Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-36-2015.pdf
PDF · 83.97 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/36/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, U. a otca D. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. L. U., o návrhu otca dieťaťa na zníženie výživného na maloleté dieťa a úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. mája 2015 č. k. 11P/231/2014-44, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca dieťaťa na zníženie výživného na maloletého G. V., nar. XX. XX. XXXX a návrh otca dieťaťa na rozšírenie jeho styku s maloletým G. V., nar. XX. XX. XXXX zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrhy otca dieťaťa, ktoré sú predmetom konania v tejto právnej veci, neboli podané dôvodne, a preto súd oba návrhy otca dieťaťa zamietol. Súd konštatoval, že od posledného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu zo dňa 20. 02. 2012 nenastali také zmeny v pomeroch na stranách rodičov a maloletého dieťaťa, ktoré by odôvodňovali jednak úpravu výšky výživného zo strany otca na maloletého syna znížením a ani rozšírenie styku otca s maloletým dieťaťom. Ohľadom styku otca s maloletým synom súd poukázal na stav, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P287/2013-11 zo dňa 05. 11. 2013 bol návrh otca na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom zamietnutý, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02. 12. 2013. V súčasnej dobe nemožno konštatovať podstatné zmeny v pomeroch existujúcich na strane otca a maloletého syna, ktoré by boli dôvodom pre rozšírenie styku otca s maloletým G.. Otec svoju rodičovskú rolu vo vzťahu k synovi nijako neupevnil. Nie je schopný vnímať aktuálne potreby maloletého dieťaťa, ktoré úzko súvisia s problematickým zdravotným stavom maloletého dieťaťa a pružne na ne reagovať. U dieťaťa je naďalej pozorovaný neprimeraný neuropsychický vývin a poruchy v správaní, vzdory a záchvaty vedúce až k sebapoškodzovaniu. Dieťa vyžaduje režimové opatrenie a lekárske kontroly. Jeho zdravotný stav si vyžaduje osobitnú starostlivosť, ktorú maloletému poskytuje matka dieťaťa v domácom prostredí. Vzhľadom na stav dieťaťa je matka s maloletým stále na rodičovskej dovolenke, ktorú má predĺženú v nadväznosti na posudok vydaný o zdravotnom stave maloletého ÚPSVaR Nitra, ktorý bol vyhodnotený v nadväznosti na lekárske nálezy psychiatra, psychológa a všeobecného lekára ako dlhodobo nepriaznivý. Otec pri návštevách syna, ktoré
mu matka dieťaťa umožňuje v jej domácom prostrední, nevie zabezpečiť takú úroveň starostlivosti o syna, akú vyžaduje momentálny zdravotný stav dieťaťa. S dieťaťom vydrží pol hodiny alebo hodinu. Sám otec priznáva, že už zabúda a má problémy s vysokým krvným tlakom. Jeho predstavy o trávení voľného času s maloletým sú vzhľadom na súčasný stav u dieťaťa nereálne. Dieťa je zvyknuté na matku, ktorú vo svojom živote akceptuje. Odchodu otca z domácnosti matky zvyčajne dieťa vôbec nevenuje pozornosť. Otec nemá takú úroveň rodičovských zručností, ktorými by dieťa na dlhší čas zaujal. Podmienky na príchod dieťaťa do jeho domácnosti, ktorá vykazuje vážne nedostatky a predstavuje hrozbu pre život a zdravie dieťaťa, nemá vôbec vytvorené. Navyše, svoj písomný návrh v časti zníženia výživného dôvodil aj jeho odchodom do domova dôchodcov, v ktorom prostredí by bolo absolútne nereálne realizovať jeho styk s maloletým synom. K umiestneniu otca do zariadenia sociálnych služieb zatiaľ nedošlo. Otec nemá ani predstavu o tom, čo všetko vyžaduje v aktuálnom čase starostlivosť o mal. G. Nemá predstavu o tom, ako by s ním trávil čas a nevie prijať skutočnosť, že v súčasnej dobe dieťa nevyhnutne potrebuje stabilné prostredie, jednotné výchovné vedenie, pokojné zázemie a aktívnu spoluprácu oboch rodičov v liečbe, ktorej sa podrobuje. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu otca dieťaťa na rozšírenie jeho styku s mal. synom G., takéto rozhodnutie by nebolo v záujme maloletého dieťaťa, a preto súd návrh otca dieťaťa na rozšírenie jeho styku so synom zamietol. Rovnako zamietol súd aj návrh otca na zníženie výživného na mal. G. a to z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného uplynul čas v rámci, ktorého dieťa prešlo ďalším fyzickým a psychickým vývojom. Zmenili sa jeho potreby v oblasti ošatenia, obuvi, nárastom konfekčnej veľkosti. Jeho zdravotný stav vyžaduje pravidelnú návštevu lekárov a časté prednostné vyšetrenia, keďže dieťa nevydrží v stave, ktorý má čakať dlhšiu dobu pred ambulanciou lekára. Na strane dieťaťa je taktiež potreba užívania liekov, za ktoré matka dopláca. Matka je z objektívnych príčin odkázaná len na poberanie štátnych dávok, a to rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa, ktorých suma sa od 2/2012 zvýšila len nepatrne. Rovnako sa nezmenili majetkové pomery na strane matky dieťaťa. U otca došlo od poslednej úpravy výživného k zvýšeniu jeho starobného dôchodku zo sumy 330 eur mesačne na sumu 391,40 eur mesačne. Otec naďalej vlastní podiel na nehnuteľnostiach v kat. území N.. Obýva nehnuteľnosť, ktorej prostredie nie je absolútne vhodné pre pobyt maloletého dieťaťa, ktorý stav vyplynul z vykonaného šetrenia pomerov na strane otca zo strany orgánu starostlivosti o rodinu a deti. V stave, keď sa dožaduje úpravy výšky výživného znížením si zabezpečil pobyt v kúpeľoch organizovaný klubom dôchodcov za poplatok 150 eur a k tomu ešte cestovné. Pribudli mu výdavky na lieky súvisiace s ním uvádzaným vysokým krvným tlakom a rovnako ako matka dieťaťa, hradí i otec výdavky na bývanie. V čase poslednej úpravy výživného bol príjem otca nižší ako v súčasnej dobe, pričom zdravotné problémy maloletého dieťaťa nemali taký rozmer, do ktorého sa stav u dieťaťa vyvinul v súčasnej dobe. Prevažná časť náročnej starostlivosti o dieťa je na matke dieťaťa a otec sa na výchove dieťaťa podieľa len minimálne. Matka tak prevažnú časť jej vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu vyvažuje práve osobnou starostlivosťou o syna a za opísaného stavu pomerov je žiaduce a pre dieťa potrebné, aby sa otec na jeho výžive podieľal sumou výživného 100 eur mesačne, ako mu je rozhodnutím súdu doteraz výživné je určené. Súd mal za to, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa uvedené výživné zo strany otca vyžadujú a v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch otca je to, aby na výživu syna naďalej uvedené výživné platil a platil ho riadne, keďže dieťa je na výživu aj z jeho celoročne odkázané, keďže zatiaľ nie je schopné živiť sa samo. Zdôrazniť treba aj stav, že práve záväzok rodičov dieťaťa plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťa je prvoradý a prednostný popri existencii iných finančných záväzkoch, ktoré rodičia dieťa majú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré je vecne oslobodené od súdneho poplatku a možno ho začať aj bez návrhu, teda z úradnej moci súdu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote otec odvolanie, odôvodniac ho tým, že z dôvodu jeho sociálnej situácie navrhuje určiť výživné v sume 50 eur mesačne.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že so znížením výživného nesúhlasí. Jej situácia sa nezmenila, je na predĺženej materskej dovolenke pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa. Od 1. septembra 2015 sa jej zvýšia finančné náklady, pretože syn nastupuje do špeciálnej MŠ. Okrem vyživovacej povinnosti otec sa o syna nezaujíma, neposiela mu nič, ani na Vianoce, meniny, či narodeniny. Nesúhlasila tiež s úpravou styku tak, ako ju navrhoval otec. Žiadala, aby súd ponechal vyživovaciu povinnosť otca na sume 100 eur mesačne.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Pokiaľ ide o maloleté dieťa, možno tak urobiť i bez návrhu. Z ustanovení § 78 ods. 1 ZoR a § 163 ods. 2 OSP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatné dôvodné zníženie príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy, či nástupu na strednú školu, potom je to tiež vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby.
Predmetom odvolacieho konania bolo zníženie výživného otcovi na maloletého G.. Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Odvolací súd k námietkam otca v odvolaní dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil sociálnu situáciu otca a urobil z nej, po zohľadnení pomerov na strane matky, aj správny záver, že dôvody na zníženie výživného na mal. G. nie sú dané. Od ostatného rozhodovania o výživnom príjem otca ešte nepatrne vzrástol, a keďže výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, ak je v schopnostiach otca zaplatiť si za týždenný pobyt v kúpeľoch 150 eur, musí byť predovšetkým schopný zabezpečiť výživné pre mal. G., keď bolo potrebné zohľadniť okrem celkových pomerov oboch rodičov, tak ako ich zistil súd prvého stupňa, aj to, že vzhľadom k zdravotným problémom maloletého G. jeho matka svojou osobnou starostlivosťou o neho v prevažnej miere vyvažuje vyživovaciu povinnosť otca. Z uvedených dôvodov odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že je v schopnostiach otca, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi v súdom stanovenej výške, preto ak súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP, a keďže ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.