Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_39CbZm-164-2013.pdf
PDF · 101.2 KB
Case nature
Area
Subarea
39CbZm/164/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO 26429705 zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36864421 proti odporkyni S. G., bytom J. D. XXX/XX, D. W., o zaplatenie 308,77 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a.
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy vo výške 308,77 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 348,70 eur od 17.11.2009 do 13.04.2010 a zo sumy 308,77 eur od 14.04.2010 do zaplatenia, s úrokom vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 348,70 eur od 23.03.2010 do 13.04.2010 a zo sumy 308,77 eur od 14.04.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 1,16 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 14.11.2008 na zmenkovú sumu 348,70 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 17.11.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Podotkol, že predmetnú zmenku predložil odporkyni ako vystaviteľke k zaplateniu, pričom táto uhradila na zmenkovú sumu 39,93 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Zdôraznil, že jediný dôležitý podklad v tomto konaní je zmenka, čo preukazuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici a má za to, že vzťah medzi remitentom a odporcom je po indosovaní zmenky irelevantný. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa a je preukázateľným prostriedkom na uplatnenie nároku. Navrhovateľ predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom zmenkovým a šekovým a dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na náhradu zmenkovej sumy a príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky neboli zo strany odporcu vznesené žiadne námietky a neexistuje okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie v danom konaní.
Odporkyňa sa na pojednávanie dňa 20.08.2015 bez ospravedlnenia nedostavila, hoci mala predvolanie riadne a včas doručené v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p.. O odročenie pojednávania nepožiadala, a preto súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v jej neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci určil súd v súlade s čl. 2 bod 1 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel I.).
V otázke určenia rozhodného práva, ktoré sa použije na daný spor, t. j. hmotného práva, súd postupoval podľa § 10 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko Nariadenie Rím I vo svojom čl. 1 bod 2 písm. d) vylučuje svoju aplikáciu na záväzky vyplývajúce zo zmeniek. Keďže k voľbe rozhodného práva medzi účastníkmi v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia nedošlo, určil za rozhodné právo súd právny poriadok, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, t. j. slovenský právny poriadok s poukazom na skutočnosť, že obaja účastníci zmluvného vzťahu postupovali od začiatku podľa slovenského právneho poriadku a nemali v úmysle sa riadiť iným ako týmto právnym poriadkom, keď pôvodný veriteľ - POHOTOVOSŤ, s. r. o. i žalovaný od samého začiatku postupovali podľa slovenského právneho poriadku.
Vzhľadom ku skutočnosti, že sa jedná o cezhraničný spor (navrhovateľ sídli v Českej republike) a hodnota uplatnenej pohľadávky nepresahuje sumu 2.000 Eur, posúdil súd predmetný spor z hľadiska procesného podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“).
Podľa čl. 5 ods. 1 prvá a druhá veta Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán.
Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia Nariadenia, pojednávanie má písomnú formu. Výnimkou je len skutočnosť, že súd považuje za potrebné, aby sa vec prejednala ústne, alebo
ak o takúto formu prejednania požiada niektorá zo strán. V danom prípade mal súd za to, že ústne pojednávanie pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné, preto nariadil pojednávanie.
Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 39CbZm/164/2013-27 zo dňa 09.09.2013 tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Odvolací súd uznesením č. k. 8CoZm/7/2014-55 zo dňa 27.05.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné konanie.
Okresný súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu poučil navrhovateľa podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a zaslal účastníkom na vyjadrenie zmluvu o úvere spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru s oznámením, že predmetný vzťah posudzuje ako spotrebiteľský.
Za účelom rozhodnutia vo veci vykonal súd dokazovanie oboznámením zmenky vystavenej dňa 14.11.2008, zmluvy o úvere č. 3231642 zo dňa 14.11.2008 a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré si zabezpečil zo spisu tunajšieho súdu 62Er/2027/2010, nakoľko ju navrhovateľ napriek výzve nepredložil.
Zmluvou o úvere č. 3231642 zo dňa 14.11.2008 poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni úver vo výške 6.000,- Sk (199,16 eur) na účelom zamestnania. Odporkyňa mala poskytnutý úver splácať v 12 mesačných splátkach po 980,- Sk (32,53 eur). V zmluve bol ďalej dojednaný poplatok vo výške 5.760,- Sk (191,20 eur). Celková suma k úhrade bola teda 11.760,- Sk (390,36 eur). Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPU“), z ktorých okrem iného vyplýva povinnosť dlžníka na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 300,- Sk (9,96 eur) za každý jeden prípad omeškania, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem a viac dní (bod 4 VPPU), ďalej zmluvnej pokuty vo výške 600,- Sk (19,92 eur) v prípade, ak dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky (bod 4 VPPU), zmluvnej pokuty vo výške 9.400,- Sk (312,02 eur), ak dlžník poruší svoje zmluvné povinnosti (bod 6 VPPU), zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur), ak znemožní veriteľovi zabezpečenie záväzku spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu alebo zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam (bod 7 VPPU) a zmluvnej pokuty vo výške 1.000,- Sk (33,19 eur) v prípade, že písomne neoznámi zmenu adresy alebo zásadné zmeny v osobných pomeroch alebo zmenu miesta podnikania alebo zásadné zmeny v podnikateľskej činnosti (bod 9 VPPU). Účastníci si ďalej dojednali,
že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začatia úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh (bod 17 VPPU). V bode 20 VPPU sa zmluvné strany v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že právne vzťahy vzniknuté medzi nimi sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
Zo zmenky je zrejmé, že táto bola vystavená v Trenčíne dňa 14.11.2008 na sumu 10.504,94,- Sk (348,70 eur). Zmenka obsahuje vyhlásenie vystaviteľky, že za zmenku zaplatí na rad Pohotovosť sumu 10.504,94,- Sk (348,70 eur) a zmenkový úrok 0,25 % denne od 17.11.2009. Miesto splatenia je určené ako Pohotovosť, Pribinova 25, Bratislava. Na zmenke je tiež uvedená doložka bez protestu a na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Vystaviteľkou zmenky je Viera Kvasnicová, bydliskom J. Nerudu 469/20, Nová Dubnica, rodné číslo 566028/6192. Zmenka je podpísaná vystaviteľkou. Zmenka sa viaže k zmluve č. 3231642. Na rube zmenky je vyznačený indosament, podľa ktorého sa indosatárom stáva CD Consulting, s. r. o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Praha, Česká republika, IČO 26429705.
Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh podaný navrhovateľom nie je dôvodný. V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry (napr. rozhodnutie ESD sp. zn. C-419/2011, rozhodnutie ESD sp. zn. C-76/10) je súd povinný v každom štádiu konania a v každom druhu konania z úradnej povinnosti skúmať, či sa v tej ktorej konkrétnej veci nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na daný právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Keďže tak súd musí robiť v každom druhu konania, vzťahuje sa táto povinnosť aj na konanie, v ktorom sa uplatňuje právo zo zmenky. O to viac, keď už z úradnej činnosti súdu je známa skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., v prospech ktorej odporkyňa zmenku vystavila a ktorá ju prijala, vykonáva svoju činnosť prevažne poskytovaním spotrebiteľských úverov a tiež je vedená v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov vedených Národnou bankou Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Preto sa súd napriek abstraktnosti zmenkových vzťahov zaoberal aj kauzou, t. j. dôvodom vzniku zmenky. Dôvodom vzniku zmenky je zmluva o úvere. Po preskúmaní tejto zmluvy dospel súd k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Je to predtlačená formulárová zmluva, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Účastníkmi zmluvy sú na jednej strane dodávateľ, ktorého reprezentuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. a na strane druhej spotrebiteľ, ktorým je odporkyňa. Bližšie súd predmetný úver vyhodnotil ako spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahuje právna úprava zákona č. 258/2001 Z. z. V kontexte tohto zákona môže byť spotrebiteľom len osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V danom prípade bol síce úver poskytnutý na výkon zamestnania, avšak na tomto mieste možno konštatovať, že účel úveru uvedený v zmluve je zo strany veriteľa (dodávateľa) špekulatívny v snahe vyhnúť sa právnemu režimu spotrebiteľských úverov. Je vecou veriteľa (dodávateľa), aby preukázal skutočný účel použitia poskytnutého úveru, a preto v prípade pochybností, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah, dôkazné bremeno spočíva práve na ňom (uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.02.2010, sp. zn. 10CoE/5/2010). Dodávateľ musí bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, preukázať nespotrebiteľský charakter zmluvy. Za bezpečné preukázanie nemožno v žiadnom prípade považovať len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie odporkyne a aký konkrétny súvis s týmto zamestnaním odporkyne vôbec uzavretie konkrétnej zmluvy má. S poukazom na uvedené súd na túto okolnosť neprihliadol a považuje predmetnú zmluvu za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a v širšom slova zmysle za zmluvu spotrebiteľskú. V neprospech dodávateľa svedčí aj fakt, že sa snažil vylúčiť použitie ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy voľbou Obchodného zákonníka. Na tomto mieste súd podotýka, že použitie ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich problematiku spotrebiteľský zmlúv má prednosť pred voľbou použitia iných právnych predpisov, konkrétne Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, zaoberal sa ďalej skúmaním neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve, a to v rámci ochrany spotrebiteľa, ktorú je povinný ex offo spotrebiteľovi poskytovať. Po preskúmaní zmluvy má súd za to, že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä ale nielen v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (zmluvná pokuta, blankozmenka a pod.) a zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne len na prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Rovnosť a vyváženosť práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinností v neprimeraných výškach - napr. zmluvná pokuta vo výške 312 eur, zmluvná pokuta vo výške 331,94 eur bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru a pod., ale žiadne práva dlžníka a samé práva a výhody veriteľa a žiadne povinnosti veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy ako aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, výška ktorého predstavuje 96 % z celého objemu úveru, sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo právnemu predchodcovi navrhovateľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. - ako veriteľovi z uzatvorenej úverovej zmluvy, vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa čl. 17 VPPU, z čoho logicky vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie nevzniklo), nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007). Keďže v dôsledku neplatnosti zmluvy nevzniklo veriteľovi právo vyplniť vystavenú blankozmenku, zmenka nevznikla, a preto veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky na navrhovateľa práva a povinnosti zo zmenky. Vzhľadom k tomu nemohol práva zo žalovanej zmenky previesť na navrhovatgeľa, nakoľko ich sám nemal (uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 50/2010-11 zo dňa 10.02.2010). Záverom súd dodáva, že blankozmenka nie je skutočnou zmenkou, ale len jej zárodkom. Zmenkou sa stáva až po jej vyplnení. Keďže v danom prípade nemohla byť blankozmenka pre neplatnosť zmluvy vyplnená, nemôže byť ani zdrojom práv a povinností jej účastníkov.
S poukazom na uvedené rozhodol súd tak, že návrh navrhovateľa zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade súd náhradu trov konania odporkyni nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.