Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/30/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobkyne: N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, S., právne zastúpenej: JUDr. Tomáš Jánošík, advokát, Hviezdoslavova 1018, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: K. X., a.s., v likvidácii, R. XX, XXX XX Y., V.: XX A. XXX, zastúpená likvidátorom Mgr. Alexandrom Murínom, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I/ Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Trebišov, obec S., katastrálne územie S., zapísaných na LV č. XX, a to parc. reg. „C“ č. XX zastavaná plocha, nádvorie o výmere XXX m2 a stavba so súpisným číslom XX postavená na parcele č. XX, rodinný dom.

II/ Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.02.2020 domáhala voči žalovanému rozhodnutia totožným s výrokom tohto rozsudku a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnila tým, že v tomto konaní je žalobkyňa spotrebiteľom domáhajúcim sa ochrany svojho práva podľa o ochrane spotrebiteľa. Predmetom určenia vlastníckeho práva sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XX v katastrálnom území S., obec S., okres U., a to parc. reg. C evidované na kat. mape, parc. č. XX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie, stavby súpisné číslo XX, parc. č. XX, rodinný dom. Na liste vlastníctva č. XX, katastrálnom území S. je ako vlastník nehnuteľností pod por. č. X zapísaná spoločnosť G.I.C. X., a.s., R. XX, XXX XX Y. ako dočasný vlastník na základe zabezpečovacieho prevodu práva z titulu Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva č. . IČO zapísanej spoločnosti v liste vlastníctva uvedené nie je. Napriek absencii identifikačného čísla spoločnosti je zrejmé, že pri zápise názvu spoločnosti do katastra nehnuteľností došlo ku chybe v písaní, následkom čoho sa názov spoločnosti uvedený v LV č. XX nestotožňuje s názvom žalovaného. Adresa R. XX, XXX XX Y. bola v roku XXXX, kedy k zabezpečovaciemu prevodu došlo, sídlom žalovaného evidovaným v Obchodnom registri. K zabezpečovaciemu prevodu práva k uvedeným nehnuteľnostiam došlo v spojení so Zmluvou o pôžičke č. /302/2008 zo dňa 01.02.2008 uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom, žalobkyňou ako dlžníkom v 1. rade a I. U., nar. 28.07.1976, bytom S. R. XXX/X, XXX XX G. ako dlžníkom v 2. rade. So Zmluvou o pôžičke bola súčasne uzatvorená aj Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva č.. medzi žalovaným a žalobkyňou. Žalobkyňa nedisponuje predmetnou Zmluvou o pôžičke. Vzhľadom na to, že pri Zmluve o pôžičke č. /XXX/ XXXX sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné prihliadať aj príslušné zákonné ustanovenia v , a to na ustanovenie , v ktorom sa uvádza, že “Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné“. Rovnako je žalobkyňa toho názoru, že pohľadávka žalovaného vyplývajúca zo zmluvy o pôžičke č. /. zo dňa 01.02.2008 sa premlčala. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie , v ktorom sa uvádza: “Premlčané právo zo

spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.“ Definičnou podstatou tohto osobitného režimu je faktické vyňatie možnosti veriteľa uplatniť premlčané právo z jeho výlučnej dispozičnej sféry a jej „presun“ do dispozičnej sféry dlžníka, čím dochádza k faktickému zániku majetkových práv veriteľa. Dobrovoľné splnenie premlčaného dlhu dlžníkom by sa v prípade absencie konania na strane veriteľa, ktoré by bolo možné považovať za vymáhanie, nepovažovalo za plnenie bez právneho dôvodu a na strane veriteľa by ani nezakladalo riziko bezdôvodného obohatenia, veriteľ však stráca možnosť premlčané právo právne relevantným spôsobom uplatniť na základe vlastného prejavu vôle. Pri spotrebiteľských zmluvách sa premlčané právo mení na právo fakticky prekludované, s marginálnou výnimkou svojvoľného dobrovoľného plnenia dlžníka či súhlasom plne informovaného dlžníka na zmenu alebo nahradenie premlčaného záväzku novým záväzkom. Podľa ustanovenia “Zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla“. S prihliadnutím na právnu úpravu, právoplatné rozhodnutia súdov a daný skutkový stav je názoru, že ako vlastník predmetných nehnuteľností by mala byť na liste vlastníctva uvedená žalobkyňa, a to z dôvodov, že predmetná Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva č. PP/XXX/XXXX zo dňa 01.02.2008 je neplatná a/alebo pohľadávka žalovaného voči žalobkyni zanikla a zánikom tejto pohľadávky zaniklo aj zabezpečenie tohto záväzku vo forme zabezpečovacieho prevodu práva. Žalovaný bol listom zo dňa 23.10.2019 vyzvaný k poskytnutiu súčinnosti k zápisu žalobkyni ako vlastníčky predmetných nehnuteľností. Žalovaný do dnešného dňa na výzvu neodpovedal. Okresný úrad, katastrálny odbor nezapíše žalobkyňu ako vlastníčku predmetných nehnuteľností bez toho, aby žalovaný k tomu poskytol súčinnosť.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 30.04.2020 spolu so všeobecným poučením a prílohami písomne nevyjadril.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.06.2021, na ktoré sa dostavili právni zástupcovia strán sporu, ako aj konateľ žalovaného, t. č. likvidátor spoločnosti žalovaného.

4. Právny zástupca žalobkyne pred súdom zotrval na podanej žalobe a uviedol, že má zato, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 01.02.2008 je neplatná a z tohto titulu už žalovanému nesvedčí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a navyše je žalobkyňa názoru, že aj pohľadávka, ktorá bola zabezpečená týmto zabezpečovacím prevodom práva je premlčaná a v nadväznosti na spotrebiteľský charakter vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným premlčané právo sa mení na prekludované a preto má zato, že pohľadávka z tohto titulu zanikla a tým, že sa jedná o vzájomný vzťah, zánikom pohľadávky zaniklo aj zabezpečenie tohto záväzku.

5. Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že zmluva o pôžičke a s ňou súvisiaca zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva bola so žalobkyňou uzatvorená dňa 01.02.2008 kedy jej bola poskytnutá peňažná pôžička vo výške 250.000 Sk. V tom čase nebola účinná novela zo dňa 01.11.2008, ktorá zaviedla do ust. , o ktoré sa žalobkyňa opiera, teda, že nie je možné zabezpečiť spotrebiteľské zmluvy formou, akou bola táto pôžička zabezpečená, pričom v čase uzatvárania zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným ani v prechodných ustanoveniach nie je zmienka o spätnej účinnosti tohto ustanovenia. V zmysle zachovania zásady retroaktivity nie je možné sa riadiť ustanovením, ktoré v danom čase v zákone uvedené nebolo. V ďalšom poukázal na ustanovenia , ktoré hovorí, že ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Žalovaný je názoru, že neexistuje žiadny relevantný dôvod, aby zabezpečený záväzok žalobkyne naďalej neexistoval, tiež poukázal nato, že žalobkyňa z poskytnutej pôžičky uhradila iba sumu 1.200 Eur.

6. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu doručila súdu dňa 18.03.2022 vyjadrenie, v ktorom k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky žalovaného uviedla (po tom, čo bola zmluva o pôžičke predložená žalovaným, nakoľko žalovaná touto nedisponovala, pozn. súdu), v článku I. bod 2 Zmluvy o pôžičke č. /XXX/XXXX zo dňa 01.02.2008 sa uvádza, že: „Dlžníci sa zaväzujú veriteľovi poskytnutú pôžičku vrátiť spoločne a nerozdielne vo výške a mene, v ktorej im bola poskytnutá do 01.02.2013 a to platbou pod VS XXXXXXX a to veriteľom poskytnutými peňažnými poukážkami, alebo v hotovosti v pokladni veriteľa v mieste kde bola pôžička poskytnutá, alebo vkladom, prípadne bezhotovostným

prevodom na účet veriteľa.“ Z citovaného ustanovenia zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalobkyňa bola povinná spolu s dlžníkom v druhom rade I. U. vrátiť požičanú sumu veriteľovi najneskôr do 01.02.2013. Z vyjadrenia žalovaného ako veriteľa je nesporné, že žalobkyňa spolu s druhým dlžníkom svoj dlh žalovanému do uvedeného dňa 01.02.2013 neplatili, tzn. že počnúc dňom 02.02.2013 sa dostali do omeškania. Predmetná zmluva o pôžičke je uzatvorená podľa a nasl. , to znamená, že právny režim medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami sa riadi ustanoveniami , kde v ust. sa uvádza, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“ Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nesporne preukázané, že pohľadávka žalovaného voči žalobkyni vyplývajúca zo zmluvy o pôžičke sa premlčala dňom 02.02.2016.

V článku V. bod 1 Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva č. PP/XXX/XXXX zo dňa 01.02.2008 (ďalej len „zmluva o zabezpečení záväzku“) sa uvádza: „V prípade, že dlžník nesplní riadne svoj dlh podľa zmluvy o pôžičke, t.j. tento dlh nesplní úplne v lehote určenej vo vyššie uvedenej zmluve, veriteľ je oprávnený predmetné nehnuteľnosti predať a zo získanej kúpnej ceny uhradiť poskytnutú pôžičku aj s príslušenstvom.“ Z citovaného ustanovenia zmluvy o zabezpečení záväzku s poukazom na vyššie citované ustanovenie zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalovaný ako veriteľ mohol začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva dňom 02.02.2013. Uvedené zmluvné ustanovenie je v súlade s ustanovením , v ktorom sa uvádza: „Ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona.“ Na pojednávaní konanom dňa 08.06.2021 žalovaný správne poukázal na ustanovenia v ktorom sa uvádza, že „na zabezpečovací prevod práva sa primerane použijú ustanovenia , , , , , , , , až 3.“ Premlčaniu podlieha tiež záložné právo, pretože ide o majetkové právo, ktoré z možnosti premlčania nie je - na rozdiel od vlastníckeho práva (ktoré má tiež vecnoprávny charakter) - vylúčené. Z ustanovenia (podľa ktorého, ak nie je zabezpečená pohľadávka riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu, a to aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná) nevyplýva, že by sa záložné právo nemohlo premlčať. Toto zákonné ustanovenie iba umožňuje uspokojenie zo zálohu aj v prípade, ak by bola zabezpečená pohľadávka premlčaná a z hľadiska záväzkového vzťahu by nebolo možné dosiahnuť jej prisúdenie. Záložné práva sa nepremlčujú skôr ako je zabezpečená pohľadávka ( ) (Ro NS ČR z 25. 4. 2007, sp. zn. ). Zabezpečovací prevod práva vyplývajúci zo zmluvy o zabezpečení záväzku sa premlčal dňom 02.02.2016.

7. K strate vlastníckeho práva pri zabezpečovacom prevode práva žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s predbežným právnym posúdením súdu a poukázala na ust. , v ktorom sú uvedené definičné znaky zabezpečovacieho prevodu práva. Zo zákonného znenia (ako aj z výkladu k tomuto zákonnému ustanoveniu a aj z textu zmluvy) vyplýva, že ak je predmetom zábezpeky nehnuteľnosť, prevádza sa vlastnícke právo z poskytovateľa zábezpeky na zabezpečeného veriteľa podľa , a to konkrétne vkladom do katastra nehnuteľností. Ustanovenie znie: „Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“ To znamená, že poskytovateľ zábezpeky prevádza vlastnícke právo (i keď len dočasne) na zabezpečeného veriteľa. Na platný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa dokonca vyžaduje vkladové konanie, t.j. k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva (i keď dočasnému) sa vyžaduje rozhodnutie okresného úradu, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak by nedochádzalo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pri zabezpečovacom prevode práva, potom by postačovalo, aby na okresnom úrade, katastrálnom odbore prebehlo iba „záznamové“ alebo „poznámkové“ konanie. Skutočnosť, že priamo v je zakotvená požiadavka „vkladového“ konania, je len ďalším dôkazom toho, že inštitút zabezpečovacieho prevodu práva má za následok zánik vlastníckeho práva u poskytovateľa zábezpeky a zároveň vznik vlastníckeho práva u zabezpečeného veriteľa. Pri zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva bolo veriteľovi vlastnícke právo postúpené s rozväzujúcou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený. Je samozrejmé, že účastníci zmluvy pri jej uzavretí nemali úmysel prevádzať zabezpečujúce vlastnícke právo na veriteľa natrvalo, ale iba dočasne, a to kým zabezpečený záväzok/ pôžička nebude splatená, resp. inak nezanikne. V takomto súdnom konaní je však podstatné skúmať, kto je zapísaný/ evidovaný ako vlastník v čase podania žaloby. Z predloženého listu vlastníctva č. XX., k.ú. S. vyplýva, že vlastníkom ( i keď dočasným)

je žalovaný. Žalobkyňa stratila vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu U., katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a tento stav (síce neoprávnene) pretrváva až do dnešného dňa. Žalovaný je povinný vykonať príslušný právny úkon- oznámenie o zániku záväzku príslušnému okresnému úradu, katastrálny odbor, k tomu, aby žalobkyňa opäť nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Keďže žalovaný tento právny úkon odmieta urobiť, žalobkyňa je nútená domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva podaním žaloby na súd. K naliehavému právnemu záujmu žalobkyňa uviedla, že žalobkyňa pri uzatvorení predmetnej zmluvy o zabezpečení záväzku zo dňa 01.02.2008 previedla vlastnícke právo na žalovaného a k dnešnému dňu ho nemá. Zabezpečovací prevod práva vyplývajúci zo zmluvy o zabezpečení záväzku sa premlčal dňom 02.02.2016, má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníčka predmetných nehnuteľností, pretože v predmetnej nehnuteľnosti- rodinnom dome býva. V prípade, ak by sa nedomáhala svojho vlastníckeho práva podaním žaloby na súd, žalovaný by mohol začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva, t.j. žalovaný ako veriteľ je oprávnený predmetné nehnuteľnosti na dražbe predať (totožne sa to uvádza aj v čl. V. bod 1. zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 01.02.2008). Tým, že ako „dočasný“ vlastník predmetných nehnuteľností je vedený už 14 rokov žalovaný, žalobkyňa nemôže napríklad požiadať o vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu predmetných nehnuteľností, čím rodinný dom chátra alebo žalobkyňa nemôže prihlásiť k trvalému pobytu v predmetnom rodinnom dome ďalšie osoby. Všetky tieto obmedzenie pramenia z toho, že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti iba užíva, ale nevlastní. Ich vlastníkom (i keď dočasným) je žalovaný. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva z dôvodu, aby zamedzila žalovanému ako dočasnému vlastníkovi predaj nehnuteľností a zároveň, aby mala ako vlastník oprávnenia v zmysle ustanovenia . Žalobkyňa je tiež toho názoru, že v tomto konaní je povinnosťou súdu riešiť ako predbežnú právnu otázku, otázku premlčania. Otázka premlčania má vplyv na zánik zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, založeného Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 01.02.2008. Zánikom zabezpečovacieho prevodu práva dochádza k zmene vlastníckeho práva z dočasného vlastníka - žalovaného na pôvodného vlastníka - žalobkyňu. Žalobkyňa zánik zabezpečovacieho záväzku odôvodňuje práve premlčaním pohľadávky aj zabezpečovacieho prevodu práva. Povinnosť súdu skúmať ako predbežnú otázku, otázku premlčania vyplýva aj rozhodnutia Ústavného súdu.

8. Žalovaná strana v ďalšom konaní pred súdom ostala nečinná.

9. K vyjadreniu žalobkyne zo dňa 18.03.2022 (ods. 7, 8 odôvodnenia) sa žalovaný nevyjadril. Na pojednávanie súdu nariadené na deň 11.10.2022 sa likvidátor spoločnosti žalovaného bez ospravedlnenia nedostavil aj napriek tomu, že bral termín pojednávania na vedomie a to na pojednávaní konanom dňa 20.09.2022. Súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie na deň 03.11.2022, na ktoré sa opätovne nedostavil likvidátor žalovaného, u ktorého mal súd preukázané predvolanie na predmetné pojednávanie dňom 18.10.2022. Svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania. Súd preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti zástupcu žalovaného.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou a jej prílohami - zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva č. PP/XXX/XXXX č. l. 12-15, výzvou zo dňa 23.10.2019 č. l. XX- XX, výpisom z listu vlastníctva č. l. XX, zmluvou o pôžičke č. /XXX/XXXX č. l. XX-XX, vyjadreniami žalobkyne a zistil tento skutkový a právny stav veci.

11. Dňa 01.02.2008 uzavrela žalobkyňa v postavení dlžníka v 1/ rade, I. U. ako dlžník v 2/ rade so žalovaným G.I.C. X., a.s. v postavení veriteľa, zmluvu o pôžičke Q. podľa § 657 a nasl. zákona č. XX/XXXX Zb. Podľa článku I., bod 1/ sa veriteľ zaviazal požičať dlžníkom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne finančné prostriedky vo výške do 250.000 Sk. Podľa bodu 2/ tohto článku, sa dlžníci zaviazala vrátiť veriteľovi poskytnutú pôžičku do 01.02.2013. Zmluvné strany sa dohodli, že ako zabezpečenie tohto záväzku bude medzi nimi uzavretá Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva a to súčasne s uzavretím tejto zmluvy (čl. III., bod 1 zmluvy o pôžičke). Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú dodatkom k tejto zmluve o iných následkoch omeškania dlžníkov, má nesplatenie istiny, alebo omeškanie dlžníkov s dvomi po sebe nasledujúcimi mesačnými odmenami za následok okamžitú splatnosť celej dovtedy nesplatenej pôžičky spolu s celým príslušenstvom (článok IV., bod 1/ tejto zmluvy).

12. Rovnaký deň, t. j. 01.02.2008 uzatvorili žalobkyňa v postavení dlžníka a žalovaný ako veriteľ zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva č. PP/XXX/XXXX podľa a nasl. k zmluve o pôžičke zo dňa 01.02.2008 č. /XXX/XXXX. Podľa čl. II., bod 1 zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, touto zmluvou prevádza dlžník v 1/ rade a dlžník v 2/ rade na veriteľa za účelom zabezpečenia veriteľovej pohľadávky, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke č. /XXX/ XXXX zo dňa 01.02.2008 uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom, vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, evidovanej v tom čase katastrálnym úradom Y., správa katastra U., kat. úz. S. a to dom súpisné číslo XX, postavený na parcele číslo XX, pozemok parc. číslo XX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Podľa článku IV. , bod 1, zabezpečenie dlhu vzniknutého na základe zmluvy o pôžičke uvedenej v čl. I. tejto zmluvy prevodom práva podľa tejto zmluvy zaniká úplným a včasným splnením dlhu dlžníkom potvrdeným kvitanciou vydanou veriteľom, ktorú sa tento zaväzuje vydať dlžníkovi po riadnom splnení dlhu. Kvitanciu predloží veriteľ bezodkladne i Katastrálnemu úradu v Košiciach, Správe katastra Trebišov, ktorá zapíše opätovné vlastnícke právo v prospech dlžníka. Podľa čl. V., bod 1, v prípade, že dlžník nesplnil riadne svoj dlh podľa zmluvy o pôžičke, t. j. tento dlh nesplní úplne v lehote určenej vo vyššie uvedenej zmluve, veriteľ je oprávnený predmetné nehnuteľnosti predať a zo získanej kúpnej ceny uhradiť poskytnutú pôžičku aj s príslušenstvom.

13. Listom zo dňa 23.10.2019 (č. l. 18) žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaslanie vyjadrenia sa, či uznáva zánik pohľadávky žalobkyne zo zmluvy o pôžičke č. /XXX/XXXX zo dňa 01.02.2008 z titulu premlčania a či uznáva zánik zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva č. PP/XXX/XXXX zo dňa 01.02.2008 a súhlasí, aby bola ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, kat. úz. S. zapísaná žalobkyňa.

14. Na výpise z listu vlastníctva č. XX, okres U., obec S., kat. úz. S., parc. č. XX v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby je ako účastník právneho vzťahu: vlastník uvedJ.. X., a.s. R. XX, Y., obmedzujúca poznámka - dočasný vlastník na základe zabezpečovacieho prevodu práva č. V XXX/XX, P1 XX/XX- XX/XX, titul nadobudnutia - zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva č. PP/XXX/XXXX - XX/XX.

15. Podľa (ďalej len ), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, ( o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ( napríklad ) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

17. Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

18. Podľa , začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

19. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

21. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa , občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

23. Žaloba podaná žalobkyňou v tomto spore je určujúcou žalobou. V prípade tejto žaloby bolo potrebné, aby žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko to vyžaduje ustanovenie (keďže naliehavý právny záujem tu nevyplýva z osobitného predpisu).

24. Žalobkyňa v rámci svojej žaloby v súvislosti s otázkou naliehavého právneho záujmu na vedení tohto sporu uvádzala, že ten spočíva v ochrane jej vlastníckeho práva k domu, ktoré môže byť ohrozené výkonom premlčaného zabezpečovacieho prevodu práva, a práve táto určovacia žaloba je jediným vhodným právnym prostriedkom na ochranu tohto vlastníckeho práva žalobkyne, pretože na podklade súdneho rozhodnutia môže byť žalobkyňa zapísaná ako vlastníčka vyššie citovanej nehnuteľnosti a žalovaný nebude môcť pristúpiť k predaji tejto nehnuteľnosti. Určením vlastníckeho práva žalobkyne k predmetných nehnuteľnostiam možno dosiahnuť odstránenie právnej neistoty, v ktorej by sa žalobkyňa ocitla v súvislosti s prípadnými úkonmi smerujúcimi k realizácii predaja nehnuteľnosti, ak by súd nevyhovel žalobe, čím by mohlo dôjsť k nevyvrátiteľnej zmene právneho postavenia žalobkyne, čím je podľa názoru žalobkyne naliehavý právny záujem v konaní daný.

25. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo ( porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. ).

26. Naliehavý právny záujem nie je pri takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k odstráneniu spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom prípade by podaná určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

27. V danom prípade sa súd stotožnil s odôvodnením existencie naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe, ktorý dôvod uviedla žalobkyňa.

28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 01.02.2008 zmluvu o pôžičke č. /XXX/XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov v sume 250.000 Sk (8298,47 Eur) žalobkyni s tým, že medzi stranami boli dohodnuté mesačné splátky k 25. dňu v mesiaci, s povinnosťou dlžníkov vrátiť poskytnutú pôžičku do 01.02.2013. Za účelom zabezpečenia splnenia záväzku dlžníka zo zmluvy o pôžičke bola dňa 01.02.2008 medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená aj zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. podľa a nasl. , na základe ktorej došlo k dočasnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, kat. úz. S. na žalovaného ako veriteľa.

29. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa listom zo dňa 23.10.2019 označeným ako „Výzva“ adresovaným žalovanému vzniesla námietku premlčania pohľadávky žalovaného vyplývajúcu zo zmluvy

o pôžičke č. /XXX/XXXX zo dňa 01.02.2008 a námietku premlčania pohľadávky zo zmluvy o pôžičke vzniesla aj v tomto konaní. pred súdom, keď podanou žalobou sa domáha voči žalovanému určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti špecifikovaných v ods. 1 tohto odôvodnenia rozsudku.

30. V tejto súvislosti súd uvádza, že záložné právo (a teda ja zabezpečovací prevod práva) je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z premlčania vylúčené. Odborná literatúra k otázke premlčania záložného a teda aj zabezpečovacieho prevodu práva zastáva explicitné stanovisko podľa ktorého „z ustanovenia (podľa ktorého ak nie je zabezpečená pohľadávka riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu, a to aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná) nevyplýva, že by sa záložné právo nemohlo premlčať. Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu je upravené v a premlčacia lehota tohto práva v . Premlčacia doba záložného práva je 3 ročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát (t. j. odo dňa kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu). Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.11.2018, sp. zn. ), v ktorom súd uvádza, že premlčanie záložného práva (ako práva majetkového) nie je vyňaté z premlčania, a pokiaľ sa toto týkalo nehnuteľností, záložné právo sa premlčuje v 3 ročnej premlčacej lehoty od kedy ho bolo možné vykonať po prvý raz (t. j. od splatnosti pohľadávky, ktorú zabezpečuje). Z tohto je možné usúdiť, že hoci sa možno premlčanej pohľadávky domáhať prostredníctvom uspokojenia zo zálohu neznamená to, že samotný inštitút záložného práva nepodlieha premlčaniu (rovnako ako v režime inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva).

31. Žalovaný disponoval možnosťou doručiť oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva po prvýkrát dňa 02.02.2013 (splatnosť pôžičky v celom rozsahu bola určená v zmluve o pôžičke na deň 01.02.2013) a vlastné začatie výkonu predmetného práva žalovaným sa mohlo po prvý raz vykonať 02.03.2013. S prihliadnutím na trojročnú premlčaciu dobu niet pochýb o tom, že žalovanému sa nárok na výkon zabezpečovacieho prevodu práva premlčal 02.03.2016. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/250/2011 zo dňa 08.12.2011).

32. Z úpravy je ďalej zrejmé, že trojročná premlčacia doba záložného práva neuplynie skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. Zmysel právnej úpravy stanovujúcej, že právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu sa nepremlčí prv, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, spočíva v tom, že v situácii, keď obe premlčacie doby (premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky a premlčacia doba záložného práva) môžu, ale nemusia začať plynúť v rovnaký deň, nezodpovedalo by akcesorickej povahe záložného práva, ak by existovala zabezpečená pohľadávka, vo vzťahu ku ktorej premlčacia doba (ktorá môže byť aj dlhšia než trojročná) neuplynula, a súčasne záložného práva, vo vzťahu ku ktorému už (trojročná) premlčacia doba uplynula, čo by malo za následok stav, za ktorého by sa veriteľ zabezpečenej pohľadávky mohol domáhať uspokojenia sa zo zálohu iba podmienečne pre prípad, že záložca námietku premlčania jeho práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu nevznesie. Tomu korešponduje aj ustanovenie , podľa ktorého sa môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. To však platí iba v prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, resp. v prípade, ak síce premlčané je, avšak záložca nevzniesol námietku premlčania. Nie je totiž vylúčená situácia, že trojročná premlčacia lehota práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu uplynie záložnému veriteľovi neskôr, než premlčacia doba práva veriteľa domáhať sa zaplatenia pohľadávky voči dlžníkovi (napr. ak ide o zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa premlčuje v kratšej premlčacej dobe než trojročnej) (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS/250/2011-30 zo dňa 08.12.2011.)

33. V danom spore bolo preukázané, že zabezpečovací prevod práva, ktorého zálohom bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č.., kat. úz. S., zabezpečovalo pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.02.2008 vo výške 250.000 Sk, ktorej splatnosť nastala 01.02.2013, t. j. dňom, kedy podľa uvedenej zmluvy o pôžičke mal dlžník (žalobkyňa) túto žalovanému ako veriteľovi vrátiť.

34. V konaní nebolo preukázané, že by k uplatneniu nároku na zaplatenie tejto pohľadávky zo strany žalovaného voči dlžníkovi došlo súdnou cestou, resp. že by zo strany dlžníka vo vzťahu k tejto pohľadávke bol vykonaný akýkoľvek iný právny úkon, ktorý by viedol k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby a prípadne začatiu plynutia novej premlčacej doby a to prípadne aj dlhšej než je trojročná všeobecná premlčacia doba ( , príp. ).

35. Vzhľadom na uvedené tak súd ustálil , že premlčacia doba u tejto pohľadávky bola všeobecná trojročná a uplynula dňom 01.02.2016 (t.j. 3 roky po dátume splatnosti 01.02.2013).

36. Od uvedeného momentu, t.j. od 01.02.2013 začala plynúť aj premlčacia doba na začatie výkonu zabezpečovacieho výkonu práva, teda na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z vyššie uvedeného zálohu a to niektorým zo spôsobov predvídaných v .

37. V spore nebolo preukázané, že by žalovaný v období troch rokov plynúcich od dátumu 01.02.2013 akýmkoľvek spôsobom uvedeným v začal výkon zabezpečovacieho prevodu práva, naopak na pojednávaní súdu uviedol, že s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva, ktorého premlčanie namietala žalobkyňa, žalovaný nikdy nezačal.

38. Na základe uvedeného s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania výkonu zabezpečovacieho prevodu práva žalobkyňou vo výzve adresovanej žalovanému zo dňa 23.10.2019 ako aj nato, že aj v prípade výkonu zabezpečovacieho prevodu práva sa uplatňuje všeobecná trojročná premlčacia doba, a táto v prípade práva žalovaného na realizáciu uvedeného zabezpečovacieho prevodu práva uplynula dom 01.02.2016, je právo žalovaného na začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva premlčané. Ak došlo k premlčaniu zabezpečovacie prevodu práva, môže sa záložný dlžník nepochybne dovolať premlčania pri každej (zákonom poskytnutej) obrane proti výkonu práva záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, teda aj v konaní začatom podaním určovacej žaloby o určenie vlastníckeho práva, o to viac, keď je na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný niekto iný ako hoci len ako „dočasný vlastník“.

39. Poukazujúc na vyššie uvedené preto súd žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, súd jej v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v pomere 100 % voči žalovanému. V súlade s súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov ( ).

Podľa ust. §-u 363 , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.