Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_47Er-1580-2014.pdf
PDF · 72.06 KB
Case nature
Area
Subarea
47Er/1580/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Q. O., Z..: XX.XX.XXXX, T.. K. XX, XXX XX X., v zast.: JUDr. Igor Klamár, advokát, Družstevná 5, 831 04 Bratislava proti povinnému: G. O., K. XXX, XXX XX K., pre vymoženie 61.508,34 EUR a trov exekúcie, rozhodujúc o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii zamieta. II. Návrh povinného na zastavenie exekúcie sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava dňa 23.09.2014 poveril v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súdneho exekútora: JUDr. Branislava Plška, Letná 5, 831 01 Bratislava, vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp. zn.: 14C/155/2009 zo dňa 21.11.2012.
Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a zaplatil predbežné trovy exekúcie, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii, príp. aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti trovám exekúcie. Povinnému bolo upovedomenie doručené dňa 31.10.2014. Povinný podal námietky dňa 05.11.2014, t.j. v zákonnej lehote.
Súdnym exekútorom boli na tunajší súd dňa 13.11.2014 doručené námietky povinného voči predmetnej exekúcii EX 836/14.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.
Povinný v námietkach proti exekúcii uvádza, že už v pôvodnom (primárnom) konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. značkou 14C/155/2009 uviedol, že pokiaľ nehnuteľnosť (pôvodné konanie pod sp. zn.: 14C/155/2009 sa týkalo vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov - oprávnenej a povinného, pričom masu vyporiadavaného BSM tvorili hnuteľné a nehnuteľné veci - pozn. súdu) nepredá, nemá možnosť oprávnenú vyplatiť v zmysle rozhodnutia. Povinný dňa 22.04.2014 našiel cestou realitnej kancelárie záujemcov o kúpu nehnuteľností a predaj bol pripravený, avšak
povinná odmietla predaj s odôvodnením, že suma 74.000,- € je nedostatočná. Následne realitná kancelária stratila o kúpu záujme (povinný zaslal súdu kópiu zmluvy o sprostredkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s predajom nehnuteľností). Povinný žiada o ,,znovuvysporidanie“ bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko o jeho požiadavkách a nárokoch v pôvodnom konaní nebolo konané v súlade so zákonom.
Dňa 08.06.2015 bolo na tunajší súd doručené stanovisko oprávnenej (podané cestou právneho zástupcu) k námietkam povinného, v ktorom uvádza, že podanie povinného nespĺňa náležitosti námietok a ním uvádzané dôvody nesúvisia s exekučným konaním, tvrdené skutočnosti sú nepravdivé a pre exekučné konanie irelevantné. Z uvedeného dôvodu žiada súd, aby námietky zamietol.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie - smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením). Súd po vykonaní dokazovania a zhodnotení dôkazov má za to, že námietky povinného boli podané neodôvodnene. Povinný v námietkach proti exekúcii uvádza, že pôvodné súdne konania trpelo právnymi vadami, tieto však nie je exekučnú súd v procesnej etape výkonu rozhodnutia oprávnený skúmať. Rovnako splnenie povinnosti povinného zaplatiť oprávnenej sumu 61.508,34 € titulom finančného vyrovnania v zmysle Rozsudku OS Trnava č.k.: 14C/155/2009-121 zo dňa 21.11.2012 (právoplatného dňa 18.12.2012) nebolo viazané na predaj nehnuteľnosti. Povinný spochybňuje znenie výroku citovaného rozsudku, tento je však záväzný pre sporové strany a aj pre konajúci exekučný súd. Tvrdené vady pôvodného konania nie je možné odstraňovať v procese výkonu rozhodnutia a ani na ne iným spôsobom prihliadnuť. Povinný tiež žiadal zastaviť exekúciu (vzhľadom na fakt, že doručené podanie mohlo byť podľa obsahu vyhodnotené ako námietky proti exekúcii ale aj ako návrh na jej zastavenia; súd preventívne rozhodoval o návrhu ako o námietkach proti exekúcii aj ako o návrhu na jej zastavenie). V zmysle § 57 ods. 1 z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Keďže v návrhu na zastavenie exekúcie nebol uvedený žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohla byť exekúcia zastavená (pričom aj o návrhu na zastavenie exekúcie platí vyššie uvedené), čo i len v časti, exekúcia prebieha na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.