla, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť vôbec neplní až do súčasnej doby, nejaví ani žiaden záujem o dcéru. Na záver svojej výpovede uviedla, že je schopná zo svojich finančných prostriedkov dcére zabezpečiť všetky potreby.

Obžalovaný je z konania usvedčený aj listinnými dôkazmi a to potvrdením o návšteve školy maloletou, výpisom zo živnostenského registra, z ktorého vyplýva, že obžalovaný vykonával živnosť od 15. mája 2013 do 01. februára 2014, dohodami o vykonaní prác a mzdovými listami.

Obžalovaný je z konania ohľadne vydierania usvedčený výpoveďou poškodenej U. B., ktorá vo svojej výpovedi podrobne popísala, čo sa v predmetných dňoch odohralo. Uviedla, že vždy bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. Uviedla, že keď dňa 31. augusta 2014 sa s obžalovaným vracala okolo 20.00 hodiny domov, tak jej v kabelke zazvonil mobilný telefón, obžalovaný sa jej opakovane vyhrážal, že ak ju uvidí s novým partnerom, tak ju zabije a že skončí v nemocnici. Taktiež dňa 09. septembra 2014 prišiel obžalovaný za ňou do práce, bol opitý a opätovne sa jej vyhrážal ako dňa 31. augusta 2014. Uviedla, že v oboch prípadoch mala z vyhrážok obžalovaného strach. Na záver uviedla, že obžalovaný, keď mal vypité, tak bol žiarlivý.

Svedkyňa F. I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdila výpoveď poškodenej U. B.. Uviedla, že obžalovaného pozná, lebo často chodil do práce za U. B., pričom často tam chodil pod vplyvom alkoholu. Mala vedomosť o tom, že U. B. s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti, už s ním však nechcela mať nič spoločné, lebo pil a napádal ju, našla si novú známosť. Pokiaľ sa týkalo dňa 09. septembra 2014 uviedla, v tom čase už obžalovaný s U. B. nežili. Uviedla, že obžalovaný prišiel za U. B. okolo 16.30 hodiny, pričom mal vypité. Uviedla, že obžalovaný najskôr U. B. medzi dverami vulgárne nadával, vykrikoval jej, že je kurva, že keď ju s niekým uvidí tak, že ju zajebe. Po tom, čo počula buchot, vybehla zo stánku, povedala obžalovanému, že zavolá Políciu, na čo obžalovaný odišiel preč. Po odchode obžalovaného bolo na U. B. vidieť, že má strach.

Súd po prevedenom dokazovaní, vyhodnotiac dôkazy tak jednotlivo ako i súhrnne, hoci obžalovaný poprel spáchanie trestnej činnosti, z konania v bode 1) je jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodenej V. A., aj listinnými dôkazmi. Súd mal preukázané, že obžalovaný v období od 15. mája 2013 do 01. februára 2014 vykonával živnosť, pričom pracoval aj brigádnicky, avšak po celý čas neprispel na výživu maloletej Q. žiadnou sumou, hoci mal finančné prostriedky, pričom svojím konaním zapríčinil dlh na výživnom vo výške 1.062,24 eur. Súd preto konanie obžalovaného tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať maloletú tak, ako to bolo určené rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. zo dňa 20. júna 2008. Súd po prevedenom dokazovaní, vyhodnotiac dôkazy tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný poprel spáchanie trestnej činnosti, z konania v bodoch 2), 3) je jednoznačne usvedčený výpoveďami poškodenej U. B. a svedkyne F. I.. Súd mal horeuvedenými výpoveďami jednoznačne preukázané, že obžalovaný v dňoch 31. augusta 2014 v čase okolo 20.00 hodiny a 09. septembra 2014 v čase okolo 16.30 hodiny hrozbou násilia nútil poškodenú, aby si nenašla nového partnera, lebo ak to zistí, resp. ak poškodenú s novým partnerom stretne, tak ich zabije, resp. skončia v nemocnici. Súd preto konanie obžalovaného tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods.1 Trestného zákona, pretože obžalovaný hrozbou násilia nútil poškodenú, aby niečo opomenula.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na tom, aby bola zabezpečená riadna výživa maloletého dieťaťa, na tom, aby bola zabezpečená ochrana slobodného rozhodovania občanov. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život človeka. Priťažujúcou okolnosťou je to, že spáchal viac trestných činov. Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť k plneniu si svojej vyživovacej povinnosti, žiarlivosť a sčasti záujem zvrátiť rozchod s poškodenou U. B. ovplyvnená požitím alkoholických nápojov.

K osobe obžalovaného súd zistil, že je nezamestnaný. V mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Doposiaľ bol jedenkrát riešený v priestupkovom konaní v oblasti cestnej dopravy. Doposiaľ súdne trestaný nebol.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že po použití asperačnej zásady sú tu okolnosti, aby súd využil ustanovenie § 51 ods.1 Trestného zákona a uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s probačným dohľadom v trvaní tri roky, ktorého výkon súd obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v prvej polovici zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní 30 mesiacov. Súd zároveň obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas plynutia skúšobnej doby a to z dôvodu, že trestnej činnosti sa dopúšťal po požití alkoholických nápojov.

Súd mal za to, že takto uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s uloženým obmedzením bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.