Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-744-2015.pdf
PDF · 85.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/744/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Debtinvest Limited so sídlom 33 Porter Road, P. O. BOX 3169, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, IČ: 609191, zast. Advokátska kancelária Gallo s. r. o. so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352, proti odporkyni: E. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. J. XXX, K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie sumy 170,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 6. mája 2013 č. k. 10Ro/114/2012-86, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Vedľajší účastník na strane odporkyne je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 31,56 eura právnemu zástupcovi navrhovateľa Advokátska kancelária Gallo s. r. o. so sídlom Jilemnického 30, Martin do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odpor zo dňa 15. 10. 2012, doručený Okresnému súdu Nitra dňa 22. 10. 2012, podaný vedľajším účastníkom na strane odporkyne proti platobnému rozkazu, vydanému Okresným súdom Nitra dňa 19. 07. 2012 pod číslom konania 10RO/114/2012-42, ako odpor podaný neoprávnenou osobou, odmietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 93 ods. 1, 3, 4, § 172 ods. 1 a § 174 ods. 2, 3 OSP a po preskúmaní spisového materiálu a podaného odporu dospel k záveru, že odpor v tejto právnej veci bol podaný neoprávnenou osobou a z tohto dôvodu bolo preto potrebné, v súlade s ustanovením § 174 ods. 3 OSP, odpor podaný vedľajším účastníkom konania odmietnuť, keďže súd prvého stupňa mal za to, že na oprávnenie vedľajšieho účastníka podať opravné prostriedky sa ustanovenie § 93 ods. 4 OSP nevzťahuje a právo podať opravný prostriedok má vedľajší účastník len v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom. Zdôraznil, že odpor proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom „sui generis" proti meritórnemu výroku platobného rozkazu a na jeho podanie je subjektívne legitimovaný iba odporca. Vzhľadom na to, že v zákone výslovne nie je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu tak, ako je to v prípade podania odvolania v zmysle ustanovenia § 201 OSP, bolo potrebné vyvodiť, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor. Takéto stanovisko zastával aj odvolací súd - Krajský súd v Nitre, ktorý v odôvodnení uznesenia č. k. 7Co/197/2012-75 uviedol, že kogentné ustanovenie § 174 ods. 2 OSP nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ odporca odpor v zákonom stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník, ktorému plynie samostatná lehota na podanie odporu (od doručenia platobného rozkazu). Krajský súd v Nitre ďalej poukázal na druhú vetu ustanovenia § 201 OSP, keď uviedol, že právo podať odpor proti platobnému rozkazu nepredstavuje rovnakú procesnú situáciu ako právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu, pretože Občiansky súdny poriadok priamo predpokladá, že za splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 druhá veta OSP) a to dokonca aj proti vôli hlavného účastníka konania. Vzhľadom na to, že v tomto
prípade nebol naplnený základný z predpokladov citovaného zákonného ustanovenia [§ 174 ods. 3 písm. c) OSP], teda odpor proti platobnému rozkazu nebol podaný oprávnenou osobou na podanie odporu a o následkoch podania odporu neoprávnenou osobou bola odporkyňa v platobnom rozkaze poučená, súd prvého stupňa odpor vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti platobnému rozkazu ako odpor podaný neoprávnenou osobou odmietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, namietajúc neúplné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie veci. Vyjadril presvedčenie, že názor súdu prvého stupňa neodzrkadľuje akútne potreby ochrany masy neinformovaných a rezignovaných spotrebiteľov práve v skrátenom konaní, keď drvivá väčšina spotrebiteľských vecí sa na súdoch SR stále rieši vydávaním platobných rozkazov, v rozpore s § 172 ods. 9 OSP, keď súdy SR masovo vydávajú platobné rozkazy aj vo veciach, v ktorých sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Poukázal pritom na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38, čl. 47 Charty základných práv EÚ. Bola preto zásadne nesprávna právna argumentácia súdu, že vedľajší účastník nie je oprávnenou osobou na podanie odporu. Mal za to, že vedľajší účastník, ak vstúpi do konania v dobe, kedy ešte platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, má rovnaké práva a povinnosti ako hlavný intervient, na strane ktorého vystupuje a plynie mu samostatná lehota na podanie opravného prostriedku, ktorá začína dňom doručenia platobného rozkazu. Následne poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ako aj ustanovenia § 93 ods. 3, 4 OSP a mal za to, že bolo potrebné hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, vyzvať, aby sa k odporu vyjadril. Nečinnosť odporcu pritom nemohla byť považovaná za konkludentný súhlas, ale bola prejavom len rezignácie neinformovaného spotrebiteľa, ktorý nevie napr. o premlčaní pohľadávky, ktorá bola voči nemu uplatňovaná a o neprijateľných zmluvných podmienkach, z ktorých napriek ich absolútnej neplatnosti navrhovateľ uplatňuje, a naviac, súd ho často dostatočne účinne odradil od podania odporu poučením v platobnom rozkaze o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za odpor proti platobnému rozkazu súdny poplatok, aj keď bolo to v priamom rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ išlo o možnosť vedľajšieho účastníka podať vo veci opravný prostriedok, poukázal na mimoriadne dôležité uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo 27/2012 z 27. 08. 2012, ako aj iné uznesenia krajských súdov. Považoval za absurdné, aby nezákonným postupom súdu, ktorým vydá platobný rozkaz vo veci, v ktorej ho vydať nesmie, zabránil vedľajšiemu účastníkovi takýmto nezákonným postupom ochrániť spotrebiteľa pred úžerou, nemorálnosťou a nečestnosťou a pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami. S poukazom na uvedené trval na podanom odpore a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, čím sa ex lege zruší aj vydaný platobný rozkaz.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka zastal názor, že súd postupoval správne, keď odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol ako podané neoprávnenou osobou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/17/2012. Okrem toho mal za to, že súd prvého stupňa vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania voči vedľajšiemu účastníkovi.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 170,19 eura s príslušenstvom. Vedľajší účastník dňa 02. 07. 2012 oznámil vstup do konania. Vo veci bol dňa 19. 07. 2012 vydaný platobný rozkaz, ktorý bol odporkyni doručený dňa 15. 08. 2012 a vedľajšiemu účastníkovi dňa 08. 10. 2012. Dňa 22. 10. 2012 podal vedľajší účastník proti platobnému rozkazu odpor, v dôsledku čoho súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením.
Predmetom posúdenia odvolacieho súdu je posúdenie otázky, či bol vedľajší účastník oprávnený v danej veci podať odpor dňa 22. 10. 2012.
Podľa § 90 OSP účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Podľa § 93 ods. 1 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
V zmysle poznámky 10a) k § 93 ods. 2 OSP je osobitným predpisom napríklad aj zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 172 ods. 1 OSP súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.
Podľa § 174 ods. 1 OSP platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
Podľa § 174 ods. 2 OSP, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
Podľa § 174 ods. 3 OSP súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný: a) oneskorene, b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze, c) neoprávnenou osobou.
Platobný rozkaz súd vydáva v skrátenom konaní, preto sa skutkový stav veci pred jeho vydaním nezisťuje v takom rozsahu, ako pred vydaním iného rozhodnutia vo veci samej. V platobnom rozkaze súd uloží odporcovi povinnosť, aby do pätnástich dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi tak uplatnenú pohľadávku, ako aj trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor, a to na tom súde, ktorý ho vydal. Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Zabrániť tomu, aby u platobného rozkazu nastali účinky právoplatného rozsudku, možno podľa zákona včasným podaním zdôvodneného odporu v zákonnej lehote 15 dní, počítanej od doručenia platobného rozkazu. Legitimovaným na podanie odporu je odporca, prípadne jeho splnomocnený zástupca a od 01. 01. 2015 aj vedľajší účastník, avšak len
za predpokladu, že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.
Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že pred vydaním platobného rozkazu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup do konania z vlastného podnetu ako vedľajší účastník na strane odporkyne. Po oznámení vstupu do konania vedľajším účastníkom súd vydal platobný rozkaz a okrem účastníkov konania ho zaslal aj vedľajšiemu účastníkovi. Následne dňa 22. 10. 2012 vedľajší účastník podal na súde odpor proti platobnému rozkazu, pričom napadnutým uznesením súd prvého stupňa odpor vedľajšieho účastníka odmietol.
Vedľajší účastník má v zásade v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník, ktorého v súdnom konaní podporuje. Všetky úkony vykonáva vo vlastnom mene. Jeho postavenie však nie je úplne rovnaké ako postavenie hlavného účastníka konania, pretože vedľajší účastník je vylúčený z procesných úkonov predstavujúcich dispozíciu s predmetom konania.
Právna úprava obsiahnutá v Občianskom právnom poriadku je kogentnou úpravou a účastníci konania môžu v občianskom súdnom konaní robiť také úkony, ktoré im táto úprava dovoľuje. V konaní o vydanie platobného rozkazu právna úprava obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku právo vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu do 31. 12. 2014 neupravovala (na rozdiel od práva podať odvolanie, ktoré právna úprava vedľajšiemu účastníkovi za splnenia zákonných podmienok priznávala). Občiansky súdny poriadok výslovne ustanovuje prípad, kedy dôjde k zrušeniu platobného rozkazu, pričom stanovuje, že sa tak stane iba za predpokladu, že odporca včas podá odpor s odôvodnením vo veci samej (§ 174 ods. 2 prvá veta OSP). Uvedenú nejednotnosť odstránila novela OSP s účinnosťou od 01. 01. 2015, ktorá v ustanovení § 93 ods. 5 OSP zakotvila, že vedľajší účastník môže podať odpor proti platobnému rozkazu, len ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Z uvedeného vyplýva, že právo podať odpor sa viaže výlučne na osobu odporcu, resp. od 01. 01. 2015 na vedľajšieho účastníka za predpokladu, že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, a preto, pokiaľ v zákonnej lehote odporca, resp. iná oprávnená osoba, nepodala odpor proti platobnému rozkazu, tento sa stal právoplatným. To potom znamená, že ak sa odpor proti platobnému rozkazu nepodal, nemá vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa § 93 ods. 2 OSP právny význam.
Keďže odporkyňa v danej veci odpor proti platobnému rozkazu nepodala a k zrušeniu platobného rozkazu by v danej veci došlo len vtedy, ak by odporkyňa včas podala odpor s odôvodnením vo veci samej, súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď odpor vedľajšieho účastníka odmietol ako odpor podaný neoprávnenou osobou. Kogentné ustanovenie § 174 ods. 2 OSP nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ odporkyňa odpor v zákonom stanovenej lehote nepodala, môže tak urobiť vedľajší účastník, ktorému plynie samostatná lehota na podanie odporu, prípadne, že jeho lehota je limitovaná lehotou odporkyne. Uvedené nenarúša ani novelizovaná právna úprava. Účastníci občianskoprávneho konania, a teda aj vedľajší účastník majú iba tie práva, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 31,56 eura podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. a to za vyjadrenie k odvolaniu proti napadnutému uzneseniu v sume 18,26 eura, režijný paušál v sume 8,04 eura podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky a 20% DPH v sume 5,26 eura (20% DPH zo sumy 26,30 eura). Odvolací súd pritom vychádzal z tarifnej hodnoty - predmetu sporu, t. j. 170,19 eura.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.