Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/3/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu O. O., G.. XX. XX. XXXX, E. K. I. G. I. proti žalovanému M. Š., G.. XX. XX. XXXX, K. A., Z. XX/XX v konaní o zaplatenie sumy 1 591,00 € s prísl. takto

rozhodol:

Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 400 € spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne od 30. 06. 2014 do zaplatenia sa zastavuje.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde 04. 08. 2014 a doplnenou podaním, došlým na súd 30. 09. 2014 (č. l. 13) sa žalobca proti žalovanému ako konateľovi obchodnej spoločnosti X.-A. A..P..U.. A. A. Z. K., C. XX domáhal zaplatenia sumy 1 591,00 € spolu 5,75 % úrokom z omeškania ročne od 30. 06. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že u žalovaného ako konateľa spoločnosti X.-A. pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej prepravy od 24. 02. 2014 do 31. 05. 2014, kedy bol pracovný pomer ukončený podľa § 60 Zákonníka práce. V tomto období mu vznikol nárok na mzdu a cestovné náhrady za apríl 2014 v sume 425 €, za máj 2014 vo výške 1 166 €, ktoré mu neboli vyplatené, tým sa žalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti bezdôvodne obohatil vo výške 1 591 € a túto sumu žiadal zaplatiť.

Na pojednávaní potom žalobca na žalobe zotrval, už len v časti, a žiadal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 1 191 € spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne od 30. 06. 2014 do zaplatenia a vo zvyšku uplatneného nároku zobral žalobu späť, pretože žalovaný mu v priebehu súdneho konania dňa 07. 08. 2014 z celkovej pohľadávky zaplatil 400 €, čím žalovaná suma klesla na sumu 1 191 €. Uviedol, že plnenie proti žalovanému si uplatňuje titulom mzdy a cestovných náhrad čiastočne za obdobie apríla 2014 a celý mesiac máj 2014, pretože v tom čase bol zamestnancom obchodnej spoločnosti X.-A. A..P..U.. A. A. Z. K..

Žalovaný sa k žalobe sa vyjadril prvýkrát na pojednávaní dňa 20. 08. 2015, kde uviedol, že cíti osobnú zodpovednosť za dlh, ktorý firma má X.-A. K. voči žalobcovi ako jeho zamestnávateľ. Uviedol, že táto firma sa dostala do finančných potiaží a to v čase, keď jej kľúčový zákazník prešiel reštrukturalizáciou a firma stratila zákazky a dostala sa do platobnej neschopnosti, musela odpredať väčšinu vlastnených motorových vozidiel. V súčasnosti sa on, ako konateľ, snaží prevádzku firmy znova rozbehnúť, eviduje nárok žalobcu voči firme, nespochybňuje ho, nemá námietky k jeho výške a cíti za tento dlh morálnu zodpovednosť. Ako konateľ tejto obchodnej spoločnosti zamestnávateľa žalobcu sa ale bezdôvodne

neobohatil. Sám ako osoba prechádza rôznymi exekúciami. V záverečnom návrhu vyslovil názor, že ho metie, prečo žalobca nežaluje firmu, ale jeho.

Mimo výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho spisu, a takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca ako zamestnanec uzavrel s obchodnou spoločnosťou X.-A. A.. P.. U.. A. A. Z. K., C. XX, IČO: 45 307 024, zastúpenou konateľom M. Š., teda žalovaným dňa 24. 02. 2014 pracovnú zmluvu, na základe ktorej mal v tejto obchodnej spoločnosti pracovať v pracovnom zaradení ako vodič medzinárodnej kamiónovej doprave, pričom nástupný deň do práce bol 24. 02. 2014. Pracovná zmluva určovala pracovný čas, základnú mzdu žalobcu a ďalšie podmienky. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 22. 05. 2014 potom súd zistil, že zamestnávateľ, vyššie spomínaná obchodná spoločnosť X.-A. A..P..U.. A. A. Z. K., C. XX, IČO: 45 307 024 zastúpená konateľom M. Š. a žalobca sa dohodli na skončení pracovného pomeru ku dňu 31. 05. 2014 bez uvedenia dôvodu. Z oznámenia obchodnej spoločnosti X.- A. A..P..U.. A. A. Z. K. zo dňa 18. 07. 2014 potom súd zistil, že táto obchodná spoločnosť potvrdzuje výšku svojho záväzku z dôvodu nevyplatených miezd a cestovných náhrad voči žalobcovi, a to za apríl 2014 v sume 425 €, ktorá suma predstavuje časť cestovných náhrad a za máj 2014 v sume 1 166 €, ktorá suma predstavuje súčet mzdy a cestovných náhrad. Táto suma nemohla byť pre nedostatok finančných prostriedkov doposiaľ vyplatená ale v prípade získania ďalších finančných prostriedkov bude obchodná spoločnosť dlh žalobcu uspokojovať.

Z tohto dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Súd si do spisu pripojil aj výpis z Obchodného registra danej obchodnej spoločnosti, ktorá bola zapísaná do Obchodného registra 20. 01. 2010 a ku dňu rozhodovania súdu stále existovala ako právnická osoba. Žalovaný podľa zápisu v Obchodnom registri je konateľom tejto obchodnej spoločnosti, teda jej štatutárnym orgánom.

Je preto nepochybné, že ku dňu rozhodovania súdu stále existoval zamestnávateľ žalobcu, ktorým bola právnická osoba, obchodná spoločnosť X.-A. A..P..U.. A. A. Z. K.. Táto obchodná spoločnosť bola zmluvným partnerom žalobcu pri uzatváraní pracovnej zmluvy, pri dohode o skončení pracovného pomeru a táto osoba je odlišná od fyzickej osoby, jej konateľa, M. Š. teda žalovaného. Žalovaný konateľ obchodnej spoločnosti nebol zamestnávateľom žalobcu, tým bola právnická osoba uvedená v pracovnej zmluve žalobcu.

Nesporne žalobca uviedol, že nárok, ktorý uplatňuje voči žalovanému uplatňuje titulom nevyplatenej mzdy a cestovných náhrad, a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Žalobcov nárok na zaplatenie mzdy sa opiera o ust. § 118 a nasl. Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z. z.).

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

Pokiaľ ide o nárok na cestovné náhrady, tieto samostatne upravuje zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ako ďalší nárok zamestnanca, v prípade vyslania zamestnanca napr. na pracovnú cestu.

Podľa § 3 citovaného zákona, na pracovnú cestu vysiela zamestnanca zamestnávateľ za tam stanovených podmienok, v zmysle § 4 citovaného zákona, vyslanému zamestnancovi na pracovnú cestu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné, náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov a pod.

Tento zákon potom upravuje aj nároky zamestnanca pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu pri výkone práce v zahraničí a podobne. Z jeho znenia vyplýva, že sú to vždy nároky zamestnanca vo vzťahu k jeho zamestnávateľovi. Z predmetného zákona vyplýva aj povinnosť zamestnanca do 10 pracovných dní od skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť prípadný nevyúčtovaný preddavok, a zamestnávateľ je povinný do 10 pracovných

dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo skutočnosti zakladajúce nárok na náhrady podľa citovaného zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

Je teda zrejmé, že nárok žalobcu, pokiaľ ide o vyplatenie mzdy a pokiaľ ide o vyplatenie cestovných náhrad, mal smerovať voči jeho zamestnávateľovi teda existujúcej právnickej osobe, obchodnej spoločnosti X.-A. A..P..U.. A. A. Z. K. a nie voči jej konateľovi. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva, žeby takéto nároky žalobcu ako zamestnanca nemal uspokojiť jeho existujúci zamestnávateľ, ale konateľ zamestnávateľa. Konateľ vyššie spomínanej obchodnej spoločnosti a žalovaný M. Š. nebol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vyplatiť žalobcovi mzdu a cestovné náhrady. Bola to práve obchodná spoločnosť zamestnávateľ žalobcu, ktorá v zmysle § 106 Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Zb.) zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojim majetkom.

V zmysle § 133 ods. 1 Obch. zák. štatutárnym orgánom v spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov, pričom konateľom môže byť len fyzická osoba.

Žalovaný má len postavenie štatutárneho orgánu zamestnávateľa žalobcu a bol oprávnený konať za obchodnú spoločnosť vo všetkých veciach. Nebol ale zo zákona ako fyzická osoba povinný zaplatiť žalobcovi mzdu a cestovné náhrady, teda nebol vecne legitimovaný na uspokojenie nárokov, ktoré žalobca žalobou proti nemu smeroval. Žalobca pokiaľ chcel uspokojiť svoje nároky na zaplatenie mzdy a cestovných náhrad, mal žalovať svojho zamestnávateľa, teda obchodnú spoločnosť, ktorá podľa vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce mala povinnosť žalobcove nároky uspokojiť.

Súd preto žalobu vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu zamietol.

V časti, kde žalobca obmedzil žalobou uplatnený nárok, súd konanie podľa § 96 ods. 1 tretia veta O. s. p. konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaný bol v konaní proti žalobcovi plne úspešný, keďže však proti žalobcovi náhradu trov konania nepožadoval, súd mu náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.