Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/933/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa W. W., štátneho občana SR, bytom Š. W. XXXX/X, L. práv. zast. Advokátska kancelária SP&R s.r.o. so sídlom W. č.6, Z. proti odporcovi N. J., štátnemu občanovi SR, bytom Y. XXX/XX, G. práv. zast. Y. J. s.r.o, so sídlom W. nám. XX, G., o zaplatenie 15.000 Eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. júna 2014, č.k. -173, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel v celom rozsahu návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia nevrátenej pôžičky 15.000 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Rozhodnutie o trovách konania vyhradil na čas po právoplatnosti veci samej.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ prenechal odporcovi peňažné prostriedky vo výške žalovanej sumy, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Ďalej mal aj zo svedeckej výpovede p. M. za preukázané, že odporca sa zaviazal tieto peňažné prostriedky navrhovateľovi vrátiť po uplynutí dojednanej doby. Účastníci tak podľa okresného súdu uzavreli zmluvu o pôžičke podľa v ústnej forme. Keďže odporca svoj záväzok vrátiť požičané peniaze navrhovateľovi dobrovoľne nesplnil v lehote splatnosti (do 31.05.2009), bol opätovne vyzývaný na vrátenie pôžičky navrhovateľom čo podľa okresného súdu vyplýva i z výpovede svedka M., za prítomnosti ktorého k výzvam na zaplatenie došlo. Obranu odporcu, že zaplatenie žalovanej sumy v jeho prospech bolo naopak vrátením pôžičky poskytnutej z jeho strany navrhovateľovi vyhodnotil okresný súd ako účelovú. Odporca totiž bez pochybností nepreukázal, že k poskytnutiu peňažných prostriedkov došlo z dôvodu vrátenia pôžičky poskytnutej navrhovateľovi v minulosti. Naopak okresný súd považoval za preukázané, že pôžička z roku 2003 poskytnutá od odporcu navrhovateľovi bola navrhovateľom v lehote splatnosti vrátená. Ďalšiu sumu 50.000,- Sk požičanú podľa zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 18.10.2004 bolo účastníkmi dohodnuté vrátiť do 26.10.2004. Táto svojou výškou nezodpovedá ani s prípadnými úrokmi výške žalovanej sumy. Naviac, ako potvrdili svedkovia, odporca opakovane dlhodobo požičiava peňažné prostriedky a je preto nepravdepodobné, že by sa uspokojil s nesplatením dlhu navrhovateľom takmer 5 rokov.

Úrok z omeškania priznal okresný súd podľa a o trovách konania rozhodol podľa

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresnému súdu vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nezodpovedá vykonaným dôkazom zistenie okresného súdu o uzavretí ústnej zmluvy o pôžičke a nezodpovedá skutočnosti, že prenechanie žalovanej sumy bolo medzi účastníkmi nesporné. Medzi účastníkmi konania nebola sporná iba tá skutočnosť, že navrhovateľ poukázal zo svojho účtu na účet odporcu žalovanú sumu. Nejednalo sa však o prenechanie tejto sumy odporcovi, ale o vrátenie skôr poskytnutej pôžičky od navrhovateľa odporcovi. Častejšie požičiavanie peňazí zo strany odporcu navrhovateľovi v minulosti vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, a to zo skutočnosti, že navrhovateľ splnenie takejto pôžičky v minulosti zabezpečil aj motorovým vozidlom odovzdaným odporcovi. Pokiaľ odporca nepristúpil skôr k vymáhaniu svojho dlhu od navrhovateľa, počkal preto, že sa s navrhovateľom dlhšie poznali, dovtedy navrhovateľ odporcovi peniaze vždy vrátil a napokon, nie vždy medzi sebou účastníci podpisovali doklady o pôžičkách. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Napadnuté rozhodnutie považoval za zodpovedajúce vykonaným dôkazom a odvolacie tvrdenia odporcu neboli v ničom odlišné od tvrdení prezentovaných pred okresným súdom.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v medziach odvolania a zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odporca v odvolaní vytýka okresnému súdu nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť rozhodnutia, teda inú vadu, ktorá mohla za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Toto pochybenie nemožno vidieť v nevhodne zvolenej formulácii okresného súdu, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol ako nespornú skutočnosť prenechanie peňazí. Z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že uvedené nemalo iný obsah ako nespornosť poukázania žalovanej sumy z účtu navrhovateľa na účet odporcu.

Ďalej odporca v odvolaní uplatňuje dôvod na odvolanie podľa ustanovenia (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva vo všeobecnosti predovšetkým v nesprávnom postupe okresného súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že okresný súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Ani k takýmto pochybeniam zo strany okresného súdu však nedošlo. Za nesporného východiska o poukázaní žalovanej sumy z účtu navrhovateľa na účet odporcu, a to prevodným príkazom zo dňa 3.3.2009, ostalo pre úspech odporcu nevyhnutné, aby preukázal, že na toto plnenie existoval taký právny titul, na základe ktorého mu prevedená suma mala ostať. Inak by tu bola prinajmenšom povinnosť odporcu vydať žalovanú istinu ako bezdôvodné obohatenie. Na svoju obranu odporca tvrdil, že nesporná platba 15.000 eur od navrhovateľa predstavovala vrátenie pôžičiek 300.000 Sk a 50.000 Sk z obdobia roku 2004. Na preukázanie tvrdenia o pôžičke 300.000 Sk však odporca neprodukoval dostatočné dôkazy, keď jej existencia nevyplýva zo žiadnej listiny a nebola potvrdená ani svedeckými výpoveďami. Čo sa týka pôžičky 50.000 Sk, ktorej poskytnutie zo strany odporcu navrhovateľovi v roku 2004 bolo nesporné, táto svojou výškou vôbec nezodpovedá platbe 15.000 eur vykonanej v navrhovateľom v prospech odporcu v roku 2009. Existenciu odporcom tvrdeného dlhu navrhovateľa z pôžičky nepreukazuje ani poskytnutie navrhovateľovho vozidla odporcovi, keď z vykonaných dôkazov nevyplýva, že sa malo jednať práve o záloh, ako to tvrdí odporca. Účastnícke výpovede o účele odovzdania navrhovateľovho vozidla odporcovi sa rôznia, svedok M. o účele odovzdania vozidla nevedel a z písomností týkajúcich sa odovzdania vozidla účel odovzdania vozidla tiež nevyplýva. Dôkazy produkované odporcom tak neposkytovali dostatočný podklad na preukázanie jeho tvrdenia, že mu suma 15.000 eur poukázaná navrhovateľom na jeho účet mala ostať. Pokiaľ odporca poukazuje na nepravdepodobnosť jeho potreby požičiavať si peniaze od navrhovateľa, pretože mu naopak on sám požičiaval, nie je tento predpoklad namieste. Odporca prezentoval svoje finančné vzťahy nie práve ako dôsledne prehľadné a preukazné. V konaní prezentované finančné vzťahy tiež nezodpovedajú štandardnému fungovanie finančných vzťahov medzi občanmi nepodnikateľmi. Sotva sa tu potom možno dovolávať inak logických predpokladov štandardného fungovania vecí. Uvedená charakteristika takýchto finančných vzťahov má napokon za dôsledok aj zložitú dôkaznú situáciu účastníkov v nich fungujúcich.

Skutkové zistenie okresného súdu, že odporca nepreukázal právny titul, na základe ktorého mu navrhovateľom vyplatená suma 15.000 eur mala ostať, zodpovedá vykonaným dôkazom. Z hľadiska odvolacích dôvodov tak bolo napadnuté rozhodnutie vo výroku vecne správne a krajským súdom preto potvrdené.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( )

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .