Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-2193-2016.pdf
PDF · 105.15 KB
Case nature
Subarea
23Er/2193/2016
Uznesenie
Okresný súd Malacky vo veci exekúcie oprávnenej: Y. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX C., proti povinnému: C. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX N., zastúpený: JUDr. Peter Schmidl, advokát, sídlom Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., sídlom Blahova 13, 909 01 Skalica, nástupca súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Kotrlu, o vymoženie zročného výživného v sume 220 €, dlžného výživného v sume 7400 € a bežného výživného od 01.07.2016 mesačne sumou 150 € a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v a u j e.
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Exekučný súd dňa 23.08.2016 v zmysle poverenia č. 5106 074770 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie voči povinnému na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť vtedy ešte maloletej Henriete zročné výživné za dobu od 17.09.2010 do 29.10.2010 v sume 220 €, dlžného výživného za dobu od 30.10.2010 do 30.06.2016 v sume 7400 € a od 01.07.2016 platiť bežné výživné mesačne sumou 150 € vždy do 15 dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky a na zaplatenie trov exekúcie. Podkladom exekúcie bol exekučný titul - rozsudok Okresného súdu malacky č.k. 9 P 25/2010 - 47 zo dňa 29.10.2010, ktorým bola povinnému stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 150 € mesačne počnúc dňom 17.09.2010 a povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 17.09.2010 do 29.10.2010 vo výške 220 €.
2. Dňa 20.08.2021 doručil súdny exekútor súdu žiadosť povinného zo dňa 05.08.2021 na zastavenie exekúcie. Súčasne uviedol, že exekúcia sa už vedie len na bežné výživné vo výške 150 € mesačne. Z podania povinného zastúpeného zástupcom zo dňa 05.08.2021 ( na č.l. 13 spisu) súd zistil, že povinný doručil súdnemu exekútorovi žiadosť o zastavenie konania a nápravu vád. Uviedol, že exekúcia bola v minulosti v plnom rozsahu uhradená. V nadväznosti na uvedené prišiel povinnému už 3 krát exekučný príkaz, ktorým mu strhajú exekúciou ( v tom čase platne uhradenú) mzdu priamo od zamestnávateľa. Žiadal o vrátenie mzdy, tvrdil, že exekúcia je neúčinná a každého pol roka až na jeho pripomienky príde k zjednaniu nápravy. Ďalej udával, že mu to poškodzuje dobré meno a finančné možnosti na zabezpečenie rodiny, keďže má dcéru o ktorú sa rovnako musí starať. Žiadal o okamžité zastavenie exekúcie a vrátenie peňazí na jeho účet.
3. Súdny exekútor dňa 30.08.2021 ( na č.l. 16 spisu) doručil súdu stanovisko oprávnenej k návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnená uviedla, že trvá na výkone exekúcie bežného výživného. Následne doručil súdu podanie oprávnenej zo dňa 27.08.2021 ( na č.l. 19 spisu), v ktorom uviedla, že sa chystá študovať na vysokej škole a obáva sa, že jej povinný nebude pravidelne posielať výživné.
4. Z lustrácie povinného v Sociálne poisťovni, a.s. ( na č.l. 25 spisu), súd zistil, že povinný bol riadne zamestnaný od 01.06.2016 a tento stav pretrváva s príjmom jednoznačne postačujúcim na úhradu bežného výživného vo výške 150 € mesačne.
5. Súdna exekútorka v podaní zo dňa 02.05.2022 ( na č.l. 32 spisu) na výzvu súdu oznámila, že exekúcia je nariadená zrážkami zo mzdy povinného a v súčasnosti je vedená len na vymáhanie bežného výživného v sume 150 € mesačne do budúcna. Zročné výživné, dlžné výživné a zameškané bežné výživné eviduje ako uhradené v celom rozsahu. Trovy exekúcie tiež boli uhradené v celosti. Vymáhaný nárok oprávneného bol počas vedenia exekúcie uspokojovaný prevažne nariadením exekúcie zrážkami z príjmov povinného, pričom povinný zriedkavo uhrádzal výživné aj priamo k rukám matky. V súčasnosti evidujú neuhradené bežné výživné v mesiaci apríl 2022, ktoré povinný neuhradil ani priamo k rukám matky, čo im oznámila do exekučného spisu a ani zamestnávateľ povinného nevykonal zrážku zo mzdy na uspokojenie bežného výživného v mesiaci apríl 2022. Zároveň oznámila, že zamestnávateľovi povinného bol doručený príkaz na začatie exekúcie zo dňa 20.07.2021 a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 20.07.2021 na základe, ktorých vykonával zrážky zo mzdy, ktoré však začal vykonávať až od októbra 2021. Žiadny opätovný príkaz zamestnávateľovi povinného nebol doručený. Uviedla, že či bude povinný dobrovoľne plniť svoje povinnosti, nemožno zo strany exekútora predpokladať.
6. Povinný na výzvu súdu doručil súdu dňa 10.05.2022 písomné podanie v ktorom uviedol, že má vôľu uhrádzať výživné dobrovoľne, avšak keď aj poukázal peniaze na účet matky, zároveň mu exekúciou strhávam zamestnávateľ z platu, pričom spotrebované výživné sa nevracia. Z uvedeného dôvodu požiadal o zastavenie exekúcie, aby mohol plniť dobrovoľne a riadne. Uviedol, že mu už 3 krát prišiel exekučný príkaz, ktorým mu strhávajú exekúciou mzdu v tom čase už uhradenú. Uvedené avizoval aj exekútorovi, pričom až po jeho pripomienke prišlo k náprave a vráteniu mzdy na účet povinného. Uviedol, že si vybavuje so zamestnávateľom dohodu, aby v prípade zastavenia exekúcie, mu bolo zamestnávateľom výživné ďalej strhané v mesačných intervaloch.
7. Povinný predložil súdu výplatné pásky ( mzdové listy) za mesiace júl 2021 až marec 2022 ( na č.l. 34 - 43 súdneho spisu), pričom vo výplatných páskach od októbra 2021 je uvedená poznámka o exekúcii na výživné 150 €. Pričom totožne uvádzala súdna exekútora, že hoci doručila zamestnávateľovi povinného v mesiaci júl 2021 príkaz na začatie exekúcie, tento ju začal vykonávať až od októbra 2021.
8. Z exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. Ing. Zuzany Dobrodenkovej, PhD. č.k. Ex 218/2016 vo veci vymoženia nároku oprávnenej súd predovšetkým zistil, že súdny exekútor dňa 16.09.2016 vydal upovedomenie o začatí exekúcie a súčasne príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného. Z úradného záznamu zo dňa 20.10.2016 vyplýva, že dňa 20.10.2016 sa na Exekútorský úrad dostavil povinný, pričom si osobne prevzal upovedomenie o začatí exekúcie a vzdal sa práva podať voči nemu námietky. Uviedol, že si je svojho dlhu vedomý a chce ho uhradiť čo najskôr. Došlo k dohode, že povinnému bude mesačne z jeho účtu zrážaných 500 € a po prijatí prvej splátky mu exekútor odblokuje mzdu. Následne dňa 27.10.2016 zaslal súdny exekútor zamestnávateľovi povinného nariadenie odblokovania jeho mzdy, keďže sa povinný zaviazal uhrádzať dlh iným spôsobom. Na č.l. 38 exekučného spisu je poznámka od exekútora, že matka oprávnenej im oznámila, že povinný opätovne za mesiace november 2016 a december 2016 nič na bežné výživné neuhradil. Súdny exekútor vydal dňa 14.06.2017 opätovne príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného. Dňa 06.07.2017 oznámil súdny exekútor zamestnávateľovi povinného, že povinný sa zaviazal uhrádzať pohľadávku formou splátok a môže mzdu odblokovať. Na č.l. 52 exekučného spisu sa nachádza emailová komunikácia medzi manželkou povinného a súdnym exekútorom s tým, že manželka povinného oznámila jeho adresu na doručovanie a žiadala kontaktné údaje, aby mohla doriešiť jednorazové vyplatenie exekúcie. Súdny exekútor oznámením zo dňa 30.01.2018 oznámil povinnému, že neuhradený zostatok je vo výške 6204,80 € ( neuhradený zostatok výživného k 31.01.2018 vo výške 5064,79 € a neuhradený zostatok trov exekúcie v sume 1140,01 € a uviedol mu číslo účtu a variabilný symbol na ktorý môže dlžnú sumu uhradiť. Zároveň mu však uviedol, že je potrebné uhrádzať aj bežné výživné v sume 150 € mesačne počnúc februárom 2018.
9. Ďalej z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor vydal dňa 24.09.2018 opätovne príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy na uhradenie dlžného výživného vo výške 6264,79 € a bežného
výživného vo výške 150 €. Súdny exekútor matke oprávnenej dňa 12.10.2018 ( na č.l. 59 spisu) oznámil, že je jej povinnosťou jej nahlásiť platby, ktoré obdržala, keďže táto jej oznámila, že jej povinný uhradil medzičasom nejaké platby a teda pohľadávka nie je vo výške 6264,79 €, ale iba podľa jej výpočtov 5070,79 €. Súdny exekútor jej preto napísal, že zrejme nenahlásila nejaké platby, čo je jej povinnosťou.
10. Dňa 17.10.2018 bola súdnej exekútorke doručená plná moc od právneho zástupcu povinného ( na č.l. 61 exekučného spisu) spolu s potvrdeniami o úhradách. Súdny exekútor dňa 25.10.2018 ( na č.l. 80 exekučného spisu) oznámil matke povinnej, že exekučné konanie bolo znova prepočítané, nakoľko prišlo k plneniu povinného priamo k rukám matky oprávnenej a exekútor nemal o tom vedomosť. V súčasnosti preto evidujú dlh na výživnom 2817,04 €, pričom na č.l. 82 vykonal exekútor vyúčtovanie exekučného konania.
11. Následne na č.l. 84 exekučného spisu súdny exekútor dňa 11.02.2019 vykonal vyúčtovanie podľa ktorého celkom k úhrade bola suma 15604,80 € a uhradená bola celá suma 15604,80 € vrátane trov exekúcie. Dňa 11.02.2019 oznámil súdny exekútor zamestnávateľovi povinného, že od mesiaca 03/2019 nariaďuje zrážky už iba na bežné výživné vo výške 150 € mesačne. Súčasne mu oznámil, že bol na účet zamestnávateľa dňa 07.02.2019 poukázaný preplatok v exekučnom konaní vo výške 959,96 € na vyplatenie povinnému.
12. Čo sa týka stavu exekučného konania po úhrade zameškaného a dlžného výživného ( za stavu, keď sa vymáhalo iba bežné výživné od 03/2019), na č.l. 86 sa nachádza email, kde súdny exekútor píše matke oprávnenej, že dňa 31.12.2019 vrátila na jeho účet sumu 300 € s poznámkou, že ide o preplatok. Dňa 09.12.2019 jej bola poukázaná suma 450 € ako zameškané bežné výživné za mesiace 10 - 12/2019 3 x 150 €. Súdny exekútor ju žiadal o oznámenie dôvodu preplatku. Matka povinnej mu dňa 07.01.2020 oznámila, že jej povinný uhradil 2 x po 150 €. Dňa 29.09.2020 sa matka oprávnenej pýtala súdneho exekútora, či je v poriadku, že oprávnený poslal peniaze priamo na účet jej dcéry - oprávnenej. Súdny exekútor jej oznámil, že je to v poriadku, keďže jej dcéra je plnoletá. Dňa 21.10.2020 súdny exekútor vyzval oprávnenú, aby jej oznámila, či trvá ešte nárok na bežné výživné a aby mu oznámila účet na ktorý má posielať vymožené peniaze. Oprávnená jej dňa 21.10.2020 oznámila, že je žiačkou tretieho ročníka Gymnázia, súčasne oznámila, že jej prišli dňa 29.12.2020 peniaze vo výške 150 € na účet. Následne jej dňa 17.02.2021 oznámila, že jej prišli peniaze dňa 15.02.2021 vo výške 150 €, ale platbu za január neeviduje. Súdny exekútor v podaní zo dňa 05.03.2021 žiadal od zamestnávateľa povinného, aby vykonával zrážky zo mzdy povinného na bežné výživné od apríla 2021. Súdny exekútor na žiadosť zástupcu povinného mu listom zo dňa 09.03.2021 oznámil, že zamestnávateľovi povinného listom zo dňa 11.02.2019 nariadil, aby vykonával zrážky len vo výške bežného výživného od marca 2019 do budúcnosti, pretože do marca 2019 bolo zaostalé výživné vyrovnané. Od zamestnávateľa povinného bola na účet exekútora prijatá dňa 04.03.2021 zrážka vo výške 783,29 €, pričom dňa 05.03.2021 bola zamestnávateľovi povinného vrátená suma 633,29 € a iba suma 150 € bola započítaná na úhradu bežného výživného za mesiac marec 2021 a poukázaná na účet oprávnenej. Súdny exekútor vydal opätovne dňa 20.07.2021 príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy novému zamestnávateľovi povinného, pričom dňa 05.08.2021 mu zástupca povinného doručil žiadosť o zastavenie exekúcie. Dňa 10.09.2021 súdny exekútor zaslal zamestnávateľovi povinnej výzvu, aby oznámil prečo nerealizuje zrážky zo mzdy, keďže mu oprávnená oznámila, že podľa vyjadrenia povinného, boli povinnému vykonané dve zrážky na úhradu mzdy oprávnenej a to za mesiace august a september 2021. Následne opätovne dňa 17.09.2021 písal exekútor zamestnávateľovi povinného, že nie je dôvod na vytváranie depozitu ako predložil právny zástupca povinného. Uviedla, že zamestnávateľ povinného vytvára do depozitu zrážky prevyšujúce vymáhanú pohľadávku, ktorú tvorí iba bežné výživné ( na č.l. 108 exekučného spisu). Oprávnená dňa 25.04.2022 písala súdnemu exekútorovi, že jej výživné za mesiac apríl ešte neprišlo.
13. Napokon súd lustráciou oprávnenej zistil, že táto je od 05.09.2022 študentkou dennej formy, prezenčne metódy vysokoškolského štúdia na Fakulte verejného zdravotníctva, Vazovova 5, Bratislava ( viď č.l. 48 spisu)
14. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
15. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
16. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
17. Podľa § 75 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak sa vykonáva rozhodnutie, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, vzťahuje sa exekučný príkaz aj na dávky, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. To isté platí, ak sa v rozhodnutí povinnému uložilo zaplatiť peňažnú sumu v splátkach.
18. Podľa § 80 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2 EP), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
19. Vo vzťahu k zastupovaniu oprávnenej v exekučnom konaní súd konštatuje, že nakoľko táto v priebehu exekúcie nadobudla plnoletosť, zaniklo zo zákona jej zastúpenie matkou (§ 26 OZ, §31ods, 1 ZoR) ako zákonnou zástupkyňou a oprávnená v exekučnom konaní ďalej vystupuje a koná sama, pokiaľ neudelí procesné plnomocenstvo zvolenému právnemu zástupcovi, alebo zástupcovi spĺňajúcemu podmienky § 27 ods. 3 OSP. Oprávnená súdnemu exekútorovi dňa 16.11.2020 oznámila, že matke nebude dávať splnomocnenie a žiada o posielanie výživného priamo jej ( č.l. 91 exekučného spisu).
20. V danom prípade mal súd z exekučného spisu preukázané, že voči povinnému bol vydaný príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 20.07.2021 ( na č.l. 98 exekučného spisu) a to už iba na vymoženie bežného výživného vo výške 150 € mesačne počnúc od mesiaca 08/2021 do budúcna. Zo stanoviska súdneho exekútora ako aj z pripojeného exekučného spisu mal súd preukázané, že povinný uhradil vymáhané zročné výživné ako aj dlžné výživné a taktiež trovy exekučného konania.
21. Keďže voči povinnému je vedená exekúcia zrážkami zo mzdy a povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z dôvodu, že dlžnú sumu výživného uhradil, súd predmetný návrh právne posúdil podľa § 80 Exekučného poriadku. Predmetné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy povinného, ak sú súčasne splnené nasledovné predpoklady; exekúcia sa vykonáva pre bežné výživné, to znamená, že všetky nedoplatky povinného boli vyrovnané buď dobrovoľne, alebo exekučne, zastavenie exekúcie navrhne povinný a zároveň existujú predpoklady, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Len pre úplnosť súd uvádza, že v prípade ak je exekúcia vedená aj iným spôsobom ako zrážkami zo mzdy na vymoženie bežného výživného, na zastavenie exekúcie sa aplikuje ustanovenie § 57 Exekučného poriadku upravujúce jednotlivé spôsoby zastavenia exekúcie, pričom sa analogicky prihliada k § 80 Exekučného poriadku.
22. Pri posudzovaní skutočnosti, či existuje predpoklad, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne treba brať do úvahy správanie sa povinného a zohľadniť, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zmeškaného výživného, či má stále zamestnanie alebo iný príjem, ako si plní aj iné platobné povinnosti (napr. nájomné, ďalšiu vyživovaciu povinnosť) a napokon sa môže prihliadnuť aj na stanovisko oprávneného (jeho zákonného zástupcu).
23. Súd po posúdení všetkých skutočností dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky predpoklady na zastavenie exekúcie v celom rozsahu a teda aj predpoklad, že povinný bude ďalej uhrádzať bežné výživné dobrovoľne. Z pripojeného exekučného spisu súd zistil, že povinný sa sám dňa 20.10.2016 dostavil k súdnemu exekútorovi, pričom uznal svoju povinnosť vo vzťahu dlhu a vzdal sa možnosti podať voči upovedomeniu za začatí exekúcie sťažnosť ( úradný záznam na č.l. 21 spisu). Súčasne sa s exekútorom dohodol na plnení zameškaného výživného v splátkach. So súdnym exekútorom taktiež aktívne spolupracovala aj manželka povinného, ktorá žiadala o doriešenie situácie jednorazovou platbou ( na č.l. 52 exekučného spisu). Povinný plnil v danom čase napriek vedenej exekúcii zrážkami zo mzdy aj priamo vtedajšej zákonnej zástupkyni oprávnenej, ktorú súdny exekútor opakovane upozorňoval, aby platby riadne nahlasovala, aby nedošlo k chybe vo vyúčtovaní.
24. Zástupca povinného dňa 17.10.2018 požiadal súdneho exekútora o vyúčtovanie exekúcie, na ktoré súdny exekútor ku dňu 29.10.2018 zistil neuhradenú sumu 2644,09 € zo sumy 15.004,80 €. Z následného vyúčtovania exekučného konania ( na č.l. 84 exekučného spisu) vyplynulo, že ku dňu 11.02.2019 povinný uhradil celý vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie. Čo sa týka stavu, keď exekúcia prebiehala už iba na bežné výživné, je potrebné uviesť, že povinný viac krát sám uhrádzal oprávnenej bežné výživné, pričom však súčasne mu bolo výživné strhané aj zamestnávateľom a teda došlo k preplatkom ( viď. komunikácia s oprávnenou na č.l. 86, 87 spisu). Taktiež zo splátkového kalendára ( na č.l. 120 exekučného spisu ) vyplýva, že napríklad v dňoch 29.09.2020, 16.10.2020, 18.11.2020, 29.12.2020, 17.02.2021, 04.01.2021, 04.03.2021 vykonal povinný úhrady vo výške 150 € priamo oprávnenej. Následne však oznámenia súdneho exekútora zo dňa 09.03.2021 ( na č.l. 96 exekučného spisu) vyplýva, že povinnému bola súčasne zrazená v danom období aj zamestnávateľom suma 783,29 € z tejto sumy bola napokon suma 633,29 € vrátená povinnému a iba suma 150 € bola započítaná na úhradu bežného výživného. Je zrejmé, že za stavu, keď povinnému bola časť mzdy zrážaná na účely predmetnej exekúcie a súčasne mal sám uhrádzať bežné výživné priamo oprávnenej, aby mu následne bol preplatok vrátený, ho nemotivovalo k dobrovoľnému plneniu ( v podstate dvojnásobnému plneniu). Ďalej napríklad v predloženej výplatnej páske za mesiac september 2021 mal povinný uvedené zrazené finančné prostriedky v depozite vo výške až 1404,31 € ( č.l. 40 súdneho spisu) a zamestnávateľ mu vyplatil iba mzdu vo výške 221,79€, pričom súčasne súdny exekútor zamestnávateľa vyzval listom zo dňa 10.09.2021 na oznámenie skutočnosti prečo nerealizujú zrážky zo mzdy a na zaslanie finančných prostriedkov. Následne však exekútor oznámil zamestnávateľovi povinného listom zo dňa 17.09.2021, že nie je potrebné vytváranie depozitného účtu prevyšujúceho vymáhaný nárok. Je teda zrejmé, že povinnému boli zrazené v danom období zrážky do depozitu v takej výške, že mu to znemožňovalo vykonať akúkoľvek dobrovoľnú úhradu. Súd svojou úradnou činnosťou z lustrácie povinného v Sociálnej poisťovni zistil, že povinný je dlhodobo riadne zamestnaný a jeho príjem postačuje na riadne a dobrovoľné plnenie jeho vyživovacej povinnosti. Súd má za to, že všetky tieto zistené skutočnosti odôvodňujú predpoklad, že povinný bude naďalej plniť bežné výživné riadne a včas, keď bude mať k dispozícii celú sumu mesačnej mzdy bez vykonaných zrážok.
25. Oprávnená vo svojom stanovisku trvala na pokračovaní v exekúcii, pričom toto odôvodňovala iba všeobecne tým, že sa obáva, že jej povinný nebude výživné ďalej uhrádzať, keďže sa chystá pokračovať v štúdiu a príprave na povolanie na vysokej škole. Avšak žiadna skutočnosť aktuálne nenasvedčuje tomu, že by povinný v prípade, ak mu budú zastavené zrážky zo mzdy zo strany zamestnávateľa neplnil svoju vyživovaciu povinnosť ďalej dobrovoľne, keď bude mať k dispozícii aj tú časť mzdy, ktorá mu bola mesačne zrážaná a po čase mu bol preplatok vracaný. Za daného stavu, keď povinný sám aktívne pristúpil k úhrade zameškanej časti výživného v značnej výške, riadne komunikoval so súdnym exekútorom, sám sa k nemu dostavil, uznal svoj dlh, nahlásil mu adresu na ktorej sa zdržuje a napokon sa snažil plniť bežné výživné, ktoré mu súčasne bolo aj zrážané zamestnávateľom, možno jednoznačne konštatovať, že existuje predpoklad ďalšieho dobrovoľného uhrádzania bežného výživného zo strany povinného.
26. Napríklad Krajský súd v Trenčíne v uznesení č.k. 17 CoE 9/2021 zo dňa 26.08.2021, IČS: 3513212000 konštatoval, že iba obava oprávnenej o tom, či by povinný riadne plnil voči nej vyživovaciu povinnosť po zastavení exekúcie, nemôže podľa odvolacieho súdu spôsobiť, aby sa neaplikoval § 80 Exekučného poriadku, ak sú naplnené všetky jeho predpoklady a uznesenie, ktorým prvostupňový súd exekúciu zastavil potvrdil.
27. Povinný zmenil svoj prístup k plneniu si svojej vyživovacej povinnosti, a keďže sa tak stalo až po začatí exekúcie, je zrejmé, že exekúcia splnila svoj účel, a to zaplatenie vymáhaného zročného výživného ako aj dlžného výživného a uhrádzanie bežného výživného. Aj keď exekúcia pôvodne začala dôvodne, je nutné súhlasiť s námietkou zástupcu povinného, že jej ďalšie pokračovanie by pôsobilo voči povinnému šikanózne (vzhľadom na povinnosť hradiť prípadné ďalšie trovy exekúcie exekútorovi, ako aj opätovné doručovanie exekučných príkazov jeho zamestnávateľom, ako aj vykonávanie zrážok zo mzdy, čo samozrejme obmedzuje aj bonitu povinného a sťažuje jeho možnosť využívať úverové produkty). Taktiež súd prihliadol aj na prísľub zástupcu povinného o riadnom a včasnom platení výživného, ako aj na skutočnosť, že chce svojho zamestnávateľa požiadať, aby sumu 150 € posielal z jeho mzdy priamo oprávnenej. Súd vyjadruje presvedčenie, že prebiehajúce exekučné konanie a úhrada vzniknutých exekučných trov bola pre povinného dostatočným poučením a sankciou za porušenie vyživovacej
povinnosti. Súd preto exekúciu v súlade s § 57 ods. 2, § 80 Exekučného poriadku zastavil v celom rozsahu, keďže povinný uhradil vymáhané zročné výživné ako aj dlžné výživné v celom rozsahu vrátane trov exekúcie a je predpoklad, že bežné výživné vo výške 150 € mesačne bude ďalej uhrádzať vždy do 15 dňa v mesiaci dobrovoľne.
28. Súd však upozorňuje povinného, že zastavením exekúcie nezaniká vyživovacia povinnosť povinného uložená exekučným titulom. To znamená, že oprávnená môže v prípade opätovného dobrovoľného neplnenia uloženej povinnosti povinným opäť podať návrh na začatie exekúcie, čím začne nové exekučné konanie a vzniknú nové trovy exekúcie.
29. Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
30. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 02.05.2022 na výzvu súdu okrem iného uviedol, že trovy exekúcie mu boli uhradené v celosti. Žiadne iné trovy exekúcie si neuplatnil. Keďže súdnemu exekútorovi boli nepochybne trovy exekúcie povinným uhradené, čo potvrdil samotný súdny exekútor a náhradu iných trov nežiadal, súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Súdnemu exekútori paria trovy v rozsahu ako mu boli povinným uhradené ( resp. v rozsahu ich vymoženia).
31. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
32. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
33. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. Podľa § 257 Civilného procesného poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
38. Vzhľadom k tomu, že povinný bol zastúpený advokátom, súd posudzoval aj otázku náhrady trov konania. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech.
39. V danom prípade hoci súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel, nemožno hovoriť, že by bol v konaní úspešný, keďže exekúcia bola začatá dôvodne a táto prebehla vymožením celej dlžnej sumy ( dlžného výživného a zročného výživného) vrátane trov exekúcie a súčasne je vedená už iba na úhradu bežného výživného. To, že zákon dáva povinnému možnosť požiadať po úhrade zameškanej časti výživného na zastavenie exekúcie nie je dôvodom, aby táto skutočnosť bola posúdená ako úspech v konaní. V tomto zmysle pri aplikácii § 80 v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku nemožno na zastavení exekúcie pričítať zavinenie žiadnemu účastníkovi konania a taktiež ani úspech, či neúspech spočívajúci v zastavení exekučného konania. V exekučnom konaní oprávnenej navyše žiadne
trovy nevznikli, keďže nebola zastúpená advokátom. Súd preto žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Malacky (§ 80 EP, § 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.)