Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_13C-105-2014.pdf
PDF · 97.73 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/105/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci navrhovateľa spol. Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 697 270, práv. zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673,proti odporkyni: J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom: O. XX, XXX XX Ž., občan SR, o zaplatenie 168,51 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 37,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 26.10.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.01.2014 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil odporkyni zaplatiť sumu 168,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.10.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavrel Zmluvu č. A 4417431, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporkyni 1 ks SIM karty, ktorá umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. SIM karte bolo pridelené účastnícke číslo XXXXXXXXXX. Navrhovateľ sa domáhal jednak zaplatenia ceny služieb v sume 37,07 eur a zároveň náhrady škody, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie Toshiba G450 v celkovej výške 131,44 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, tj. ide o škodu, ktorú odporkyňa spôsobila navrhovateľovi tým, že získala telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazala používať služby a platiť za ne po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 11.10.2012 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a za mobilný telefón, vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Neuhradená cena služieb predstavovala sumu 48,97 eur, z ktorej si navrhovateľ odpísal časť vo výške 11,90 eur, a preto si túto časť navrhovateľ v konaní neuplatňuje. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou, ani len čiastočnou úhradou. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, tj. od 26.10.2012.
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.
Podľa ust. § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p,. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 20.08.2015.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ s odporkyňou uzavrel dňa 23.06.2009 Zmluvu o pripojení č. A4417431 a dňa 23.06.2009 aj dodatok k zmluve o pripojení č. A4417431. Predmetom zmluvy v znení dodatku bolo poskytovanie služieb v účastníckom programe Mobilný Orange internet Štart, pričom odporkyni bolo odpredané telekomunikačné zariadenie Toshiba G450 za kúpnu cenu 1,- eur, pričom odporkyňa využívala služby telekomunikačným zariadením, ktorému bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov. Podľa interných záznamov navrhovateľa bola odporkyni predĺžená viazanosť až do 29.12.2012.
Využívaním komunikačných služieb v sieti internet odporkyňou vznikla navrhovateľovi celková pohľadávka v sume 48,97 eur ako nezaplatené mesačné poplatky za využité predplatené služby internetu. Odporkyni navrhovateľ zaslal pokus o zmier zo dňa 11.10.2012 s rozpisom neuhradených faktúr, ktorý podľa priloženej doručenky odporkyňa prevzala dňa 24.10.2012. Odporkyňa na písomný pokus o zmier nereagovala žiadnou, ani len čiastočnou úhradou. Navrhovateľ si však odpísal sumu vo výške 11,90 eur, preto si uplatnil len sumu 37,07 eur.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 zákona: Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) zákona: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) zákona: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
V konaní mal súd za nesporne preukázané, že odporkyňa porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy č. A4417431 a dodatku k nej tým, že riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté komunikačné služby. V dôsledku uvedeného vznikla odporkyni v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinnosť zaplatiť navrhovateľovi pohľadávku za neuhradené služby, pričom cena za služby bola odporkyni vyúčtovaná nasledovnými faktúrami:
- faktúra č. 5166054128, splatná dňa 22.06.2012 v sume 14,83 eur,
- faktúra č. 5169524824 splatná dňa 22.07.2012 v sume 16,18 eur,
- faktúra č. 5172981148, splatná dňa 22.08.2012 v sume 17,96 eur,
z uvedenej sumy si navrhovateľ uplatnil iba sumu 37,07 eur ( po odpísaní pohľadávky v sume 11,90 eur). Keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa uhradila sumu 37,07 eur uplatnenú titulom nezaplatenej ceny za služby využívané na základe uzatvorenej zmluvy o pripojení a dodatku k nej, na ktorých úhradu je odporkyňa povinná v zmysle zmluvy a vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami priznal navrhovateľovi sumu 37,07 eur vzhľadom na to, že dlh bol riadne a dostatočne preukázaný.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu s plnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS).
Súd taktiež priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z tejto sumy v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 8,75 % ročne (ako sadzbu 0,75 % zvýšenú o 8 percentuálnych bodov), a to odo dňa 26.10.2012, ako dňa nasledujúceho po dni uvedenom v pokuse pokonávku ako dátum splatnosti (25.10.2012) až do zaplatenia.
Ďalej si navrhovateľ uplatňoval sumu 131,44 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania titulom náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného komunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou.
Navrhovateľ vyčíslil náhradu škody nasledovne:
- škoda vo výške 131,44 eur ako rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného zariadenia (132,44 eur) a akciovou cenou, za ktorú bolo zariadenie odporkyni predané (1,- eur).
Podľa čl. 3. bod 3.7 Dodatku k zmluve o pripojení, Účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu dohodnutej
viazanosti. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z.z., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ): Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu dohodnutej zmluvnej viazanosti.
Pri tomto konštatovaní súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1, spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe....
Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP , ... zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami...
Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy s odporkyňou preukázané nebolo, a teda nebolo preukázané, že by odporkyňa svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu dohodnutej viazanosti nesplnila. Na tom nič nemení ani fakt, že vo faktúre č. 5172981148 je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy podľa všeobecných podmienok, čím podľa názoru súdu nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón či iné komunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho
úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou zariadenia, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu. Navrhovateľ odpredal odporkyni toto zariadenie za výhodnú akciovú kúpnu cenu, hoci navrhovateľovi bolo zrejmé, že jeho skutočná cena v čase predaja je niekoľkonásobne vyššia, avšak s odporkyňou si i napriek tomu dojednal kúpnu cenu zníženú a takúto zníženú cenu od odporkyne aj riadne obdržal.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva uzatvorená s odporkyňou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
S poukazom na to, že neboli naplnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, súd návrh v časti o zaplatenie sumy 131,44 eur s uplatneným úrokom z omeškania zamietol.
Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 37,07 eur s úrokom z omeškania, odporkyňa bola v konaní úspešná v časti o zaplatenie 131,44 eur s úrokom z omeškania, z čoho je zrejmé, že odporkyňa bola v konaní úspešnejšia, a preto by mala voči navrhovateľovi právo na pomernú náhradu trov konania. Keďže si však odporkyňa žiadne trovy neuplatnila, ich náhradu jej súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.