Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/40/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľa: K. L., a.s. V. XX, K., zastúpený advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava proti odporcovi: L. P., nar. X.X.XXXX, bytom K. 5, zastúpený JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o. Forgáchova bašta 7, Nové Zámky o neúčinnosť kúpnej zmluvy, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a . O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 26.3.2010 domáha voči odporcovi určenia, že kúpna zmluva, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníctva chaty s. č. 503 postavenej na pozemku parc.č. 827/51, LV č. XXXX, kat. úz. C., obec C., uzatvorená medzi C. P., bytom K. X ako predávajúcou a odporcom ako kupujúcim, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol Správou katastra Nové Zámky povolený pod V 5589/08 je voči nemu právne neúčinná. Poukázal na to, že odporca, ktorý je blízkou osobou jeho dlžníčky, ktorá má voči nemu vysoké záväzky, ktoré nebolo možné zatiaľ vymôcť exekučne ani len z časti, táto dlžníčka previedla svoj jediný majetok na odporcu. Uznesením -66 zo dňa 28.06.2010 bolo konanie v predmetnej veci v období od 29.07.2010 do 18.11.2013 prerušené do právoplatného skončenia konania . Potom ako odpadla prekážka pre ktorú bolo konanie prerušené, navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 03.12.2014 navrhol, aby súd pripustil ďalších účastníkov do konania na strane odporcu a to odporcu v 2. rade C. E. P. a odporcu v 3. rade T.. I. A. . Zároveň žiadal pripustiť zmenu žalovaného výroku súdu. Uznesením -129 zo dňa 16.04.2015 súd návrh navrhovateľa na vstup ďalších účastníkov do konania zamietol, zároveň nepripustil zmenu návrhu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.05.2015. Preto predmetom konania zostal pôvodne žalovaný výrok. Navrhovateľ žiadal doplniť dokazovanie o vykonanie znaleckého posudku na určenie trhovej hodnoty prevádzanej nehnuteľnosti ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy t. j. 05.08.2008, pretože bol toho názoru, že cena uvádzaná v zmluve o prevode bola uvedená nižšia aká bola skutočná trhová hodnota. Záverom poukázal na to, že súd by mal ako predbežnú otázku posúdiť platnosť záložnej zmluvy ako aj zmluvy o prevode nehnuteľnosti, v ktorej vystupovala záložná veriteľka ako predávajúca, čo odporuje právnej úprave, podľa ktorej aj pri výkone záložného práva prevádzateľom nehnuteľnosti je stále záložca. Na viac mal za to, že samotná zmluva o pôžičke ako aj záložná zmluva sú pochybné, vykazujú znaky predstierania a preto výkon záložného práva nebol úkonom smerujúcim k uspokojeniu záväzkov dlžníčky. Poukázal na to, že svedkovia aj odporca tvrdili, že všetky platby boli vykonávané v hotovosti, nebola o nich stopa v banke. Ďalej na to, že T.. A. zaplatenie dlhu od K.P. nijako neurgovala nevymáhala a na viac záložnú zmluvu uzavrela ešte pred splatnosťou pôžičky. Odporca taktiež nepreukázal že mal k dispozícii kúpnu cenu za nehnuteľnosť. Bol toho názoru, že išlo o bezodplatný prevod medzi blízkymi osobami, preto kúpnu zmluvu zo dňa 05.08.2008 žiadal vyhlásiť voči sebe za neúčinnú.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.06.2010 žiadal návrh zamietnuť, poukázal na to, že navrhovateľ nie je veriteľom jeho sestry C. P., ktorá skutočnosť sa rieši v konaní , v rámci ktorého táto namieta, že notárska zápisnica N 511/2005 NZ 54968/2005 spísaná dňa 16.11.2005 nie je exekučným titulom. Potvrdil, že potom ako mu sestra v roku 2008 oznámila, že dlhuje T.. A. 200.000,- Sk ( 6.638,78 eur) a chcela od neho požičať peniaze, tak jej pôžičku neposkytol, ale následne na základe výkonu záložného práva spornú nehnuteľnosť kúpil. Záverom poukázal na to, že už 13 rokov žije s dieťaťom a družkou v Hlohovci, s rodičmi a sestrou sa stretáva príležitostne. Ďalej nato, že listinnými dôkazmi preukázal zaplatenie kúpnej ceny 200.000,- Sk tak ako sa konštatuje v kúpnej zmluve v časti V. bod 2. Nakoľko T.. A. mala svoju pohľadávku voči C. P. zabezpečenú záložným právom mala z toho vyplývajúce právo predaj vykonať a pokiaľ by nehnuteľnosť nekúpil, bola by ju predala tretej osobe. V danom prípade nešlo o právny úkon medzi blízkymi osobami čo sa týka kúpnej zmluvy a preto ustanovenie o odporovateľnosti právnych úkonov pokiaľ ide o blízke osoby sa na tento prípad nevzťahuje. Mal za to, že pokiaľ navrhovateľ poukazuje na neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, samotná táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie návrhu, pretože odporovateľnosti je možné sa domáhať iba proti platným právnym úkonom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, svedkov C. E. P., T.. I. A., oboznámil sa s leasingovou zmluvou, obsahom pripojeného spisu , obsahom vkladového spisu Správy katastra Nové Zámky V 5589/08, zmluvou o pôžičke zo dňa 01.11.2005, notárskou zápisnicou zo dňa 16.08.2007, ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi, na základe ktorých zistil tento skutkový a právny stav :

Dňa 15.11.2005 uzavrel navrhovateľ ako prenajímateľ s nájomcom C. P. - R. K. č. X leasingovú zmluvu č. XXXX/XX, ktorej predmetom bolo ojazdené motorové vozidlo VOLVO FH XX XXX. V dôsledku neplatenia leasingových splátok navrhovateľ listom zo dňa 02.01.2007 ktorý bol C. P. doručený dňa 04.01.2007 odstúpil.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vyplýva, že navrhovateľ dňa 01.06.2009 doručil súdu prostredníctvom exekučného úradu návrh na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom má byť notárska zápisnica spísaná dňa 16.11.2005 v nadväznosti na uzavretú leasingovú zmluvu č. 9592/25 zo dňa 15.11.2005, v ktorej notárskej zápisnici sú okrem iného špecifikované splátky leasingu ako aj súhlas C. P. s tým že v prípade nesplnenia jej záväzkov uvedených v leasingovej zmluve sa notárska zápisnica stane vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom exekučnom konaní dňa 07.09.2011 bolo vydané poverenie pre exekútora na vymoženie uloženej povinnosti na zaplatenie 16.177,60 eur a trovy exekúcie proti povinným C. P., V. P. a Q. P. (u posledných dvoch sa jedná o ručiteľov z vyššie uvedenej notárskej zápisnice). V exekučnom konaní povinní namietali existenciu dlhu medzi oprávneným a povinnou v 1. rade, uznesením -214 zo dňa 27.09.2012 súd exekúciu v časti o vymoženie istiny 1907,40 eur, zmluvnej pokuty vo výške 21.192,14 eur, úrokov z omeškania vo výške 14,25 % ročne vo výške 621,06 eur a úrokov z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 18.085,- eur za obdobie od 01.01.2008 do zaplatenia zastavil. Okrem toho námietky povinných v 1., 2. a 3. rade proti exekúcii zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31.10.2012. Následne uznesením -262 zo dňa 19.12.2012 v spojitosti s uznesením KS Nitra -282 zo dňa 24.07.2013 súd návrh na odklad exekúcie zamietol, okrem toho zamietol návrh povinných v 1. až 3. rade na zastavenie exekúcie. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.11.2013.

Dňa 01.11.2005 bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi veriteľom Ing. I. A. a dlžníkom C. P., na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi finančnú pôžičku bez určenia účelu 200.000,- Sk bezúročne, ktorú dlžníčka prevzala v hotovosti v deň podpísania zmluvy. Účastníci zmluvy sa dohodli na splatnosti pôžičky najneskôr do 31.12.2007. Dňa 16.08.2007 bola spísaná notárska zápisnica N 6/2007, , NCRls 32257/2007 medzi T.. I. A. a C. P., ktorou uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.11.2005 vo výške 200.000,- Sk. Predmetom zálohu sa stala nehnuteľnosť v kat. území C. vedená na LV č. XXXX chata s. č. 503 na parc. č. 827/51 patriace záložcovi v celosti.

Z vkladového spisu Správy katastra Nové Zámky V 5589/88 vyplýva, že dňa 05.08.2008 bol podaný návrh na zápis zmeny vlastníckych práv na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2008, ktorou

predávajúca Ing. I. A. za účasti vedľajšej účastníčky C. P. odpredala v rámci výkonu svojho záložného práva L. P. (odporca) nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. území C. vedenú na LV č. XXXX stavby s. č. 503 na parc. č. 827/51 v podiele 1/1 za dohodnutú kúpnu cenu 200.000,- Sk. Kúpna cena podľa zmluvy bola vyplatená v hotovosti do rúk predávajúcej pri podpise zmluvy. Výkon záložného práva záložný veriteľ oznámil záložcovi písomným listom zo dňa 28.04.2008 s tým, že svoju pohľadávku bude uspokojovať priamym predajom zálohu.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu riadne kúpil od pani A. s tým, že polovicu kúpnej ceny vyplatil z vlastných peňazí a druhú polovicu mal požičanú od svojho obchodného partnera. Kúpnu cenu vyplatil na matrike v hotovosti do rúk pani A.. V čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel len o jednom dlhu svojej sestry voči pani A.. Ďalej uviedol, že posledných 12 rokov býva a zdržuje sa v I. na adrese B. XX u svojej družky.

Svedkyňa C. E. P. (sestra odporcu) uviedla, že nakoľko potrebovala peniaze na podnikanie požičala si sumu 200.000,- Sk od matky svojej kamarátky a to bezúročne s tým, že peniaze následne nevkladala do peňažného ústavu, mala ich doma. Ústne sa dohodli tak, že peniaze má požičané na 1 rok, po tomto čase sa veriteľka domáhala vrátenia peňazí a preto jej dala nehnuteľnosť, ktorú mala do zálohu. Ona túto nehnuteľnosť nadobudla v roku 2002, vtedy bola ohodnotená na 150.000,- Sk. Keď podpisovala zmluvu o záložnom práve, už mala krízu v podnikaní. Okrem svojho dlhu, ktorý mala voči pani A., odporcovi nehovorila o žiadnom inom svojom dlhu. Jej problémy v podnikaní začali potom, čo jej navrhovateľ predal poruchový kamión, pričom predmetom leasingu od navrhovateľa nebolo vozidlo, ktoré si ona objednala, čo zistila až potom, keď nastali poruchy na vozidle.

A. T.. I. A. uviedla, že nie je v príbuzenskom vzťahu s C. P., jedná sa o priateľku jej dcéry, ktorá ju požiadala o poskytnutie pôžičky s tým, že peniaze vráti do konca roka 2006. Len z opatrnosti do zmluvy uviedli, že ich vráti najneskôr do roku 2007. Zmluvu o pôžičke spísala ona, peniaze jej odovzdala u nej doma, všetky naraz v hotovosti. Keď sa peniaze nevracali, tak si od nej pýtala záruku, vtedy jej ponúkla chatu, s čím súhlasila. Na základe toho notár spísal zápisnicu. Predtým ako chcela urobiť výkon záložného práva volala C. P., tvrdila, že sa pokúsi zohnať peniaze, čo sa nestalo. Napokon odporca vyrovnal jej dlh a preto uzavreli kúpnu zmluvu, kde jej odporca odovzdal v hotovosti naraz celú sumu, čím bola pre ňu celá vec ukončená. Peniaze, ktoré požičiavala, mala uložené doma.

Podľa § 42a ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“) ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151c ods. 1, 2 záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá, alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

Podľa § 151j ods. 1, veta prvá OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva.

Podľa § 151m ods. 4, veta prvá OZ, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva.

Podľa § 151m ods. 6 OZ, pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.

V prvom rade je potrebné uviesť, že odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté odporom, ktorý smeruje k tomu, aby boli vyhlásené vo vzťahu k nemu za právne neúčinné. V prípade ak veriteľ úspešne uplatní odporovateľnosť, nastáva potom možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Pokiaľ ide o prípad uvedený v prvej vete § 42a ods. 2 OZ, musia byť splnené oba v ňom uvedené predpoklady, t.j. na strane dlžníka úmysel ukrátiť svojho veriteľa, na druhej strane známosť (vedomosť) tohto úmyslu splnené súčasne. V ustanovení § 42a odsek 3 písmeno a) je v podstate duplicitne upravená možnosť odporovateľnosti ohľadne osôb blízkych dlžníkovi s tým, že v tomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť uvedených osôb predpokladá. Preto žalovaná strana musí preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti.

Čo sa týka samotného výkonu záložného práva tak, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 151m odsek 6 záložný veriteľ je zo zákona splnomocnený vystupovať pri výkone záložného práva v mene záložcu, toto splnomocnenie zahŕňa oprávnenie záložného veriteľa, aby záloh sám predal, alebo aby podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby. Zmyslom uvedeného zákonného splnomocnenia je, aby záložný veriteľ bol oprávnený predať vec, ktorej nie je vlastníkom a aby nadobúdateľ mohol nadobudnúť vec s takými istými právnymi účinkami ako by ju nadobudol od vlastníka (záložcu).

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Je nepochybné, že medzi navrhovateľom a C. P. bola dňa 15.11.2005 uzavretá leasingová zmluva, následne dňa 16.11.2005 bola spísaná notárska zápisnica o vyhlásení o uznaní dlhu a o vyhlásení ručiteľov vo vzťahu k uzavretej leasingovej zmluve. Napriek námietkam povinných v exekučnom konaní potom ako dňa 07.09.2011 bolo vydané poverenie na vymoženie uloženej povinnosti o zaplatenie 16.177,60 eur a trov exekúcie ,s prihliadnutím na čiastočné zastavenie exekúcie vyššie uvedeným uznesením zo dňa 27.09.2012, bolo v rámci tohto exekučného konania skonštatované, že notárska zápisnica zo dňa 16.11.2005 sa stala exekučným titulom. Súd má za to, že dlh vyplývajúci C. P. z tohto exekučného titulu jej bol známy po doručení odstúpenia od leasingovej zmluvy dňom 04.01.2007. Z vykonaného dokazovania v tomto konaní vyplýva, že predtým ako dlžníčka nadobudla vedomosť o svojom dlhu, uzavrela zmluvu o pôžičke dňa 01.11.2005 s T.. I. A. a na zabezpečenie tejto pohľadávky zmluvné strany dňa 16.08.2007 uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva. To že zmluvu o zriadení záložného práva uzavreli s určitým časovým odstupom neodporuje zákonu. Z dôvodu nesplnenia záväzku t.j. zaplatenia pôžičky ( medzi K.P. a T..H.A.) splatnej najneskôr do 31.12.2007 sa záložný veriteľ rozhodol vykonať svoje záložné právo. Pri výkone tohto práva postupoval v súlade so zákonom, oznámil svojej dlžníčke že začína výkon svojho záložného práva a zrealizoval ho priamym predajom, uzavretím kúpnej zmluvy, na uzavretie ktorej v mene záložcu bol zo zákona splnomocnený. Na tejto veci nič nemení skutočnosť, že v predmetnej kúpnej zmluve zo dňa 05.08.2008 záložný veriteľ sa označil nesprávne ako predávajúci a vlastníčku prevádzanej nehnuteľnosti označil ako vedľajšiu účastníčku. Z obsahu tejto zmluvy totiž bezpochyby vyplýva, že jej účastníci ňou realizujú výkon záložného práva. V tejto súvislosti je podstatná tá okolnosť, že výkon záložného práva dlžníčka navrhovateľa (C. P.) nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, nemohla žiadnymi relevantnými krokmi obmedzovať záložného veriteľa, bola povinná poskytnúť pri tomto výkone súčinnosť a preto z uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2008 nemožno vyvodiť úmysel dlžníka, ktorým by chcel ukrátiť svojho veriteľa. Dlžníčka navrhovateľa C. P. v danom prípade nemala inú možnosť ako strpieť výkon záložného práva. Preto nebol daný právny základ na vyslovenie neúčinnosti namietanej kúpnej zmluvy. Z toho dôvodu súd návrh ako bezdôvodný zamietol. K námietke navrhovateľa, aby v danej veci súd ako predbežnú otázku posúdil platnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 01.11.2005 a zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 16.08.2007 nakoľko tieto považoval za

neplatné, je potrebné uviesť, že pokiaľ by aj súd dospel k takému istému záveru ako tvrdil navrhovateľ, jeho dôsledkom by bolo následne aj vyslovenie neplatnosti samotnej odporovateľnej kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2008 pretože na základe neplatných zmlúv o pôžičke, o zriadení záložného práva by nemohla platne previesť záložná veriteľka v mene dlžníčky žalovanú nehnuteľnosť. Pri takomto závere, by však výsledok sporu bol totožný ako teraz a to vzhľadom na žalovaný výrok súdu pretože nie je možné žalovať odporovateľnosť neplatnej zmluvy ( Ro NS SR 24.1.2003 sp.zn. , Ro NS ČR 5.3.2008 sp.zn. ). Na viac pre posúdenie namietaných neplatností zmlúv chýbali v spore pasívne legitimované osoby pretože na vyslovenie takéhoto záveru, by všetci účastníci uvedených zmlúv museli byť účastníkmi tohto konania. Z týchto dôvodov súd námietku navrhovateľa týkajúcu sa neplatnosti zmlúv právne nevyhodnotil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach. Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.